Veronika brečtanolistá
Veronika brečtanolistá – stonka s kvetom a listami.
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) hluchavkotvaré (Lamiales) Čeľaď (familia) skorocelovité (Plantaginaceae) Rod (genus) veronika (Veronica) Druh (species) veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia)
Vedecký názov
Veronica hederifolia L., 1753
Synonymá
Zoznam Cochlidiosperma hederifolium Pocilla hederifolia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Veronika brečtanolistá (lat. Veronica hederifolia) je druh z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to jednoročná bylina. Najnápadnejším znakom tejto rastliny sú listy podobné listom brečtana. Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy, cez Stredomorie až po strednú Áziu.

Staršie tento druh niekedy zahŕňal (ako poddruhy) aj niektoré z nasledujúcich dnešných druhov: veronika trojlaločná (Veronica triloba), veronika laločnatá (Veronica sublobata), Veronica stewartii a Veronica sibthorpioides. Veronika brečtanolistá v dnešnom rozsahu sa v takom prípade klasifikovala ako poddruh veronika brečtanolistá pravá (Veronica hederifolia subsp. genuina/Veronica hederifolia subsp. hederifolia sensu lato).

Veronika brečtanolistá je jednoročná bylina rozkonárená hneď od bázy, s poliehavými až vystúpavými chlpatými stonkami, dlhými 5 až 40 (60) cm a s tenkým, niťovitým koreňom.

Tmavozelené listy sú stopkaté, dolné protistojné, horné striedavé, okrúhle až vajcovité. Čepele sú 3 až 5 laločné (podobné listom brečtana), pričom stredný lalok je najväčší, spravidla širší ako dlhý, tupý, s kratučkým hrotom. Na oboch stranách sú roztrúsene chlpaté.

Štvorpočetné kvety vyrastajú v pazuchách listeňov jednotlivo. Tanierovitá koruna s priemerom 5 až 9 mm je svetlomodrá alebo fialová, tmavšie žilkovaná a hrdlo koruny je výrazne belavé. Čnelka je dlhá do 1 mm. Kalich je štvordielny a kališné zuby podlhovasto vajcovité až kopijovité, na okraji brvité, zvonku holé, po dozretí vzpriamené. Kvetné stopky sú 2 až 3 krát také dlhé ako kalich.

Tobolky sú takmer guľaté, zboku len málo stlačené, plytko vykrojené a holé. Semená sú široko elipsovité, nevýrazne rebrované a svetložlté.¹²

Veronika brečtanolistá je rozšírená je v strednej a severnej Európe, kde osídľuje najmä človekom narušené stanovištia, v južnej Európe a juhozápadnej Ázii uprednostňuje horské polohy. Ako nepôvodný ale naturalizovaný druh je rozšírená aj v Severnej Amerike a v Japonsku. Na Slovensku je na celom území hojná.¹¹¹²

Veronika brečtanolistá je dosť častý druh na výživných pôdach bohatých na dusík, najmä v nížinách a pahorkatinách. Obľubuje otvorené stanovištia, často v početných populáciách vo vinohradoch, na poliach, na rumoviskách a popri cestách v listnatých lesoch. Kvitne od marca do mája. Je to samoopelivý druh a zrelé semená rozširujú mravce.¹¹¹³

Webové stránky POWO rozlišujú v rámci druhu tieto poddruhy:⁴

• Veronica hederifolia subsp. hederifolia – s výskytom od Európy, cez Stredomorie po strednú Áziu.
• Veronica hederifolia subsp. insularis – s výskytom iba na Korzike.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika brečtanolistá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika brečtanolistá