O zakladateľovi wikipédie pozri Jimmy Wales.

Wales
Vlajka Znak
Národné motto: "Cymru am byth" (Walesky) "Wales navždy"
Štátna hymna: "Hen Wlad Fy Nhadau" "Land of My Fathers"
Miestny názov
• dlhý
• krátky	Cymru
Hlavné mesto	Cardiff (Caerdydd) 51°29′ S.š. 3°11′ Z.d.
Najväčšie mesto	Cardiff
Úradné jazyky	waleština, angličtina
Demonym	Walesan (staršie aj: Walesčan)
Štátne zriadenie Kráľ Prvý minister Walesu	Konštitučná monarchia Karol III. Carwyn Jones
Vznik	1057 (zjednotený Gruffyddom ap Llywelynom)
Susedia	Anglicko
Rozloha  • celková  • voda (%)	20 779 km²     km² ( %)
Počet obyvateľov  • odhad (2011)  • hustota (2011)	3 063 456 147,43/km²
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2006 85,4 miliardy USD $ (Zoznam štátov podľa HDP|.) 30 546 USD $ (Zoznam štátov podľa HDP na hlavu v parite kúpnej sily|.)
Mena	Britská libra (GBP)
Časové pásmo  • Letný čas	SČ (UTC) BLT (UTC+1)
Medzinárodný kód	GB-WLS
Medzinárodná poznávacia značka	GB
Internetová doména	.uk[1],.scot,.cymru
Smerové telefónne číslo	+44

Súradnice: 52°21′00″S 3°38′00″Z / 52,35°S 3,6333333333333°Z / 52.35; -3.6333333333333

Wales (slovenská výslovnosť: vejlz^[2], staršie uels či vels^[3][4]; spisovný tvar prídavného mena je waleský^[2][5], vyskytuje sa ale aj tvar welšský^[5][6] a nesprávny tvar bohemizmus velšský^[7][8]; po anglicky Wales - anglická výslovnosť IPA: ˈweɪlz; po walesky Cymru - výslovnosť IPA: ˈkəm.rɨ) je jedna z konštituentných krajín Spojeného kráľovstva.

Nachádza sa v juhozápadnej časti ostrova Veľká Británia a na ostrove Anglesey.^[9] Susedí na východe s Anglickom. Hlavným mestom a zároveň najväčším mestom je Cardiff. Populácia Walesu je približne 3 milióny a je oficiálne bilingválna. Walesky hovoriace obyvateľstvo tvorí približne 20% celého obyvateľstva.^[10][11]

Pôvod názvuupraviť | upraviť zdroj

Anglický názov pre Wales pochádza z germánskeho slova Walha, ktoré znamená „cudzinec“ alebo „cudzie“, príbuzné názvu "valašsko".^[12] Walesania sami seba nazývajú Cymru, čo pravdepodobne v starej waleštine znamená „krajan“. Názov sa vo waleskej literatúre dlhý čas používal spoločne s Brythoniaid (Briti).

Geografiaupraviť | upraviť zdroj

Wales sa nachádza na polostrove v stredozápade Spojeného kráľovstva. Má rozlohu približne 20 779 km². Od severu k juhu meria asi 274 km a od západu k východu asi 97 km. Wales hraničí na východe s Anglickom, a s morom na ostatných troch stranách: s Bristolským prielivom na juhu, sa Prielivom svätého Juraja na západe, a Írskym morom na severe. Waleské pobrežie má dĺžku 965 km. Pri pobreží Walesu sa nachádza niekoľko ostrovov, z ktorých je najväčší Anglesey na severozápade.

Najväčšia koncentrácia obyvateľstva a priemyslu sa nachádza v južnom Walese v mestách Cardiff, Swansea a Newport a ich okolí.

Wales je prevažne hornatý, najmä na severe a v strede. Hory boli modelované počas poslednej doby ľadovej. Najvyššie hory vo Walese sa nachádzajú vo Snowdonii. Najvyššou horou Walesu je hora Snowdon (1 085 m).

V strednom Walese sa rozkladá Kambrické pohorie, na ktoré na juhu nadväzuje pohorie Brecon Beacons.

Moderné hranice Walesu a Anglicka sú umelé; boli definované prevažne v 16.storočí na základe feudálnych hraníc. S výnimkou Monmouthshire ako časti Walesu v roku 1968, neboli nikdy schválené v žiadnom referende a neurčila ich žiadna hraničná komisia, a kopírujú Ofov val len približne.

Wales je známy rôznymi krkolomnými názvami obcí, napríklad

• Cwmbran Town
• Llanfairpwllgwyngyllgogerychwyrndrobwllllantysiliogogogoch

Náboženstvoupraviť | upraviť zdroj

Vo Walese sa 57,6% obyvateľov hlási ku kresťanstvu. Najsilnejšia je Cirkev Walesu (56 000 členov). Cirkev Walesu vyznáva anglikánstvo a patrí do Anglikánskeho zväzu cirkví. Patrónom Walesu je svätý Dávid a 1. marca sa každoročne oslavuje Deň svätého Dávida.

Druhá najväčšia cirkev vo Walese je rímskokatolícka cirkev (43 000 členov). Pôsobia tu aj iné kresťanské cirkvi. Moslimov je v krajine 24 000, žijú tu aj komunity hinduistov, šikhov, budhistov a židov. Ateistov je v krajine 32,1% a 7,6% svoje náboženstvo neuviedlo.

Dejinyupraviť | upraviť zdroj

Mark Drakeford, prvý minister waleský parlament; Máj 2021

Bryn Celli Ddu je hrobka z neskorého neolitu

Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov^[13], hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej dobe ľadovej. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia neolitu (predovšetkým hrobky), ale aj z bronzovej a železnej doby. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od Rimanov, ktorí začali dobývať Wales v roku 48. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho klanových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v Dolaucothi. Tiež založili legionársku pevnosť Caerleon (latinsky: Isca Silurum), z ktorej sa dochoval najzachovalejší amfiteáter v celej Británii. Počas 4. storočia priniesli Rimania do Walesu kresťanstvo. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi germánskymi kmeňmi. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V 7. storočí budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj vikinskí nájazdníci. Walesania uzavreli s Vikingami dohodu o spoločnom boji proti anglo-saskej Mercii a dočasne tak zabránili expanzii do Walesu.

Celý stredovek je sprevádzaný bojom s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi Eduardovi I. na konci 13. storočia. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul Princ waleský (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia Owain Glyndŵr, ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku 1536 bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo Westminsteri.

V 18. storočí začínala priemyselná revolúcia, ktorá Wales hlboko ovplyvnila. Obzvlášť juhovýchodný Wales bol v priebehu 19. storočí veľmi industrializovaný, počet obyvateľov dramaticky narástol. Tieto pôvodne walesky hovoriace oblasti boli postupne poangličtené.

Po druhej svetovej vojne začal dlhodobý úpadok ťažby uhlia a železiarstva, ktorý tvoril základ tunajšieho priemyslu. Plaid Cymru (národná waleská strana) získala prvý kreslá v parlamente a zavedenie waleskej samosprávy (Devolution) sa stalo aktuálnou politickou témou. Prvé referendum o domácej samospráve v roku 1979 bolo neúspešné, ale v druhom referende v roku 1997 voliči vyslovili svoj súhlas. Výsledok referenda viedol k vytvoreniu waleského národného zhromaždenia so sídlom v Cardiffe.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Administratívne členenie Spojeného kráľovstva

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• VisitWales.com Medzinárodný sprievodca Walesom (po anglicky)

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wales na českej Wikipédii.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wales na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).