Dočasná vláda pre Slovensko alebo skalická vláda je konvenčné pomenovanie pre osobitný orgán Národného výboru česko-slovenského.

Dočasná vláda bola ustanovená 4. novembra 1918 v Prahe. Zo Skalice účinkovala v období od 6. novebra do 14. novembra 1918. Vymenovaným predsedom dočasnej vlády bol Vavro Šrobár, vymenovaní členovia/ministri boli Pavel Blaho, Ivan Dérer a Anton Štefánek. Vládnu agendu mali pridelenú aj Kornel Stodola a Štefan Janšák. Dočasná vláda v Skalici formálne a slávnostne vyhlásila vznik ČSR a nastolenie československej štátnej moci na území Slovenska. Pre svoj výkon mala v prvej chvíli k dispozícii malý policajný/„četnícky“ oddiel a slabo organizovaný útvar slovenských navrátilcov z talianskeho frontu. Postupne z Čiech a Moravy prichádzali väčšie vojenské a policajné jednotky, colníci a ďalší aparát, formovali sa aj nové jednotky zo slovenských vojakov. Dočasná vláda mala praktický mocenský dosah len na časť západného Slovenska, kde s ťažkosťami organizovala zásobovanie, vzdorovala povojnovej anarchii, satotážam, rabovaniu i vojenským výpadom a teroru maďarských jednotiek a civilných bánd. Po prijatí dočasnej ústavy ČSR a utvorení prvej československej vlády Karla Kramářa dočasná vláda dňa 14. novembra 1918 zanikla. Minister Kramářovej vlády Vavro Šrobár viedol potom od 12. decembra 1918 novozriadené Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska so sídlom v Žiline, neskôr v Bratislave – to v rozšírenom rozsahu s oporou značnej vojenskej a policajnej moci a s veľmi rozsiahlymi právomocami vcelku úspešne konsolidovalo pomery. Politicky i personálne nadviazalo na existenciu „skalickej vlády“, ako relatívne autonónmnej slovenskej expozitúry centrálnej moci.^[1]

Referencie