Čchen Šuej-pien
5. Prezident Čínskej republiky
V úrade 20. máj 2000 – 20. máj 2008
Li Teng-chuej Ma Jing-ťiou
10. Starosta Tchaj-peja
V úrade 25. december 1994 – 25. december 1988
Biografické údaje
Narodenie	12.10.195012. október 1950 (74 rokov) okres Kuan-tchien, Tchaj-nan, Tchaj-wan
Politická strana	Demokratická pokroková strana
Profesia	Politik
Odkazy
	Čchen Šuej-pien (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Čchen Šuej-pien (čín. 陳水扁, pchin-jin: Chén Shuǐ biǎn; * 12. október 1950, okres Tchaj-nan, Taiwan) je bývalý taiwanský právnik a politik, v rokoch 2000 – 2008 prezident Taiwanu. Predtým pôsobil ako člen Legislatívneho jüanu (1989 – 1994) a starosta Tchaj-peja (1994 – 1998), v období 2002 – 2004 a krátko na prelome rokov 2007 a 2008 bol predsedom Demokratickej pokrokovej strany. Politicky presadzoval formálnej nezávislosti krajiny na pevninskej Číne. Po odchode z politiky bol v roku 2009 odsúdený za korupciu na doživotie, v roku 2015 bol predčasne prepustený.

Narodil sa do veľmi chudobnej poľnohospodárskej rodiny. Už v detstve prejavil mimoriadnu inteligenciu; neskôr získal ako najlepší uchádzač v celoštátnych prijímacích skúškach vysokoškolské štipendium a v roku 1969 začal študovať právo na Národnej tchajwanskej univerzite. V roku 1974 promoval s najvyšším vyznamenaním v odbore obchodného práva a získal titul LL.B. Po založení súkromnej praxe sa zaradil k popredným taiwanským právnikom.

V roku 1976 sa proti vôli jej rodiny oženil s Wu Šu-čen, dcérou lekára, s ktorou má dcéru a syna.

Čchenov prvý kontakt s politikou sa odohral v roku 1980, kedy sa zúčastnil na obhajobe skupiny ôsmich demonštrantov, ktorí počas tzv. kaosiungského incidentu v predchádzajúcom roku protestovali proti vládnemu hnutiu Kuomintang. Obaja jeho klienti boli spoločne s ostatnými spoluobvinenými uznaní za vinných, ale pre samotného Čchena táto skúsenosť znamenala vstup do opozičného hnutia Tang-waj. V roku 1981 sa prvýkrát uchádzal o verejnú funkciu a získal miesto v tchajpejskej mestskej rade. V roku 1985 neúspešne kandidoval na miesto okresného správcu v jeho rodnom okrese Tchaj-nan. Jeho manželku však iba tri dni po voľbách na povolebnom zhromaždení zrazil a trikrát prešiel dvojkolesový traktor, v dôsledku čoho zostala od pása dole ochrnutá; sám Čchen to označil za pokus o vraždu a všeobecne sa verilo, že išlo o politicky motivovaný útok.

V roku 1986 strávil Čchen osem mesiacov vo väzení za ohováranie jedného z úradníkov Kuomintangu. O rok neskôr vstúpil do Demokratickej pokrokovej strany (DPP) a v roku 1989 sa stal poslancom Legislatívneho jüanu, taiwanského parlamentu. Tam pôsobil až do roku 1994, kedy sa stal starostom Tchaj-peja; vo funkcii okrem iného zlepšil fungovanie dopravy v meste a razantne potlačil pouličnú prostitúciu. Pri opätovnej kandidatúre v roku 1998 prehral s kandidátom Kuomintangu Ma Jing-ťiou.

V roku 2000 kandidoval za DPP na prezidenta Čínskej republiky. V dynamickej a do istej miery populistickej kampani zdôrazňoval význam tchajwanskej národnej identity, ale k otázke nezávislosti krajiny na pevninskej Číne sa staval opatrne. Vo vypätých voľbách s veľmi vyrovnanými predvolebnými prieskumami tesne zvíťazil nad Jamesom Sungom a ukončil tak viac ako päťdesiatročnú vládu Kuomintangu v krajine; išlo o vôbec prvý demokratický presun moci v oboch Čínach. Politika novej Čchenovej administratívy však bola opakovane blokovaná tchajwanským parlamentom, ktorý kontrolovala pan-modrá koalícia pod vedením Kuomintangu. Veľké politické kontroverzie a ekonomické problémy vzbudilo napríklad jeho rozhodnutie z októbra 2000 o ukončenie výstavby z jednej tretiny dokončenej jadrovej elektrárne Lung-men; o rok neskôr ale bolo rozhodnuté o pokračovaní projektu, čo spôsobilo všeobecný pokles Čchenovej popularity, vrátane jeho domovskej strany.

V roku 2002 sa stal predsedom Demokratickej pokrokovej strany. Od tohto obdobia sa postupne zhoršovali vzťahy s Čínou, pretože Čchen s ňou odmietol rozvíjať užšie ekonomické väzby, navrátil sa k rétorike podporujúcej nezávislosť Čínskej republiky a v tomto zmysle urobil aj rad krokov: z verejných budov napríklad nechal odstrániť portréty Čankajška a Ťiang Ťing-kuoa, odmietil sa zaviazať k politike jednej Číny a taiwanské pasy začali niesť nové označenie „Tchaj-wan“.¹

V prezidentských voľbách v roku 2004 veľmi tesne porazil kandidáta Kuomintangu Lien Čana (Čchen získal 50,1 % hlasov). Voľby sa konali iba deň potom, čo bol v Tchaj-nane spoločne s viceprezidentkou Annette Lu postrelený.¹ V decembri 2004 rezignoval na funkciu predsedu DPP. V roku 2005 navštívil ako prvý tchajwanský prezident Európu, keď sa zúčastnil pohrebu pápeža Jána Pavla II.; v rovnakom roku bol zaradený do rebríčka Time 100. Čchen každoročne podával (neúspešne) prihlášku Tchaj-wanu do OSN.⁷

Jeho druhé volebné obdobie bolo poznačené radom korupčných škandálov samotného Čchena, jeho spolupracovníkov a rodinných príslušníkov, vďaka čomu jeho podpora v krajinu klesla na úplné minimum. Opakovane odmietol rezignovať¹ a postupne čelil vyšetrovaniu,⁸ masovým protestom a návrhom na odvolanie. V júni 2006 bol nútený preniesť mnoho svojich právomocí na premiéra⁸ a ústavne mu bolo zakázané kandidovať na ďalšie funkčné obdobie. V októbri 2007 opätovne stál na čele DPP, ale v parlamentných voľbách bola strana porazená Kuomintangom a Čchen z vedenia strany odstúpil (aj v prezidentských voľbách o dva mesiace neskôr vyhral kandidát Kuomintangu Ma Jing-ťiou).¹

Prakticky ihneď po odchode z úradu prezidenta v máji 2008 mu bolo obmedzené cestovanie, v auguste vystúpil z DPP¹ a v novembri 2008 bol zatknutý. V marci 2009 stál spoločne s manželkou, synom, nevestou a ďalšími obžalovanými pred súdom kvôli údajnej sprenevere 104 miliónov taiwanských dolárov a prijatie úplatkov vo výške asi 12 miliónov amerických dolárov.⁹ V septembri 2009 bol uznaný vinným z niekoľkých ekonomických trestných činov a spoločne s manželkou odsúdený na doživotie.⁷ Po dlhej sérii právnych bitiek boli niektoré Čchenove tresty zrušené¹⁵ a doživotie mu bolo (spoločne s manželkou) zmiernené na dvadsaťročné väzenie. V roku 2011 bol však za falšovanie a pranie špinavých peňazí odsúdený na dva roky a v ďalšom prípade na osemnásťročný trest.¹

Vo väzení trpel množstvom zdravotných ťažkostí¹¹⁰ a v roku 2013 sa pokúsil o samovraždu. V roku 2015 bol zo zdravotných dôvodov na mesiac podmienečne prepustený;¹⁰ táto doba bola neskôr niekoľkokrát predĺžená.¹

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čchen Šuej-pien

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čchen Šuej-pien na českej Wikipédii.