Čertova pec
prírodná pamiatka
Jaskyňa Čertova pec
Štát	Slovensko
Región	Nitriansky kraj
Okres	Topoľčany
Obec	Radošina
Pohorie	Považský Inovec
Súradnice	48°33′37″S 17°54′55″V / 48,560278°S 17,915278°V / 48.560278; 17.915278
Vznik	1994
- posledná novelizácia	2008
Správa	Správa slovenských jaskýň
Kód	1154
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
- číslo	406-239/0
- dátum zápisu	28. 5. 1963
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
Interaktívna mapa
Wikimedia Commons: Čertova pec
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Čertova pec je verejnosti voľne prístupná^[2] malá krasová jaskyňa a prírodná pamiatka v pohorí Považský Inovec v podcelku Inovecké predhorie. Nachádza sa v katastrálnom území obce Radošina v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji. Vyhlásená bola v roku 1994 na rozlohe 11,44 ha, bez ochranného pásma. Jaskyňa je prístupná návštevníkom za účelom zotavenia a poznávania jej prírodných a historických hodnôt^[3]. Boli v nej nájdené najstaršie známky jaskynného osídlenia na Slovensku.

Jaskyňa sa nachádza v cirkevných lesoch Nitrianskeho biskupstva, v smere na miestnu časť Laštok (382,2 m n. m.^[4]), približne 1,5 km severozápadne od obce Radošina v polohe Horný Petrovič, pri ceste II. triedy č. 499 vo výške 253 m n. m.^[5]

Jaskyňu pod slovenským názvom Csertowa Pecz spomína už Matej Bel v knihe Notitia Hungariae novae historico geographica vydanej roku 1742. V monografii Nitrianskej župy z roku 1898 sa uvádza pod maďarským názvom Ördögkemencze (slov. Čertova pec). Jaskyňu preskúmal v rokoch 1958 – 1961 PhDr. Juraj Bárta CSc. z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Roku 1981 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. Prírodnou pamiatkou bola vyhlásená v roku 1994 s novelizáciou z roku 2008.

Jaskynné sídlisko lovcov v staršej dobe kamennej. Výskumom bolo zistené viacvrstvové osídlenie. Najstaršie z posledného interglaciálu reprezentuje moustierská kultúra zo stredného paleolitu, kedy ju obýval človek neandertálskeho typu. Je to najstaršie známe jaskynné osídlenie u nás. Nasledovalo osídlenie kultúry szeletien z mladšieho paleolitu. Štiepané a retušované kamenné nálezy a ulitníky z tejto lokality možno spájať s nálezmi z oblasti Čierneho mora.

Patrí medzi tunelovité jaskyne a je obojstranne priechodná. Jej západný bránovitý portál, obklopený bralovitými výčnelkami, sa otvára v približne 12 m vysokom vápencovom brale. Jeho šírka je 4,5 m a výška 5,3 m. Jaskyňu pretína niekoľko tektonických puklín. Je 27 m dlhá, priemerne 6 m široká a jej maximálna výška je 4,6 m. Smerom k východnému vchodu sa výška jaskyne znižuje. Vnútorný priestor osvetľuje oknovitý otvor na severnej strane. Vytvorená bola krasovatením dolomitického vápenca pri niekdajšej vyššej eróznej báze Malého jarku, je teda potočného pôvodu. Predstavuje vzácnu archeologickú a paleontologickú lokalitu s dokladmi o viacnásobnom paleolitickom, halštatskom osídlení. Pri jaskyni sa nachádza rovnomenný motorest.

Asi 3 minúty cesty chôdze po vyznačenom chodníku od rovnomenného motorestu pri horskom prechode Havran v katastrálnom území obce Radošina. Jaskyňa je verejnosti prístupná.

• Považský Inovec, turistický sprievodca ČSSR, D.Petrovič, J.Petrovič, Šport, Bratislava, 1986, str. 142 – 143
• Obrázok „Čertova pec“ náučného chodníka Považský Inovec na www.radosina.sk (.jpg) (1 MB) Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine (po slovensky)
• informačné tabule v okolí jaskyne

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čertova pec