A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Peter Deljan | |
bulharský povstalecký vládca | |
Skylitzova kronika, Madridský rukopis | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Komitopuli ? |
Panovanie | 1040 – 1041 |
Predchodca | Presjan II. |
Nástupca | Konstantin Bodin |
Biografické údaje | |
Úmrtie | 1041 Konštantínopol |
Vierovyznanie | kresťanstvo |
Rodina | |
Otec | Samuil?/Áron? |
Odkazy | |
Peter Deljan (multimediálne súbory na commons) | |
Peter Deljan (iné mená: Peter II., krátko: Deljan; bulh. Петър Делян – Petăr Deljan, starogr. Πέτρος Δολιάνος / Δελεάνος – Petros Dolianos/Deleanos; * ? – † po 1041, Konštantínopol) bol vodca bulharskej vzbury proti Byzantskej ríši za vlády Michala IV. v rokoch 1040 – 1041.[1] Deljanov pôvod je nejasný, podľa Skylitza bol otrokom v Konštantínopole, odkiaľ utiekol do Bulharska.[2] Sám o sebe medzi Bulharmi vyhlasoval, že je synom[1][2][3]/vnukom (Skylitzes)[4][5] cára Samuila. Byzantský kronikár Ján Zonaras Deljana pokladal za nelegitímneho syna komitopula Árona. Deljanovo meno malo slovanský význam víťaz,[2] byzantský historik Michael Psellos však jeho meno demagogicky premenil na Dolianos etymologicky spojené s gréckym slovom dolios (lstivý).[5]
Deljanovo povstanie
Príčinou vzbury bolo značné zhoršenie hospodárskej situácie v Bulharsku po tom, čo bola na miestne obyvateľstvo Jánom Orfanotrofom uvalená daň aerikon. To znamenalo, že obyvateľstvo naďalej neodvádzalo dane v naturáliách, ako bolo zvykom za Prvej bulharskej ríše a Bazila I., ale podľa byzantského zvyku v peniazoch. Povstanie vypuklo v Belehrade, odkiaľ Deljan vtrhol do Nišu a Skopje. Deljanovo povstania sa čoskoro rozšírilo na značnej časti územia bývalej Samuilovej ríše a k vzbúrencom sa dokonca pridali byzantské jednotky z thém Dyrrhachion a Nikopolis. Dyrrhachionské vojská počas povstania zvolili za bulharského panovníka Tichomíra, avšak po tom, čo sa povstalecké jednotky stretli Deljan docielil Tichomírovo zosadenie a ukameňovanie.[2] Významným prvkom vzbury bola podpora bulharskej bojarskej vrstvy. Krátko po vypuknutí povstania sa do Bulharska dostal syn posledného bulharského cára Ivana Vladislava Alusianos a Deljanovi nezostávalo nič iné, než legitímneho následníka bulharského cárskeho rodu prijať ako spoluvládcu.[4] Povstanie sa zatiaľ rozšírilo na značnú časť Balkánu a v Grécku preniklo až k Thébam. Pri pokuse o dobytie Solúna bolo však povstalecké vojsko porazené a Alusianos, aby si zachránil život Deljana uväznil, oslepil a poslal do Konštantínopola. V Konštantínopole bol Deljan vedený pred mestským ľudom v triumfe a následne popravený.[1]
Referencie
- ↑ a b c Deljan, Petr In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 126.
- ↑ a b c d DELJAN, PETER, In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 601. (po anglicky)
- ↑ DELJAN, PETER. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 114. (po anglicky)
- ↑ a b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 211 – 212, 509.
- ↑ a b PSELLOS, Michal. Byzantské letopisy. 2. vyd. Praha : Odeon, 1982. S. 306 – 307.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan (Anglicko)
Štefan IX.
Štefan z Blois
Abd al-Kádir al-Džílání
Adam Brémsky
Adhémar z Le Puy
Alexios I. (Byzantská ríša)
Alfonz I. (Aragónsko)
Anna Dalasséna
Anna Kyjevská
Arsen Iqalthoeli
Břetislav I.
Balduin I. (Jeruzalem)
Belo I.
Bořivoj II.
Bruno z Kolína
Eduard Vyznávač
Eustach III. z Boulogne
Gaunilo
Gelasius II.
Godefroy z Bouillonu
Gratianus (právnik)
Henrich I. (Anglicko)
Hugues de Payens
Humbert de Silva Candida
Ióannes Orfanotrofos
Ilarion (kyjevský metropolita)
Ioane Petrici
Ioane Toqabi
Ján VIII. (konštantínopolský patriarcha)
Jaromír (biskup)
Judita zo Schweinfurtu
Kalixt II.
Klement III. (protipápež)
Koloman (Uhorsko)
Konrád I. (Čechy)
Lanfrank z Pavie
Matilda Škótska
Micheil Maglakeli
Nestor (kronikár)
Norbert z Xantenu
Paschal II.
Peter Damiani
Peter Deljan
Peter Lombardský
Peter Pustovník
Róbert II. Flámsky
Róbert z Normandie
Rašbam
Soběslav I.
Svatava Poľská
Teodóz Pečerský
Viktor II.
Viliam II. (Anglicko)
Viliam zo Champeaux
Vratislav II.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk