Starí Maďari

Starí Maďari (iné názvy: Uhri, Pramaďari) je názov kočovného kmeňového zväzu s pôvodnou vlasťou pravdepodobne v oblasti Kaukazu.

Ich najbližšími príbuznými sú malé národy Mansovia (zastarano: Vogulovia) a Chantovia (zastarano: Ostiaci), žijúce na východ od Uralu na západnej Sibíri pri rieke Ob, kde majú vlastný autonómny okruh Chantyjsko-Mansijsko.

Legendy o údajnej súvislosti Maďarov so Sumermi a Hunmi väčšina vedcov odmieta. V stredoveku si však často ľudia omylom mysleli, že Maďari sú potomkovia Hunov a/alebo Avarov, pretože mali rovnaký kočovnícky a koristnícky spôsob života.

Po príchode do Karpatskej kotliny v počte asi 100 000/200 000/250 000 osôb sa podľa jedného z ich kmeňov - Megyer/Meďer - začali nazývať Maďari.

Etymológia

Meno Uhor pochádza zo slovanskej skomoleniny og(ъ)r- (bulharo-turkické Ogɘr/Ugɘr) z názvu bulharsko-avarského kmeňového zväzu Onogurov, čo znamená „desať šípov“, prenesene desať spojených kmeňov. Počiatočné H- na začiatku slova v niektorých jazykoch (lat. Hungarus, angl. Hungary, nem. (H)ungarn) vzniklo z uvedenej zámeny s Hunmi. V záznamoch podľa Historického slovníka slovenského jazyka nájdeme aj výraz "Vhruw" ako pomenovanie Uhrov: "krajina welmy byla prenasleduwana od Gotuw, potem Hunuw aneb Vhruw; Hunnus, Hungarus: Uher, Hungari, Hunni; což to za národ jest ten či slovánsky, či slavánský národ? Slišal i čítal jsem dosťi o zemi téjto a odtúď znám, že zďe vselikí lidé bívajú, jazikuv všelijakích, najvíc Uhruv (:od kterích sa aj kraj prezívá:), potem Slavákuv a i Nemcuv".

Ungaria Magna

Bližšie informácie v hlavnom článku: Brat Julián

V Uhorsku v etnicky maďarskej spoločnosti existovalo povedomie o pravlasti, z ktorej staromaďarské kmene odišli pri sťahovaní sa do Panónie, a v ktorej časť Maďarov ostala. V rokoch 1235 – 1236 dominikánsky mních brat Julián hľadal na východe pravlasť starých Maďarov a priniesol správy o maďarsky hovoriacich kmeňoch. Tieto východomaďarské kmene žili neďaleko od rieky Volga, veďla Bulharsko volžsko-kamskej ríši. Po vpáde Mongolskej ríši sa však väčšina Východomaďarov zmizla, a preživší sa zlúčili s Baškírmi.

Referencie

↑ ^a ^b Uhri. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI. T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 776 s. S. 167.
↑ ^a ^b MAREK, Miloš. Národnosti Uhorska. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2011. 460 s. Dostupné online. ISBN 978-80-8082-470-9. S. 98 – 133.
↑ Maďari. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 503 – 504.
↑ Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008. Heslo: Uhor . Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, . Dostupné online.
↑ De facto Ungariae Magnae a fratre Ricardo Invento tempore domini Gregorii pape noni. In: Tatársky vpád. Ed. Richard Marsina, Miloš Marek. Budmerice : Rak, 2008. 168 s. (Pramene.) ISBN 978-80-85501-40-7. S. 26 – 35.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ES-1] Uhri. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI. T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 776 s. S. 167.

[Mar-2] MAREK, Miloš. Národnosti Uhorska. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2011. 460 s. Dostupné online. ISBN 978-80-8082-470-9. S. 98 – 133.

[3] Maďari. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 503 – 504.

[4] Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008. Heslo: Uhor . Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, . Dostupné online.

[Julian-5] De facto Ungariae Magnae a fratre Ricardo Invento tempore domini Gregorii pape noni. In: Tatársky vpád. Ed. Richard Marsina, Miloš Marek. Budmerice : Rak, 2008. 168 s. (Pramene.) ISBN 978-80-85501-40-7. S. 26 – 35.