Johann Strauss mladší (* 25. október 1825, Viedeň, Rakúsko – † 3. jún 1899, Viedeň) bol rakúsky hudobný skladateľ, nazývaný aj „kráľom valčíkov“. Okrem valčíkov komponoval aj polky, kvadrily, pochody (marsch) a operety. Jeho tvorba vyniká najmä bohatstvom melódií, skvelou harmóniou a veľmi premenlivým rytmom.
Bol synom Johanna Straussa staršieho, ktorý bol tiež skladateľom. Taktiež jeho dvaja bratia, Josef a Eduard sa stali skladateľmi, ale Johann Strauss mladší sa z nich preslávil najviac.
Kráľ valčíkov
Začiatkom 19. storočia Karl Maria Weber a Franz Schubert povýšili valčík zo sedliackeho tanca na hudobnú formu. Na ich prácu nadviazal Josef Lanner. Komponoval valčíky pre Viedenské publikum a svojím malým 4-5 členným orchestrom ho vyzýval do tanca.
Najtalentovanejším členom jeho orchestra bol Johann Strauss st. Pochádzal z rodiny majiteľa hostinca, ktorý z neho chcel urobiť kníhviazača. Avšak Straussa bavila len hudba a do Lannerovho orchestra nastúpil už ako 10 ročný. Začal tam aj komponovať pod Lannerovým menom. Čoskoro sa však s majstrom pohádal a 1. septembra 1825 si založil svoj vlastný orchester. Rýchlo rozpoznal, že malý počet hráčov nestačí na to, aby sa valčík prejavil vo svojej plnej kráse a preto vytvára väčší orchester, s parametrami symfonického orchestra, s ktorým dosiahol svetový úspech.
Napriek svojmu úspechu však nechcel, aby sa z jeho synov stali tiež muzikanti, preto sa Johann Strauss ml. musel v mladosti učiť hre na husle tajne. Otec chcel mať z neho bankára a poslal ho študovať na Polytechnický inštitút, na druhej strane matka ho podporovala v štúdiu hudby z čoho vznikli viaceré rodinné hádky. Keď jeho otec opustil rodinu, Johann Strauss ml. sa postavil na stranu matky a začala rivalita medzi otcom a synom.
V roku 1844 si založil vlastný orchester a podarilo sa mu získať dohodu vo viedenskom kasíne Dommayr, kde 15. októbra debutoval svojimi prvými štyrmi symfonickými skladbami (valčíkmi Sinngedichte a Guntwerber, kvadrilou Debutquadrille a polkou Herzenlust). V revolučnom roku 1848, sa rivalita medzi otcom a synom prejavila naplno, keď sa Johann Strauss ml. postavil na stranu revolucionárov, kým jeho otec skôr stranil cisárovi. Obom revolučné roky uškodili. Otec musel ísť na zahraničné turné a opustiť Viedeň, pretože publikum nahneval jeho provládny postoj, a syn sa musel skrývať pred políciou.
Keď Johann Strauss st. v roku 1849 zomrel, syn prebral jeho orchester a spojil ho so svojím. Snažil sa vydobyť si popularitu hlavne v lepšej spoločnosti, ktorej predtým prekážalo jeho nie príliš vhodné chovanie. Postupne sa mu to darilo a dostával čoraz viac ponúk, ktoré sa snažil maximálne využiť. V roku 1852 sa nervovo zrútil. Rodina vtedy prehovorila jeho brata Jozefa, aby sa ujal vedenia orchestra. Jozef sa osvedčil, po návrate Johanna z liečenia viedli orchester spoločne. V roku 1856 získal Johann Strauss ml. zmluvu s ruskou železničnou spoločnosťou pre ktorú koncertoval v stanici Pavlovsk na zvýšenie atraktivity nového druhu prepravy. Zmluvu na každoročné hosťovanie si udržal 10 rokov, potom ešte v roku 1869 a 1886. Príchodom roku 1863 sa konečne dočkal pozície hudobného riaditeľa cisárskeho bálu (nem. KK Hofballmusikdirector). Tento veľmi prestížny post kedysi získal Josef Lanner, po jeho smrti Johann Strauss st. a od Straussovej smrti v roku 1849 bol prázdny (Johannovi Straussovi ho pôvodne nechceli ponúknuť kvôli jeho revolučnej minulosti). Zaviazal sa hrať len v lepších podnikoch (ostatné prenechal bratom).
V 60. rokoch bol Johann Strauss ml. na výslní a nasledujúce roky chrlil jeden valčík za druhým. Z tohto obdobia pochádzajú viaceré z jeho najpopulárnejších valčíkov, napr. Na krásnom modrom Dunaji (An der schönen blauen Donau), Morgenblätter, Geschichten aus dem Wiener Wald a iné. Valčík Na krásnom modrom Dunaji vznikol pôvodne pre mužský spevácky zbor. Text bol však tejto skladbe cudzím prvkom a dnes sa zachovala v čisto orchestrálnej podobe.
Valčíky doviedol do dokonalosti, tanečná hudba sa stala skutočným umením. Teraz sa blíži k zenitu svojej kariéry, väčší úspech už nie je možné dosiahnuť. Jedinou možnosťou je divadlo a jeho "dosky, ktoré znamenajú svet ..."
Operetný skladateľ
Veľký moment prišiel 10. októbra 1871, keď veľký viedenský kráľ valčíkov napísal operetu! Jej názov bol Indigo a štyridsať zbojníkov (nem. Indigo und die vierzig Räuber) a premiéra sa konala v Theater an der Wien. Táto opereta bola viac-menej len zmesou valčíkov a poliek a navyše mala veľmi zle napísané libreto (libretista a riaditeľ divadla, Maximilián Steiner, to značne prehnal v počte spoluautorov a výsledok bol náležite chaotický). Napriek tomu mala úspech – bol to však zatiaľ hlavne úspech „kráľa valčíkov“ a nie operetného skladateľa. Časom sa však Johann Strauss mnohému priučil a dosiahol majstrovstvo aj v tvorbe operiet.
Náhrobok Johanna Straussa ml. (vľavo) v Zentralfriedhof,
Viedeň
Jeho najslávnejšími operetami sú Netopier (Die Fledermaus) a Cigánsky barón (Der Zigeunerbaron). Slávna je aj opereta Viedenská krv, ktorú Strauss nestihol dokončiť a bola uvedená až po jeho smrti. Bolo pravidlom, že hudobné motívy zo svojich operiet predstavil Strauss aj v symfonickom spracovaní. Najznámejším takýmto dielom je valčík Ruže z juhu (Rosen aus dem Süden), ktorý vznikol na motívy operety Das Spitzentuch der Königin. Ďalšími sú napríklad valčíky Du und Du (z operety Netopier) alebo Schatz-waltzer (z operety Cigánsky barón).
V roku 1885 sa stal Johann Strauss občanom malého vojvodstva Sachsen-Coburg-Gotha, aby sa mohol rozviesť a opäť oženiť, čo rakúske zákony v tej dobe nedovoľovali. V posledných rokoch svojho života Strauss už nebol Rakúskym občanom.
Osem rokov po smrti Johanna Straussa ml., 22. októbra 1907 spálil starý a senilný Eduard Strauss (posledný z bratov) celý archív rodiny Straussovcov. Našťastie pre nasledujúce generácie, mnohé diela stále existovali v opisoch a tlačených verziách a celosvetovým úsilím sa ich podarilo dať dokopy a zachrániť.
Straussove hudobné motívy boli po jeho smrti mnohokrát použité pre tvorbu nových operiet, či dokonca baletov. Žiaden z nich sa však výraznejšie nepresadil.
Rukopis J. Strauusa s prvými taktmi valčíka An der schönen blauen Donau (na krásnom modrom Dunaji)
Strauss ml. na plátne
V roku 1983 spoločnosť MGM predstavila príbeh Straussovho života vo filme Veľký valčík. V tej dobe pristupovali filmoví producenti k faktom trochu svojsky, preto zostáva tento film prinajmenšom pôvabným filmovým muzikálom. K najpozoruhodnejším využitiam Straussovej hudby došlo v slávnom filme Stanley Kubricka 2001: Vesmírna odysea. V tajuplnom tichu vesmíru pôsobí hladko a elegantne roztancovaná romantická partitúra valčíka Na Krásnom Modrom Dunaji magicky a vo filmovom divákovi zanechá nezabudnuteľný dojem.
Zoznam diel
Valčíky
- Sinngedichte op. 1 (1844)
- Gunst-Werber waltzer op. 4 (1844)
- Die jungen Wiener op. 7 (1845)
- Jugendträume op. 12 (1845)
- Jeny Linder waltzer op. 21 (1846)
- Die Österreicher op. 22 (1846)
- Zeitgeister op. 25 (1846)
- Die Sanguiniker op. 27 (1846)
- Irenen walzer op. 32 (1847)
- Architekten-Balltänze op. 35 (1847)
- Die Sängerfahrten op.41 (1847)
- Klänge aus der Valachei op. 50 (1848)
- Frieheitslieder op. 52 (1848)
- Burschenlieder op. 55 (1848)
- Einheitsklänge op. 62 (1849)
- Aeols-Töne op. 68 (1850)
- Lava ströme op. 74 (1850)
- Louisen-Sympathieklänge op. 81 (1850)
- Rhadamantus-Klänge op. 94 (1851)
- Idillen-waltzer op. 95 (1851)
- Viribus unitis op. 96 (1851)
- Gambrinustänze op. 97 (1851)
- Frauenkäferln op. 99 (1851)
- Mephistos Höllenrufe op. 101 (1851)
- Windsor-klänge op. 104 (1852)
- Liebeslieder op.114 (1852)
- Phönix-Schwingen op. 125 (1853)
- Vermählungs-Toaste op. 136 (1853)
- Knallkügerln op. 140 (1853)
- Novellen op. 146 (1854)
- Schallwellen op. 148 (1854)
- Ballgeschichten op. 150 (1854)
- Myrtenkränze op. 154 (1854)
- Nachtfalter op. 157 (1854)
- Sirenen op. 164 (1855)
- Man lebt nur Einmal! op. 167 (1855)
- Freudensalven op. 171 (1855)
- Erhöhte Pulse op. 175 (1856)
- Juristenball-Tänze op. 177 (1856)
- Abschiedsrufe op. 179 (1856)
- Libellen op. 180 (1856)
- Grosfürstin Alexandra-Waltzer op. 181 (1856)
- Krönungslieder op. 183 (1856)
- Paroxysmen op. 189 (1857)
- Phänomene-waltzer op. 193 (1857)
- Telegraphische Depeschen op. 195 (1857)
- Souvenir de Nizza op. 200 (1857)
- Vibrationen op. 204 (1858)
- Cycloyden op. 207 (1858)
- Spiralen op. 209 (1858)
- Abschied von St. Petersburg op. 210 (1858)
- Promotionen op. 221 (1859)
- Reiseabenteuer op. 227 (1859)
- Lebenswecker op. 232 (1860)
- Accelerationen op. 234 (1860)
- Immer heiterer op. 235 (1860)
- Thermen op. 245 (1861)
- Grillenbanner op. 247 (1861)
- Wahlstimmen op. 250 (1861)
- Dividenden op. 252 (1861)
- Die ersten Kuren op. 261 (1862)
- Patronessen op. 264 (1862)
- Motoren op. 265 (1862)
- Konkurrenzen op. 267 (1862)
- Carnevals-Botschafter op. 270 (1862)
- Leitartikel op. 273 (1863)
- Morgenblätter op. 279 (1864)
- Studentenlust op. 285 (1864)
- Aus den Bergen op. 292 (1865)
- Feuilleton op. 293 (1865)
- Bürgersinn op. 295 (1865)
- Hofballtänze op. 298 (1865)
- Flugschriften op. 300 (1866)
- Wiener Bonbons op. 307 (1866)
- Feen-märchen op. 312 (1866)
- An der schönen blauen Donau op.314 (1867)
- Künsterleben op. 316 (1867)
- Telegramme op. 318 (1867)
- Die Publicisten op. 321 (1868)
- Geschichten aus dem Wiener Wald op. 325 (1868)
- Erinnerung on Covent Garden op. 329 (1867)
- Illustrationen op. 331 (1869)
- Wein, Weib und Gesang op. 333 (1869)
- Aus dem Pawlowsk Walde op. 336 (1869)
- Freucht euch des Lebens op. 340 (1870)
- Neu Wien op. 342 (1870)
- Tausend und eine Nacht op. 345 (1871) – motívy z operety Indigo und vierzig Räuber
- Wiener Blut op. 354 (1873)
- Karnevalsbilder op. 357 (1873) - motívy z operety Karneval in Rome
- Bei uns z’ Haus op. 361 (1873)
- Wo die Zitronen blüh’n op. 364 (1874)
- Du und Du op. 367 (1874) – motívy z operety Netopier (Fledermaus)
- Calistro waltzer op. 370 (1875) – motívy z operety Cagliostro in Wien
- O schöner Mai! op. 375 (1877)
- Kenst du mich ? op. 381 (1878) - motívy z operety Blindekuh
- Rosen aus dem Süden op. 388 (1880) – motívy z operety Das Spitzentuch der Königin
- Norseebilder op. 390 (1879)
- Myrtenblüten op. 395 (1881)
- Kuss-watzer op. 400 (1882) - motívy z operety Der lustige Krieg
- Italienischer Waltzer op. 407 (1882) - motívy z operety Der lustige Krieg
- Frühlingsstimmen op. 410 (1883)
- Lagunen-waltzer op. 411 (1883) - motívy z operety Noc v Benátkach (Eine Nacht in Venedig)
- Schatz-waltzer op. 418 (1885) – motívy z operety Cigánsky Barón (Der Ziguenerbaron)
- Wiener Frauen op. 423 (1886) – pôvodný názov Les dames de st. Petersbourgh
- Adelen Waltzer op. 424 (1886)
- Donauweibchen op. 427 (1888) – motívy z operety Simplicius
- Kaiser-Jubiläum-Jubelwaltzer op. 434 (1888)
- Kaiser-waltzer op. 437 (1889)
- Rathausball-Tänze op. 438 (1890)
- Gross Wien op. 440 (1891)
- Seid umschlungen Milionen op. 443 (1892)
- Märchen aus dem Orient op. 444 (1892)
- Gartenlaube op. 461 (1895)
- Klug Gretelein op. 462 (1895)
- Tau-schau-wem op. 463 (1896) – motívy z operety Waldmeister
- An der Elbe op. 477 (1897)
Operety
- Indigo und die Vierzig Räuber, Indigo a štyridsať zbojníkov (1871)
- Der Karneval in Rome, Karneval v Ríme (1873)
- Die Fledermaus, Netopier (1874)
- Cagliostro in Wien, Cagliostro, slávny kúzelník (1875)
- Prinz Methusalem, Princ Metuzalém (1877)
- Blindekuh, Hra na slepú babu (1878)
- Das Spitzentuch der Königin, Kráľovnina krajková šatka (1880)
- Der lustige Krieg, Veselá vojna (1881)
- Eine Nacht in Venedig, Noc v Benátkach (1883)
- Der Zigeunerbaron, Cigánsky barón (1885)
- Simplicius (1887)
- Fürstin Ninetta, Kňažná Ninetta (1893)
- Jabuka (1894)
- Waldmeister (1895)
- Die Göttin der Vernunft, Bohyňa rozumu (1897)
- Wiener Blut, Viedenská krv (1899)
|
|
Polky
- Herzenslust op. 3 (1844)
- Czechen-Polka op. 13 (1845)
- Fidelio op. 26 (1846)
- Explosions-Polka op. 43 (1847)
- Liguorianer-Seufzer op. 57 (1848)
- Schertz-Polka op. 72 (1849)
- Heski holki op. 80 (1850)
- Warschauer Polka op 84 (1850)
- Vöslauer Polka op. 100 (1851)
- Harmonie-Polka op. 106 (1852)
- Elektromagnetische Polka op. 110 (1852)
- Annen-polka op. 117 (1852)
- Freudengruss op. 127 (1853)
- Aesculap-Polka op. 130 (1853)
- Elisen-Polka op. 151 (1854)
- Aurora-Polka op. 165 (1855)
- Marie Taglioni-Polka op. 173 (1856)
- L'inconnue op. 182 (1856)
- Olga-Polka op. 196 (1857)
- L’enfantillage-Zäpperl-Polka op. 202 (1858)
- Champagne-Polka op 211 (1858)
- Tritsch-tratsch Polka op. 214 (1859)
- Gruss an Wien op. 225 (1859)
- Traubenpost op. 237 (1860)
- Die Pariserin op. 238 (1860)
- Bijoux-Polka op. 242 (1860)
- Hesperus-Polka op. 249 (1861)
- Perpetum mobile op. 257 (1861)
- Sekunden-Polka op. 258 (1861)
- Furioso-Polka op. 260 (1861)
- Luzifer Polka op. 266 (1861)
- Demolierer-Polka op. 269 (1862)
- Bauern-Polka op. 276 (1863)
- Neues Leben op. 278 (1864)
- Juristenball-Polka op. 280 (1864)
- Vergnügungszug Polka schnell op. 281 (1864)
- Gut bürgerlich op. 282 (1864)
- Newa-Polka op. 288 (1864)
- ‘s gibt nur ein Kaiserstadt, ‘s gibt nur ein Wien op. 291 (1864)
- Kreutzfidel Polka francaise op. 301 (1865)
- Lob der Frauen Polka-mazurka op. 315 (1867)
- Postillion D’ Amour Polka francaise op. 317 (1867)
- Leichtes Blut op. 319 (1867)
- Figaro-Polka op. 320 (1867)
- Stadt und Land Polka-mazurka op. 322 (1868)
- Ein Hertz, ein Sinn Polka-mazurka op. 323 (1868)
- Unter Donner und Blitz Polka-schnell op. 324 (1868)
- Freikugeln Polka-schnell op. 326 (1868)
- Sängerlust Polka francaise op. 328 (1868)
- Fata morgana Polka-mazurka op. 330 (1869)
- Élyen a Magyar! Polka-schnell op. 332 (1869)
- Im Krafenwald’l Polka francaise op. 336 (1869)
- Pizzicato (1869) – spoločne s Josefom Straussom
- Vor der Börse op. 337 (1870)
- Shawl-Polka-francaise op. 343 (1871)
- Auf greiem Fusse op. 345 (1871)
- Sturmschritt op. 348 (1871) – motív z operety Indigo und vierzig Räuber
- Die Bajadere op. 351 - motív z operety Indigo und vierzig Räuber
- Vom Donaustrande Polka-schnell op. 356 (1873)– motív z operety Der Carneval in Rom
- Nimm sie hin op. 358 (1873) – motív z operety Der Carneval in Rom
- Fledermaus-Polka op. 362 (1874)
- Tik-tak Polka-schnell op. 365 (1874)
- Bitte schön Polka francaise op. 372 (1875) – motív z operety Cagliostro in Wien
- Auf der Jagd Polka-schnell op. 373 (1875) – motív z operety Cagliostro in Wien
- I-Tipferl op. 377 (1877)
- Banditen galopp op. 378 (1871) – z operety Printz Methusalem (od 1877), pôvodný názov v roku 1871 bol Sapristi
- Buchenwanderung Polka francaise op. 389 (1880) – motív z operety Spitzentuch der Königin
- Stürmisch in Lieb’ und Tanz Polka-schnell op. 393 (1881)
- Nord und Süd Polka-mazurka op. 405 (1882) - motív z operety Der lustige Krieg
- Rasch in der Tat Polka schnell op. 409 (1883)
- Die Tauben von San Marco op. 414 (1883) - motív z operety Noc v Benátkach
- Bratschau op. 417 (1885) - motív z operety Cigánsky barón
- Kriegsabenteuer op. 419 (1885) - motív z operety Cigánsky barón
- Die Wahrsagerin Polka-mazurka op. 420 (1885) - motív z operety Cigánsky barón
- Husaren-Polka op. 421 (1885) - motív z operety Cigánsky barón
- Herzenskönigin Polka-mazurka op. 445 (1893)
- Neue Pizzicato-polka op. 449 (1893)
- Klipp-klapp galopp op. 466 – motív z operety Waldmeister
Pochody
- Patriotenmarsch op. 8 (1845)
- Festmarsch op. 49 (1848)
- Revolutionsmarsch op. 54 (1848)
- Studentenmarsch op. 56 (1848)
- Brüner Nationalgarde-Marsch op. 58 (1848)
- Kaiser Franz Josef Marsch op. 67 (1850)
- Triumphmarsch op. 69 (1850)
- Wiener Garisonmarsch op. 77 (1850)
- Kaiserjägermarsch op. 93 (1851)
- Gossfürstenmarsch op. 107 (1852)
- Kaiser F.J.I. Rettungs-Jubel marsch op. 126 (1853)
- Napoleon-marsch op. 156 (1854)
- Deutscher Kriegermarsch op. 284 (1864)
- Persischer-marsch op. 289 (1864)
- Egyptischer-marsch op. 335 (1869)
- Indigo-marsch op. 349 (1871) – motív z operety Indigo und vierzig Räuber
- Russische Marschfantasie op. 353 (1872)
- Hoch Österreich op. 371 (1875) – motív z operety Cagliostro in Wien
- Jubelfestmarsch op. 396 (1881)
- Der lustige Krieg op. 397 (1882) - motív z operety Der lustige Krieg
- Matador-marsch op. 406 (1882) - motív z operety Das Spitzentuch der Königin
- Habsburg hoch op. 408 (1882)
- Russischer-marsch op. 426 (1886)
- Reitermarsch op. 428 (1888) – motív z operety Simplicius
- Ninetta-Marsch op. 447 (1893)
- Deutschmeister-Jubiläummersch op. 470 (1896)
Quadrily
- Debut-quadrille op. 2 (1844)
- Serben Quadrille op. 14 (1846)
- Zigeunerin-Quadrille op. 24 (1846)
- Alexander-Quadrille op. 33 (1847)
- Wilhelminen-Quadrille op. 37 (1847)
- Nicolai-Quadrille op. 65 (1849)
- Künstler-quadrille op. 71 (1849)
- Attacke-Quadrille op. 76 (1850)
- Slavenball-Quadrlle op. 88 (1851)
- Maskenfest-Quadrille op. 92 (1851)
- Promenade-Quadrille op. 98 (1851)
- Vivat Quadrille op. 103 (1851)
- Melodie-Quadrille nach Verdi op. 112 (1852)
- Hofball-Quadrille op. 116 (1852)
- Satanella-Quadrille op. 123 (1853)
- Bouquet-Quadrille op. 135 (1853)
- Strelna-Terassen-Quadrille op. 185 (1856)
- Le beau-monde op. 199 (1857)
- Künstler-Quadrille op. 201 (1858) – motívy: výber z diel autorov vážnej hudby
- St. Petersburg-Quadrille op. 255 (1861)
- Chansonnettes-Quadrille op. 259 (1861)
- Lieder-Quadrille op. 275 (1863)
- Slovianka-Quadrille op. 338 (1870)
- Indigo-Quadrille op. 344 (1871) - motív z operety Indigo und vierzig Räuber
- Rotunde-Quadrille op. 360 (1843)
- Fledermaus-Quadrille op. 363 (1874) - motívy z operety Die Fledermaus
- Cagliostro Quadrille op. 369 - motívy z Operety Cagliostro in Wien
Opera
|
Iné projekty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.