Bojná
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Topoľčany
Vodný tok	Bojnianka
Nadmorská výška	202 m n. m.
Súradnice	48°34′32″S 18°03′24″V / 48,575556°S 18,056667°V / 48.575556; 18.056667
Rozloha	33,81 km² (3 381 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 996 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	59,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1424
Starosta	Jozef Stankovský[3] (nezávislý)
PSČ	956 01
ŠÚJ	542717
EČV (do r. 2022)	TO
Tel. predvoľba	+421-38
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Č. 201 956 01  Bojná
E-mailová adresa	ocu@Bojna.sk
Telefón	536 40 14
Fax	537 31 32
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Bojná
Webová stránka: Bojna.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Bojná je obec na Slovensku v okrese Topoľčany.

Poloha a prírodné podmienky

Obec leží v juhovýchodnej časti Považského Inovca a čiastočne v severozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny. Obcou preteká potok Bojnianka. Nadmorská výška stredu obce je 206 m. Priľahlými celkami Považského Inovca sú Krahulčie vrchy a Nízky Inovec.^[4] Najbližším významným vrcholom je Marhát (758 m n. m.).

Dejiny

Synagóga v Bojnej

Medzi oblasti s viac-menej kontinuálnym osídlením od príchodu Slovanov na územie Slovenska, patrí východné predhorie Považského Inovca. Najstaršie nálezy sú datované do mladšej doby kamennej, sídliskové objekty sa našli aj z doby bronzovej a po vláde Keltov a Germánov si územie podmanili Slovania. Sídliská Valy sú predpokladom, že v období Veľkej Moravy bolo obývané aj územie súčasnej obce. Jej názov zrejme vychádza z praslovanského slova „bojňa“, označujúceho usadlosť v blízkosti miesta s vojenskou posádkou, ktorej prítomnosť na hradiskách je doložená.

Najstaršia zachovalá písomná zmienka o Bojnej pochádza z roku 1424. Poloha v blízkosti významnej cesty napomohla rýchlemu rozvoju osady na vinohradnícke mestečko. Prosperitu zastavil pustošivý útok osmanského vojska roku 1530, kedy bola polovica domov vypálená. Remeslá, trhy, jarmoky a najmä vinohradníctvo pomohlo k opätovnej prosperite, čoho dôkazom je zachovalý erb so strapcom hrozna a vinohradníckym nožíkom. Obyvatelia si postavili kaplnku Božského srdca Ježišovho (1741), kostol Všetkých svätých (1780) a kaplnku svätého Urbana (1843). V 18. storočí stáli v obci až štyri mlyny, pivovar, skláreň a papierne, svoj cech tu mali klobučníci, čižmári, tesári a pekári, neskôr tiež tkáči, kováči, kotlári, klampiari a hrnčiari.

Pamiatky

V obci je neskorobarokový rímskokatolícky kostol Všetkých svätých z roku 1786. V obci sa nachádza aj synagóga z 19. storočia. Sakrálny objekt má sedlovú strechu, maurské nárožné minarety a neorománsky oblúčkový vlys. Interiér synagógy sa nezachoval. Okrem nej je v obci aj židovský cintorín, ktorý je neudržiavaný, náhrobné kamene sú poškodené a čiastočne rozkradnuté.

Replika brány na hradisku Valy I.

Archeologická lokalita Bojná-Valy

Podľa výskumu Archeologického ústavu SAV bola Bojná hospodárskym a politickým centrom Nitrianskeho kniežatstva, v období pred Veľkou Moravou. Boli tu nájdené unikátne pamiatky, dokladajúce proces christianizácie Slovanov.

V severozápadnej časti chotára obce sa nachádza hradisko Valy (Bojná I) s rozlohou 11 hektárov; leží na hlavnom hrebeni Považského Inovca vo výške 390 – 430 metrov nad morom, má obličkový tvar a jeho valy z vonkajšej strany dosahujú ešte aj dnes impozantnú výšku 8 – 10 metrov.

Nad tiesňavou údolia potoka Bojnianka, na kóte Hradisko (335 m n. m.) je zložité kruhové opevnenie so zdvojenou líniou priekopy a valu (Bojná II). Ďalšie zemné opevnenie leží na hrebeni východnej časti masívu Žihľavník (Bojná III); opäť ide o dve obranné línie pozostávajúce z priekopy a valu, pôvodne možno kruhové. Komplexný obraz o rozlohe a hraniciach tohto sídliska poskytlo použitie leteckého skenera, ktoré navyše pomohlo odhaliť ďalšie sídliská - Bojná IV. (Nové Valy) a Bojná V. Moderná technológia doplnila pôvodné fragmenty v ucelený obraz nateraz najväčšieho, až 21-hektárového náleziska Bojná V. Nálezy potvrdili osídlenie lokality už v dobe bronzovej a laténskej, ale taktiež v období Veľkej Moravy, kedy tvorila súčasť bojnianskeho komplexu opevnení.^[5]

Referencie

Zdroj

• Oficiálne stránky obce