Milan Šútovec
slovenský literárny kritik, spisovateľ, scenárista a politik
Bývalý poslanec Snemovne ľudu
V úrade 1990 – 1990
Bývalý poslanec Snemovne národov
V úrade 1990 – 1992
Biografické údaje
Narodenie	12.9.194012. september 1940 (82 rokov) Turčiansky Svätý Martin, Slovensko
Alma mater	Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Rodina
Deti	Andrej Šútovec Martin Šútovec (Shooty)
Politický portál  Literárny portál  Biografický portál

Milan Šútovec, CSc. (* 12. september 1940, Martin)^[1][2] je slovenský literárny vedec, spisovateľ a scenárista, bývalý česko-slovenský politik za hnutie Verejnosť proti násiliu, poslanec Snemovne ľudu a poslanec a predseda Snemovne národov Federálneho zhromaždenia po Nežnej revolúcii.^[3]

Životopis

V rokoch 1955 – 1958 študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Martine.^[3] V rokoch 1959 – 1964 absolvoval štúdium slovenčiny a histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave s titulom prom. filológ.^[3][2] Medzi rokmi 1962 a 1972 pôsobil postupne ako redaktor časopisov Kultúrny život a Slovenské pohľady a vo vydavateľstve Tatran.^[4] Od roku 1972 pracoval v Literárnovednom ústave Slovenskej akadémie vied^[5] v Bratislave,^[6] v roku 1978 tam získal vedeckú hodnosť Kandidát vied o umení (CSc).

V januári 1990 bol kooptovaný do Federálneho zhromaždenia ako poslanec za Verejnosť proti násiliu (VPN) do Snemovne ľudu. Vykonával funkciu snemovného predsedu Výboru pre kultúru a výchovu. Po voľbách v júni 1990 bol počas celého volebného obdobia do roku 1992 poslancom Snemovne národov za VPN.^[7][8][9] Súčasne bol členom Predsedníctva a predsedom Snemovne národov a členom Predsedníctva a podpredsedom Federálneho zhromaždenia.^[10] V roku 1991 bol aj predsedom poslaneckého klubu VPN.

Medzi rokmi 1993 – 1996 viedol Bratislavskú kanceláriu nemeckej nadácie Konrad-Adenuer-Stiftung, v rokoch 1997/1998 bol predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska. V roku 1997 znovu nastúpil ako vedecký pracovník do Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied; tam po roku 2000 niekoľko rokov predseda Vedeckej rady a vedúci Oddelenia dejín slov. literatúry. 2012 odchod do trvalého dôchodku.

Je autorom viacerých literárnovedných kníh (Romány a mýty, 1982, Mýtus a dejiny v próze naturizmu, 2005, O epickom diele, 1999, Membra disiecta litteraria, 2012), dvoch súborov literárnych kritík a kultúrnej publicistiky (Rekapitulácia nekapitulácie, 1999, Zo šedej zóny, 1990) a dvoch súborov politických článkov a fejtónov (Demokratické ovzdušie a politický smog, 2002, Maslo na našich hlavách, 2011). O politických udalostiach okolo návrhu na nové pomenovanie česko-slovenského štátu na jar roku 1990 pojednáva jeho kniha Semióza ako politikum alebo Pomlčková vojna, 1999. Napísal aj scenár k filmu Súkromná vojna, ktorý je inšpirovaný jeho románom Muži a zbrane, 1975, (réžia M. Hollý).^[5] Politologicko-historiografický charakter má jeho rozsiahla encyklopedická príručka Politické Slovensko, 2019. Viaceré jeho publikácie sú katalogizované v Knižnici Kongresu USA, Washington, DC.

Má synov Andreja a Martina, ktorý je pod umeleckým menom Shooty známym slovenským karikaturistom.^[11][12]

Vo parlamentných voľbách v roku 2006 kandidoval na 79. mieste kandidátky strany Slobodné fórum, navrhla ho Demokratícká únia.^[13]

Ocenenia

• 1975: Cena vydavateľstva SMENA za dielo Muži a zbrane
• 1985: Prémia Slovenského literárneho fondu za diela Romány mýty
• 1991: Prémia vydavateľstva Slovenský spisovateľ za dielo Rekapitulácia nekapitulácie
• 1999: Osobitná cena VÚB za dielo Zo šedej zóny
• 1999: Cena Asociácie organizácie spisovateľov Slovenska za diela O epickom diele a Zo šedej zóny
• 2000: Cena E. E. Kischa za dielo Semióza ako politikum alebo Pomlčková vojna ^[3]
• 2000: Zlatá čestná plaketa Ľ. Štúra od Slovenskej akadémie vied
• 2010: Zlatá medaila Slovenskej akadémie vied
• 2020: Cena Dominika Tatarku za dielo Politické Slovensko^[14]
• 2020: Prémia Literárneho fondu za dielo Politické Slovensko
• 2021: Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu^[15]

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Milan Šútovec – Literárne informačné centrum
• Milan Šútovec – Parlament Českej republiky
• Diela Milana Šútovca v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
• Šútovec, Milan. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 784.
• Šútovec Milan. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok VI. Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 88.
• Milan ŠÚTOVEC. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. Ed. Karol Rosenbaum. 1. vyd. Zväzok 2. : P – Ž. Bratislava : Obzor, 1984. 536 s. S. 176.
• Milan Šútovec – Československý biografický slovník, 1992, s. 723
• Milan Šútovec – Kto je kto. Česká republika, 1991, zv. II., s. 985
• Milan Šútovec – Český biografický slovník XX. století, 1999, sv III., s. 326-327
• Milan Šútovec – Tváře našich parlamentů 1861-2011, 2012, s. 468-472

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Milan Šútovec na českej Wikipédii.