Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (skratka ÚML ÚV KSS) bolo hlavné teoretické, ideologické a historiografické pracovisko ÚV KSS v období tzv. normalizácie na Slovensku.

Vznik a zánik

Viliam Plevza, ktorý sa zaoberal dejinami tzv. revolučného robotníckeho hnutia, komunistickej strany a novšími politickými dejinami Česko-Slovenska, bol od roku 1969 riaditeľom Ústavu dejín KSS. Tento ústav bol v roku 1971 premenovaný na Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS (ÚML ÚV KSS). Vtedajším žargónom ústav:

„vznikol na základe uznesenia Predsedníctva ÚV KSS z 1. júna 1971 na báze bývalého Ústavu dejín KSS, ktorý sa počas svojej takmer osemnásťročnej existencie orientoval prevažne na výskum komunistického a robotníckeho hnutia na Slovensku. S týmto svojím profilom ústav po prekonaní krízy v stra­ne a spoločnosti zohral významnú úlohu v presadzovaní základných hodnôt marxisticko-leninskej historiografie, ktoré sa dosiahli vo výskume dejín strany na Slovensku a v mnohých smeroch aj v celoštátnom meradle.“^[1]

Ústav zanikol v dôsledku zmeny mocenských pomerov po Novembri 1989.^[2] ÚML ÚV KSS sa potom transformoval na Ústav sociálnych a politických teórií.^[3]

Popis činnosti pracoviska

Ústav predstieral formu a činnosť vedeckého pracoviska a jeho hlavnými úlohami bolo najmä vypracúvať, precizovať a zdôvodňovať ideologické tézy o historickej nevyhnutnosti rastu tzv. vedúcej úlohy komunistickej strany v spoločnosti v procese tzv. výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti a s tým spojené politické, sociálne, hospodárske, kultúrne a i. témy. Ústav mal za úlohu spracúvať dejiny KSČ a v súvislosti s tým upravovať (i falšovať) najmä politické a hospodárske dejiny štátu, študovať problematiku medzinárodných vzťahov.

Ústav archivoval dokumenty ÚV KSS. Tieto sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 písm. b) ústavného zákona č. 460/1990 Zb. o majetku KSČ dostali do Slovenského národného archívu v priebehu rokov 1990 až 1993.^[3]

Ústav školil ašpirantov / doktorandov z oblasti marxistickej filozofie a dejín medzinárodného robotníckeho hnutia pre potreby komunistického straníckeho aparátu. Od roku 1973 mal oprávnenie udeľovať vedecké hodnosti a vychovávať nových vedeckých pracovníkov^[4], tak ako normálne vedecké inštitúcie.

Vydával jednorazové i periodické publikácie z vlastnej produkcie i spisy popredných komunistických funkcionárov (najmä G. Husáka).^[5]

V roku 1985 ústav hodnotil 15 rokov od svojho vzniku^[1] napríklad vyzdvihovaním práce V. Plevzu (šéf) a A. Gabaľa (autor) Zápas o budúcnosť (1986)^[6]. Výhru v zápase o budúcnosť staval na predchádzajúcich úspechoch: „V rokoch 1976 – 1980 pripravil ústav 11 publikácií a viacero zborníkov štúdií z oblasti výskumu niektorých problémov budovania rozvinu­tej socialistickej spoločnosti, najmä politického systé­mu, národnostných vzťahov, vedúcej úlohy KSČ, vedecko-technickej revolúcie, kultúry, výchovy osobnosti. V tom­to období vyšli také publikácie ako Dejinné poučenie o trvalej platnosti Poučenia z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ.“^[1]

Zamestnanci

Medzi vedeckých pracovníkov ústavu patril napr. politici P. Kanis, P. Weiss (vedecký tajomník ÚML ÚV KSS), politológovia J. Kiss, D. Malová, publicisti D. Gabaľ, J. Čierny a ďalší.^[3]

Referencie

Ďalšia literatúra

• Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 776 s. S. 205 – 206.