A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Toto je zoznam panovníkov Uhorského kráľovstva, ktorý zahŕňa aj uhorské kniežatá a veľkokniežatá. Uhorské kniežatstvo bolo založené niekedy medzi rokmi 895 a 896 prišli do tejto oblasti pod vedením Arpáda, ktorého si sedem maďarských vojvodov v roku 890 zvolilo za svojho panovníka. Kniežatstvo bol kmeňový zväz zjednocujúci pôvodne kočovný ľud Maďarov, ktorí postupne prešli z polo kočovného spôsobu života na usadlý život. V čele nestál samotný knieža, ale vo forme diarchie sa o moc delili dvaja muži, t.j. kende či kündü (t.j. sakrálny kráľ či knieža) s gyula (vojvodcom). Zjednocovací proces Uhorska dokončil uhorský vládca Štefan I., z rodu Arpádovcov (predtým maďarské knieža Nitrianska), ktorý sa z popudu pápeža roku 1000/1001 stal prvým uhorským kráľom. V roku 1102 bola vytvorená chorvátsko-uhorská personálna únia, ktorá pretrvala až do zániku Uhorska (uhorskí králi však neboli ani len formálne korunovaní oddelene ako králi Chorvátska). Dynastia Arpádovcov vládla v Uhorsku od roku 895 až do roku 1301. Od roku 1526 do svojho zániku bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou habsburskej monarchie, čiže rakúskej monarchie. Jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov. Do roku 1867 bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne, hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie. Približne od roku 1541 do konca 17. storočia bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné Slovensko, Burgenland a západné Chorvátsko a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa Kráľovské Uhorsko. V rokoch 1804 – 1867 bolo Uhorsko zároveň časťou Rakúskeho cisárstva, v rokoch 1867 – 1918 bolo zároveň súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rokoch 1849 – 1867 bolo zároveň (rakúskou) korunnou krajinou. Uhorské kráľovstvo existovalo až do roku 1918, keď sa Karol IV. vzdal účasti na štátnych záležitostiach, ale nerezignoval.[1][2][3]
Uhorské kniežatá
- Poznámka: Všetky uhorské kniežatá a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno hovoriť o Uhorskom kniežatstve.
Dynastia Arpádovcov (895 – 1000/1001)
| Poradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1. | Arpád | 895 – 907 | ||||
| 2. | Tarhoš | 907 – po 922 | ||||
| 3. | Zoltán | po 922 – 947 | ||||
| 4. | Fajs | 947 – 955 | ||||
| 5. | Takšoň | 955 – 972 | ||||
| 6. | Gejza | 972 – 997 | ||||
| 7. | Vajk | 997 – 1000 |
Uhorskí králi
Dynastia Arpádovcov (1000/01 – 1301)
| Poradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1. | Štefan I. Svätý | Stoličný Belehrad alebo Ostrihom |
1000/1001 – 1038 | |||
| 2. | Peter Orseolo | Stoličný Belehrad |
1038 – 1041 | nedynastický vládca | ||
| 3. | Samuel Aba | Csanád alebo Stoličný Belehrad |
1041 – 1044 | nedynastický vládca | ||
| 4. | Peter Orseolo | 1044 – 1046 | nedynastický vládca | |||
| 5. | Ondrej I. | Stoličný Belehrad |
1046 – 1060 | |||
| 6. | Belo I. | Stoličný Belehrad |
1060 – 1063 | |||
| 7. | Šalamún | Stoličný Belehrad |
1063 – 1074 | |||
| 8. | Gejza I. | Stoličný Belehrad |
1074 – 1077 | |||
| 9. | Ladislav I. Svätý | Stoličný Belehrad |
1077 – 1095 | |||
| 10. | Koloman Učený | Stoličný Belehrad |
1095 – 1116 | |||
| 11. | Štefan II. | Stoličný Belehrad |
1116 – 1131 | |||
| 12. | Belo II. Slepý | Stoličný Belehrad |
1131 – 1141 | |||
| 13. | Gejza II. | Stoličný Belehrad |
1141 – 1162 | |||
| 14. | Štefan III. | Stoličný Belehrad |
1162 – 1172 | |||
| 15. | Ladislav II. | 1162 – 1163 | protikráľ | |||
| 16. | Štefan IV. | 1163 – 1163 | protikráľ | |||
| 17. | Belo III. | Stoličný Belehrad |
1172 – 1196 | |||
| 18. | Imrich | Ostrihom 1194 Stoličný Belehrad |
1196 – 1204 | |||
| 19. | Ladislav III. | Stoličný Belehrad |
1204 – 1205 | |||
| 20. | Ondrej II. | Stoličný Belehrad |
1205 – 1235 | |||
| 21. | Belo IV. | Stoličný Belehrad |
1235 – 1270 | |||
| 22. | Štefan V. | Stoličný Belehrad |
1262 – 1270 | |||
| 23. | Ladislav IV. Kumánsky | Stoličný Belehrad |
1272 – 1290 | |||
| 24. | Ondrej III. Benátsky | Stoličný Belehrad |
1290 – 1301 |
Dynastia Přemyslovcov (1301 – 1305)
| Poradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 25. | Ladislav V.
(český kráľ ako Václav III.) |
Stoličný Belehrad |
1301 – 1305 |
Dynastia Wittelsbachovcov (1305 – 1307)
| Poradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 26. | Oto I. Dolnobavorský
(dolnobarvorský vojvoda ako Oto III. Bavorský) |
Stoličný Belehrad |
1305 – 1307 |
Dynastia Anjouovcov (1308 – 1395)
| Poradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Zdroj:
|---|












