Jelšavské podolie
geomorfologická časť Revúckej vrchoviny
Južná časť územia v Jelšave
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Revúca
Časť	Revúckej vrchoviny
Hranice	Hrádok, Železnícke predhorie, Jelšavský kras, Tŕstie, Stolica, Muránska brázda
Mestá	Revúca, Jelšava, Lubeník, Magnezitovce
Rieky	Muráň, Chyžniansky potok, Mníšanský potok
Súradnice	48°39′43″S 20°11′28″V / 48,662°S 20,191°V / 48.662; 20.191
Najnižší bod	údolie Muráňa
- poloha	Jelšava
- výška	cca 250 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Jelšavské podolie je geomorfologickou časťou Železníckeho predhoria, podcelku Revúckej vrchoviny. Leží v údolí riečky Muráň, medzi mestami Revúca a Jelšava.

Územie sa nachádza na východe strednej časti Revúckej vrchoviny a zaberá severovýchodný okraj podcelku Železnícke predhorie. Zaberá stredný tok riečky Muráň a jej prítokov. Podolie v rámci Revúckej vrchoviny susedí na východe s podcelkom Hrádok a na juhozápade s podcelkom Železnícke predhorie. Južný okraj vymedzuje Jelšavský kras, podcelok Slovenského krasu a severným smerom nadväzujú Stolické vrchy s podcelkami Stolica, Tŕstie a jej časťou Muránska brázda.

Oblasť je súčasťou Banskobystrického kraja a patrí do okresu Revúca. Z významnejších sídiel tu leží okresné mesto Revúca, Jelšava, Lubeník a Magnezitovce.

Celou časťou podolia prechádza cesta II/532, vedúca z Tornale a následne údolím Muráňa cez Jelšavu a Revúcu do obce Muráň. Na ňu nadväzujú cesty nižších tried, obsluhujúce okolité sídla. Od Jelšavy vedie do Revúcej údolím aj železničná trať Plešivec – Muráň.

V tejto časti Revúckej vrchoviny nie sú žiadne osobitne chránené územia.

Oblasť je známa bohatou históriou baníctva a nachádza sa tu viacero pamiatok. Významné lokality spája Jelšavský okruh známej Gotickej cesty. Z Jelšavy a Lubeníka vedú značené turistické chodníky do blízkych oblastí Revúckej vrchoviny, z Revúcej smerujú do atraktívnej časti Stolických vrchov s dominantným vrchom Kohút (1 409 m n. m.).

• z Jelšavy:
  • modro značený chodník na Starý Jelšavský hrad
  • zeleno značený chodník na Hrádok
• z Lubeníka:
  • žltá trasa na Ostrý vrch (870 m n. m.)
  • zeleno značený chodník na Dlhý diel pod Malým Kohútom (1 192 m n. m.)
• z Revúcej:
  • modro značený chodník na Kohút (1 409 m n. m.)
  • žlto značený chodník na Tri chotáre (963 m n. m.)

• Revúcka vrchovina
• Železnícke predhorie
• Geomorfologické členenie Slovenska

• Poloha na turistickej mape