A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Brečtan popínavý | |
Brečtan popínavý; stratégia rastu | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
[1] | |
Vedecká klasifikácia | |
Synonymá | |
Hedera communis Hedera helix var. vulgaris Hedera poetarum Hedera poetica | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Brečtan popínavý[2][3] (iné názvy: brečtan obyčajný[4][5][6], zriedkavo: brečtan vždyzelený[7], zastarano: břečtan vždyzelený[8]; ľudovo alebo staršie: brečtan[9][8][10], bršlen[11]; ľudovo: nevoľné drievko[5], zimozel[8][12], bľušť[12], líček[12]; lat. Hedera helix[13]) je vždyzelená drevnatá liana z rodu brečtan (Hedera) z čeľade aralkovité (Araliaceae).
Opis
Brečtan popínavý je vždy zelená, popínavá, drevnatá liana s vetvenou stonkou a s priliepavými korienkami; dĺžka stoniek závisí od podkladu a môže dosiahnuť výšku až 30 m, s hrúbkou do 15 cm. Mladé výhonky a súkvetia sú husto pokryté chlpmi. Druh je veľmi variabilný vo veľkosti, tvare a sfarbení listov a tiež v spôsobe rastu.[14][15][16]
Listy brečtana sú na nekvitnúcich výhonkoch dlaňovito trojlaločné až päťlaločné, na kvitnúcich výhonkoch jednoduché, celistvookrajové, pretiahnuto končisté. Sú striedavé, kožovité, tmavozelené, lesklé a s dlhou stopkou.[14][16]
Pravidelné kvety sú zelenkavo žlté, združujú sa do koncových súkvetí a kvitnú v septembri. Okolíky sú guľaté, jednotlivé alebo v strapcoch. Kvety sú obojpohlavné, kvetné stopky sú asi 2 cm dlhé, zvonku hnedé, vnútri zelené a sú opadavé. Tyčiniek je päť. Semenník je polospodný, zväčša päťpuzdrový, vzácne desaťpuzdrový, s jedným semenom v každom puzdre. Piestikov býva 3 až 5, zrastených do jedného stĺpika. Plodom je guľatá bobuľa s priemerom do 1 cm. Nezrelá je červenkasto fialová, zrelá modročierna a hladká. Semená sú obličkovité, trojhranné, končisté, 5 až 6 mm dlhé.[14][15][16][17]
Rozšírenie
Brečtan popínavý patrí do čeľade aralkovitých, čo sú prevažne tropické a subtropické dreviny a byliny. Rod brečtan je jedna z výnimiek, pretože asi pätnásť jeho druhov rastie skôr v miernom pásme Európy a Ázie a zasahuje ďaleko na sever, v Nórsku až k šesťdesiatemu stupňu severnej šírky.[14] Rozšírený je aj v severnej Afrike a juhozápadnej Ázii. Východne jeho areál zahŕňa Ukrajinu, Kaukaz a severný Irak. Zavlečený bol aj do Severnej Ameriky, Austrálie, na Nový Zéland aj do Argentíny a Peru.[14][16]
Ekológia
Brečtan popínavý je tolerantný voči pomerne širokému spektru prostredí mierneho pásma. V Európe sa vyskytuje od hladiny mora do nadmorských výšok nad 1000 m a v Bolívii bol zaznamenaný jeho výskyt až do výšky 3300 m.[18] Jeho najvyšší výskyt na Slovensku bol zaznamenaný v nadmorskej výške 1260 m.[15]
Brečtan rastie v tienistých listnatých hájoch aj v teplomilných dubových sucholesoch s dubom plstnatým.[14] Rastie na neutrálnych alebo slabo kyslých, na živiny bohatých pôdach.[15] Bežne sa vyskytuje aj na človekom vytvorených biotopoch, rastie na stenách domov, na plotoch a na stĺpoch.[18]
Brečtan popínavý sa rozmnožuje semenami aj vegetatívne. Ak sa reprodukčný výhonok oddelí a opäť zakorení, bude pokračovať v raste s listami a výhonkami typickými pre túto fázu. Prvá jeho reprodukcia je variabilná, ale môže sa vyskytnúť už vo veku do 10 rokov.[18] Kvitne v septembri a plody dozrievajú v marci až apríli nasledujúceho roku.[15] Kvety sú opeľované rôznymi druhmi hmyzu, ktoré ich navštevujú kvôli nektáru aj vzhľadom k tomu, že ho produkujú v sezóne, keď kvitne len málo iných druhov.[18]
Význam a využitie
Brečtan popínavý sa pestuje aj v záhradách, pričom bola vyšľachtená rada kultúrnych foriem, ktoré sa vyznačujú odlišným vzrastom, tvarom aj farbou listov, niektoré sa pestuje aj ako izbové rastliny.[16]
V antike bol brečtan symbolom veselosti a opilstva. Brečtanový veniec bol atribútom vtedajších bohov neviazaného života. Je tiež dobre známou liečivou rastlinou, individuálne použitie sa však neodporúča, rastlina je totiž jedovatá. Z plodov sa v minulosti získavalo aj farbivo pre farbenie vlny a látok.[16]
Hrozby a choroby
Brečtan popínavý má viacero škodcov, ktorí na ňom parazitujú. Niektorí z nich sú natoľko špecializovaní na rod brečtan (Hedera), že pre ich druhový názov sa použilo meno hostiteľa. Z vošiek je to druh Aphis hederae,[19] ktorý v oblastiach s miernou klímou je prítomný celoročne.[20] Z chrobákov je to druh Kissophagus hederae[21] (syn. Kissophagus vicinus), ktorého larvy aj dospelé jedince sa živia pletivami stonky (kôry).[22]
Z hubovitých patogénov je to druh Boeremia hedericola.[23] Parazituje na listoch, na ktorých sa spočiatku objavujú len malé svetlohnedé až hnedé ostrovčeky. Tie sa postupne rozširujú až môžu zničiť celý list.[24] Z dvojkrídlovcov, z čeľade byľomorovité (Cecidomyiidae), je to druh Dasineura kiefferi,[25] ktorý napadá a ničí kvety hostiteľa.[26]
Galéria
-
Brečtan popínavý; listy (skorá jar)
-
Brečtan popínavý; listy (jeseň)
-
Brečtan popínavý; zrelé plody (marec)
-
Brečtan popínavý; zrelé plody (detail)
-
Brečtan popínavý; stratégia rastu
-
Brečtan popínavý; stratégia rastu
-
Brečtan popínavý; stratégia rastu
-
Brečtan popínavý; vzdušné korienky (detail)
-
Brečtan popínavý; obrovská liana na dube
Referencie
- ↑ Khela, S. 2012. Hedera helix. The IUCN Red List of Threatened Species 2012: e.T202964A2758285. https://www.iucnredlist.org/species/202964/2758285 Accessed on 03 May 2022.
- ↑ brečtan. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 292.
- ↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 254.
- ↑ brečtan. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ a b nevoľný. In: Slovník slovenských nárečí II. S. 428-429
- ↑ Aby bol múr zelený, nasaďte k nemu pavinič a brečtan . zahradkar.pluska.sk, 2008-09-12, . Dostupné online.
- ↑ OBVODNÝ ÚRAD ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA GALANTA - rozhodnutie Logistické centrum Pata
- ↑ a b c REUSS, G. Května Slovenska...1853. S. 197
- ↑ Historický slovník slovenského jazyka
- ↑ brečtan. In: Slovník slovenských nárečí I
- ↑ Pozri zdroje uvedené v článku bršlen.
- ↑ a b c Dr. Kresánek . drkresanek.sk, 2014-02-14, . Dostupné online.
- ↑ Hedera helix L. . POWO - Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d e f Stromy a kry. Praha : Artia, 1984. ISBN 80-07-00402-5.
- ↑ a b c d e Flóra Slovenska IV/1 . Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1984, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Ladislav Kovář. HEDERA HELIX L. – břečťan popínavý / brečtan popínavý . BOTANY.CZ, 2007-07-09, . Dostupné online. (česky)
- ↑ Peter Pančík. Campanulidová vetva . BIOPEDIA.SK, . Dostupné online.
- ↑ a b c d Hedera helix . CAB International; , Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, 2019-11-19, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Aphis hederae . iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, . Dostupné online. (anglický)
- ↑ W.N. Ellis. Aphis hederae; ivy aphid on Aralia, Fatsia, Hedera online. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, cit. 2022-05-04. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Kissophagus hederae (syn. Kissophagus vicinus) online. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, cit. 2022-05-04. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Kissophagus hederae on Hedera online. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, cit. 2022-05-04. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Boeremia hedericola online. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, cit. 2022-05-04. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Boeremia hedericola on Hedera online. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, cit. 2022-05-04. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Dasineura kiefferi online. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, cit. 2022-05-04. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Dasineura kiefferi on Hedera online. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, cit. 2022-05-04. Dostupné online. (anglicky)
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brečtan popínavý
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Brečtan popínavý
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk