Veľká bazilika (Plovdiv)

	Veľká bazilika Filipopolu
	ranokresťanský chrám
	celkový pohľad na areál baziliky
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Rajón	Centralen
Náboženstvo	Kresťanstvo
Súradnice	42°08′39″S 24°45′10″V / 42,144118°S 24,752732°V
Dĺžka	86,3 m
Šírka	38,5 m
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
Výstavba	4. storočie
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Large basilica, Plovdiv
	Webová stránka: https://www.plovdivmosaics.org/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 42°08′39″S 24°45′10″V / 42,144118°S 24,752732°V

Veľká bazilika (bulh. Голяма базилика – Goľama bazilika), je ranokresťanský chrám zo 4. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta oblasti Plovdiv v plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku. Kultúrna pamiatka národného významu. Je najväčšou ranokresťanskou stavbou na území Bulharska a jednou z najväčších na území Balkánskeho polostrova. Budova je zapísaná v indikatívnom zozname UNESCO a je kandidátom na zapísanie do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Iné názvy

Chrám je známy aj ako Biskupská bazilika (bulh. Епископска базилика – Episkopska bazilika), Biskupská bazilika Filipopolu (bulh. Епископска базилика на Филипопол – Episkopska bazilika na Filipopol), Biskupská bazilika vo Filipopole (bulh. Епископска базилика във Филипопол – Episkopska bazilika văv Filipopol), Biskupská bazilika antického Filipopolu (bulh. Епископска базилика на античния Филипопол – Episkopska bazilika na antičnija Filipopol), Filipopolská biskupská bazilika (bulh. Филипополска епископска базилика – Filipopolska episkopska bazilika) prípadne len Bazilika (bulh. Малка базилика на Филипопол – Malka bazilika na Filipopol)

Lokalita

Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v bezprostrednej blízkosti rímskokatolíckej Katedrály svätého Ľudovíta.⁵² Budova sa nachádzala východne od komplexu filipopolského fóra.⁵

Dejiny

Filipopolská biskupská bazilika bola postavená v 4. storočí.³⁷² Pri vykopávkach boli objavené mince z obdobia vlády cisára Licinia, ktorý vládol v rokoch 308 – 324. Na základe tejto skutočnosti sa predpokladá, že išlo o jeden z prvých kresťanských chrámov vôbec, postavených na území Rímskej ríše po legalizácii kresťanstva v roku 313.⁷ Bazilika bola postavená na ruinách antickej budovy z 1. storočia,³⁷ pričom pôvodná budova bola s najväčšou pravdepodobnosťou pohanský chrám.³ V priebehu 5. storočia prešla budova prestavbami.³ Budova existovala do 6. storočia, kedy bola zničená, pravdepodobne v dôsledku zemetrasenia.⁷³²

V priebehu 10. – 12. storočia na mieste existovala kresťanská nekropola s s cintorínskym kostolom zdobeným freskami.³⁷

Novodobé dejiny

Budova bola objavená v priebehu 80. rokov 20. storočia. Výskum prebiehal v rokoch 1983 – 2019.³ V roku 1995 bol stavbe pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.¹

V rokoch 2014 – 2021 sa uskutočnil reštaurátorský zásah, ktorého výsledkom nad bazilikou bola postavená moderná ochranná budova.³ Celková cena reštaurátorských prác dosiahla hodnoty viac ako 16 miliónov bulharských levov, pričom polovicu sumy predstavovala dotácia fondu Amerika za Bălgarija a druhá polovica bola financovaná z rozpočtu mesta Plovdiv.⁶

Charakteristika

Budova bola postavená ako trojloďová bazilika s predsieňou a polkruhovou apsidou.³⁷⁵ Bazilika bola postavená s lámaných kameňov. Ako spojivo bola použitá malta, ktorá bola zároveň použitá aj na omietnutie ako exteriéru, tak aj interiéru budovy.³ V priestoroch centrálnej lode sa nachádzalo presbytérium zdobené mramorom.⁷ Pred presbytériom bol ambón.³ Bočné lode boli od centrálnej lode oddelené stĺporadím.³ Oltárna časť bola obložená mramorom a od naosu bola oddelená mramorovou priehradou.³

Zo západnej strany sa pred samotnou budovou baziliky nachádzalo átrium ohradené kolonádou³⁵⁷ s portikmi.⁵³ Podlaha átria bola vystlaná kamennými doskami. Pri severnej a južnej strane átria sa nachádzali miestnosti a v centrálnej časti sa nachádzala veľká kamenná fontána štvorcového pôdorysu.³

Dĺžka komplexu aj s átriom dosahovala 86,3 metra a šírka 38,5 metra, pričom samotná bazilika bola dlhá 56,7 metra. Centrálna loď bola široká 21 metrov, bočné lode dosahovali šírky 8 metrov.³

Interiér chrámu zdobili stĺpy s hlavicami s kresťanskými symbolmi, fresky a honosné mozaikové podlahy.⁷

Mozaiky

Mozaiky boli zhotovené technikou opus tessellatum. V rámci tejto techniky sú do maltového podkladu vkladané drobné kamienky rôznych farieb. Na mozaiky biskupskej baziliky boli použité kamienky bielej, čiernej, žltej, okrovej, červenej, niekoľkých odtieňov modrej a zelenej farby. Niektoré z nich, napríklad zelené, sú polodrahokamy ťažené z pohoria Rodopy.⁸ Samotné mozaiky boli pokladané v troch etapách a dvoch vrstvách.⁷ Sú najzachovalejšou časťou stavby.⁷ Celková plocha mozaík dosahovala viac ako 2000 m².⁷³

Mozaiky z prvej etapy výstavby baziliky (4. storočie) sú geometrické. Samotné mozaiky boli pokladané v troch etapách a dvoch vrstvách. Prvú etapu pokladania mozaík predstavujú tie z centrálnej lode, sú monochromatické a zobrazujú geometrické motívy a rozety. Druhú etapu predstavujú mozaiky severnej a južnej lode, pričom tieto už sú mnohofarebné a tvarovo zložitejšie. Ich zložité ornamenty vytvárajú optickú ilúziu trojrozmernosti. Ide predovšetkým o rozety prepletené girlandami, kríže a kruhy vyplnené rôznymi farbami.³⁸ Mozaiky z tretej etapy boli vytvorené v 5. storočí. Spájajú geometrické ornamenty s charakteristickou črtou filipopolskej biskupskej baziliky, teda zobrazením vtákov.³⁸ Len na centrálnom paneli v centrálnej lodi je viac ako sto zobrazení vtákov rôznych druhov.⁷³ Celkovo je v rámci baziliky na mozaikách zobrazených až 70 rôznych druhov vtákov.⁵ V centrálnom paneli dvoch bočných lodí je taktiež zobrazená scéna „Fontána života“.⁸ Tieto mozaiky predstavovali druhú podlahovú vrstvu a boli položené na mozaikách z prvej etapy a druhej etapy.⁷³

Mozaiky z prvej vrstvy sú exponované na pôvodnom mieste, mozaiky z druhej vrstvy sa nachádzajú na druhom poschodí modernej budovy postavenej nad pôvodnou bazilikou.³

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu¹³

Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1995¹

Dôvod ochrany: archeologická hodnota stavby¹

Galéria

pohľad na modernú ochrannú konštrukciu postavenú nad bazilikou
celkový pohľad na baziliku zvrchu pred zastrešením
schéma filipopolskej biskupskej baziliky
schéma filipopolskej biskupskej baziliky
schéma filipopolskej biskupskej baziliky
pohľad na priestor átria bývalej baziliky
pohľad na priestor átria bývalej baziliky
priestor apsidy
priestor apsidy
z interiéru baziliky, severná loď
z interiéru baziliky
z interiéru baziliky
z interiéru baziliky
z interiéru baziliky
z interiéru baziliky
z interiéru baziliky
z interiéru baziliky
mozaiky v bazilike
mozaiky v bazilike
mozaiky v bazilike
mozaiky v bazilike
mozaiky v bazilike

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Министерство на културата на Република България online. mc.government.bg, cit. 2023-04-11. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 123. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 241 – 243. (po bulharsky)
↑ ^a ^b Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Голямата базилика online. ancient-stadium-plovdiv.eu, cit. 2023-05-18. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 476 s. ISBN 9789544915537. S. 32 – 33. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 51 – 52. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ЕПИСКОПСКАТА БАЗИЛИКА И РИМСКОТО МОЗАЕЧНО НАСЛЕДСТВО НА ФИЛИПОПОЛ online. plovdivmosaics.org, 2017-11-21, cit. 2023-05-18. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ЕПИСКОПСКАТА БАЗИЛИКА И РИМСКОТО МОЗАЕЧНО НАСЛЕДСТВО НА ФИЛИПОПОЛ online. plovdivmosaics.org, 2017-11-21, cit. 2023-05-18. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľká bazilika (Plovdiv)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[mc.government.bg-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Министерство на културата на Република България online. mc.government.bg, cit. 2023-04-11. Dostupné online.

[ref2-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 123. (po bulharsky)

[ref1-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 241 – 243. (po bulharsky)

[ancient-stadium-plovdiv.eu-4] Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Голямата базилика online. ancient-stadium-plovdiv.eu, cit. 2023-05-18. Dostupné online.

[ref3-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 476 s. ISBN 9789544915537. S. 32 – 33. (po bulharsky)

[ref4-6] KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 51 – 52. (po bulharsky)

[plovdivmosaics.org-7] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ЕПИСКОПСКАТА БАЗИЛИКА И РИМСКОТО МОЗАЕЧНО НАСЛЕДСТВО НА ФИЛИПОПОЛ online. plovdivmosaics.org, 2017-11-21, cit. 2023-05-18. Dostupné online.

[www.plovdivmosaics.org-8] ЕПИСКОПСКАТА БАЗИЛИКА И РИМСКОТО МОЗАЕЧНО НАСЛЕДСТВО НА ФИЛИПОПОЛ online. plovdivmosaics.org, 2017-11-21, cit. 2023-05-18. Dostupné online.

5

2

3

7

1

6

8