A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mindaugas, Gediminas, Kęstutis, Vytautas, Vladislav II. Jagelo, Barbara Radziwiłłówna, Mikalojus Radvila Juodasis, Laurynas Gucevičius, Simonas Daukantas, Motiejus Valančius, Mikalojus Konstantinas Čiurlionis, Antanas Baranauskas, Vydūnas, Jonas Basanavičius. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Populácia | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
cca. 3,7[1] – 4,1 milión[2] | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Krajina s významnou populáciou | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Litva 2 561 300 (2011)[3] | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Jazyk(y) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Náboženstvo | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Príbuzné národy | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Litovci patria k baltským národom, ktoré obývajú východné pobrežie Baltského mora. Hovoria litovským jazykom, ktorý patrí do východobaltskej vetvy baltských jazykov. Tie patria k indoeurópskym jazykom. Vyznávajú rímskokatolícke náboženstvo, ktorým sa odlišujú od iných baltských národov.
Dejiny
Litovci patria medzi národy, ktoré ako posledné v Európe prijali kresťanské náboženstvo. Až v 13. storočí prijal knieža Mindaugas rímskokatolícke náboženstvo a zjednotil litovské kmene. V 14. storočí litovské veľkoknieža Algirdas rozširil územie Litvy až k Čiernemu moru. Vznikol tak jeden z najväčších európskych štátov. Litovci úspešne vzdorovali agresívnemu Rádu nemeckých rytierov a spolu s Poliakmi ho v roku 1410 pri Grunwalde porazili. Úspešne vzdorovali aj tureckej a ruskej expanzii. V roku 1385 vznikla poľsko-litovská únia.
V čase reformácie si Litovci (na rozdiel od Lotyšov a Estóncov) zachovali rímskokatolícke náboženstvo. Po troch deleniach Poľska sa územie Litvy stalo súčasťou Ruskej ríše až do roku 1918. Národné povedomie Litovcov, rustikálny charakter krajiny a pevná rímskokatolícka viera dokázali udržať Litovcov pri sile. Tak ako úspešne vzdorovali germanizácii, tak úspešne vzdorovali aj rusifikácii.
V rokoch 1918 až 1940 bol litovský štát obnovený, ale neskôr okupovaný Sovietskym zväzom (1940 – 1941) a potom nacistickým Nemeckom (1941 – 1944). Stalinské deportácie a nacistické pogromy proti Židom zbavili Litvu veľkej časti obyvateľstva. V rokoch 1944/1945 až 1990 sa Litva stala opäť súčasťou Sovietskeho zväzu. Do Litvy (na rozdiel od Estónska a Lotyšska) prišlo menej Rusov (asi 6,3 %). Poľskú menšinu tvorí 6,7 % obyvateľov krajiny.
Náboženstvo
Prevažná väčšina Litovcov vyznáva rímskokatolícke náboženstvo, ktoré v histórii tohto národa zohrávalo dôležitú úlohu. Vidno to najmä v barokovom hlavnom meste Vilnius, v ktorom je niekoľko desiatok rímskokatolíckych kostolov. Napriek tomu, že mnohé z nich boli v sovietskej ére zatvorené, Litovci ich opäť vrátili katolíckej cirkvi a dnes slúžia ako katolícke chrámy. Pri meste Šiauliai sa nachádza známa Hora krížov, ktorá je symbolom vzdoru a odporu tohto malého a statočného národa proti totalitným diktatúram. Okupanti toto miesto viackrát zničili, ale Litovci ho vždy obnovili. Horu krížov navštívil aj pápež Ján Pavol II. Prítomnosť katolíckej cirkvi cítiť na každom kroku (kaplnky, sviatky, folklór, návšteva bohoslužieb). Iba malá časť Litovcov vyznáva pravoslávie a protestantizmus, prípadne je bez vyznania.
Referencie
- ↑ a b c Lietuviai Pasaulyje . Lietuvos statistikos departamentas, . Dostupné online.
- ↑ Lietuviai Lietuvoje ir užsienyje: kur ir kiek mūsų yra
- ↑ M3010215: Population at the beginning of the year by ethnicity . Lietuvos statistikos departamentas, . Dostupné online.
- ↑ PIDD, Helen. Baltic exchange: meet the Lithuanians who have made Britain their home. The Guardian, 7 January 2013. Dostupné online.
- ↑ 640,269±16,635 at 90% confidence interval; B04003. Total Ancestry Reported . United States Census Bureau, . Dostupné online.
- ↑ "Statistics Canada"
- ↑
- ↑
- ↑ Innvandrere og norskfødte med innvandrerforeldre, 1. januar 2013 SSB, retrieved 9 June 2013
- ↑ Immigration to Norway
- ↑
- ↑
- ↑
- ↑ Statistics Denmark:FOLK2: Population 1. January by sex, age, ancestry, country of origin and citizenship . . Dostupné online.
- ↑ 2011 Census. Główny Urząd Statystyczny. 2012. p. 106
- ↑ State statistics committee of Ukraine – National composition of population, 2001 census (Ukrainian)
- ↑ http://belstat.gov.by/homep/ru/perepic/2009/itogi1.php, Общая численность населения, его состав по возрасту, полу, состоянию в браке, уровню образования, национальностям, языку и источникам средств к существованию, Статистический бюллетень 2009, p.22
- ↑ Popolazione residente in Italia proveniente dalla Lituania al 1° gennaio 2011. . . Dostupné online.
- ↑ Population by ethnic nationality, 1 January, years . Statistikaamet, 2012, . Dostupné online.
- ↑ Um atalho para a Europa . Editora Globo S.A, 24 June 2002. Dostupné online. Archivované 2013-07-03 z originálu.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Litovci
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Číňania
Česi
Čuvaši
Škóti
Španieli (etnikum)
Švédi
Švajčiari
Židia
Afganci
Africké etniká, národy a národnosti
Afrikánci
Alani
Albánci
Angličania
Arabi
Arméni
Asýrčania (súčasnosť)
Azerbajdžanci
Baškirovia
Baskovia
Bengálci
Bretónci
Bulhari
Chetiti
Curaçajčania
Dákovia
Dáni
Eskimáci
Etnické skupiny podľa kontinentu
Etniká, národy a národnosti podľa štátu
Etnologické výhonky
Etruskovia
Fíni
Feničania
Filištínci
Filipínci
Flámi
Francúzi
Góti
Germáni
Gréci
Gruzínci
Haiťania
Havajčania
Holanďania
Ióni
Indiáni
Indonézania
Indovia
Inuiti
Iránci
Japonci
Kórejčania
Keňania
Kelti
Kopti
Kozáci
Kubánci
Kurdi
Laosania
Litovci
Lužickí Srbi
Maďari
Malťania
Mandžusko-tunguzské národy
Menšiny
Nóri
Nemci
Nigerčania
Nomádi
Oseti
Osobnosti podľa pôvodu
Panamčania
Poliaci
Portoričania
Portugalčania
Protobulhari
Rómovia
Rakúšania
Románi
Rumuni
Rusíni
Rusi
Sýrčania
Slováci
Slovania
Starí Germáni
Sumeri
Taliani
Tatári
Thajčania
Turci (Anatólia)
Turkické národy
Ukrajinci
Uralské národy
Vandali
Vikingovia
Walesania
Íri
Čángóovia
Šerpovia (etnikum)
Žužanovia
Abasgovia
Abcházi
Acehovia
Achájci
Alani
Američania (USA)
Amharci
Amiši
Amoriti
Angličania
Anglovia
Anti
Arabi
Aramejci
Arméni
Asýrčania (súčasnosť)
Asýrčania (starovek)
Austrálski domorodci
Avari (Stredná Ázia)
Bajuvariovia
Banjarci
Baskovia
Bavori (Germáni)
Bretónci
Buduchovia
Bulhari
Cakóni
Chazari
Dákovia
Drávidi
Egypťania (starovek)
Etruskovia
Európania
Fíni
Faerčania
Feničania
Ferganskí Kypčakovia
Filipínci
Garifuna (etnikum)
Germáni
Geti
Gruzínci
Hebrejci
Heléni
Hinalugovia
Huculi
Huni
Hyksósi
Iberi
Ilýri
Indoeurópania
Indovia
Inguši
Iránci
Italikovia
Izraeliti
Jazygovia
Kórejčania
Kabardi
Kalmyci
Kanaánci
Karaguni (Epirus)
Katalánci
Kazachovia
Khméri
Kimerovia
Koriaci
Kozáci
Kreoli
Kryzovia
Kumáni (západní Kypčakovia)
Kurši
Kurdi
Lýdi
Latgalci
Litovci
Livónci
Médi
Ma’anyan (etnikum)
Mandejci
Mandigo
Maoriovia
Mauri
Mestic
Mikronárod
Moldavčania
Mongoli (mongolské jazyky)
Mordvania
Morské národy
Mulat
Národnostná otázka
Nóri
Nemci
Oseti
Paštuni
Parti
Pečenehovia
Pelasgovia
Peržania
Portugalčania
Prusi (baltský národ)
Rómovia
Rakúšania
Rimania (staroveký národ)
Románi
Ružový ostrov
Sakovia
Sarmati
Selovia
Semiti
Skýti
Slováci
Slovania
Taliani
Tatári (etnikum)
Teutóni (kmeň)
Tibeťania
Tochari
Tráci
Turci (Anatólia)
Turkické národy
Turkméni
Ugrofíni
Ujguri
Ukrajinci
Valasi (severné Karpaty)
Varjagovia
Veneti (Itália)
Vikingovia
Vlastní Mongoli (Vonkajší a Vnútorní)
Zambo
Zemgalovia
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk