Teng Siao-pchingova cesta na juh (čín. 邓小平南巡, pchin-jin: Dèng Xiǎopíng Nán Xún) bola politická inšpekčná cesta Teng Siao-pchinga, bývalého „najvyššieho vodcu“ Číny označovaného ako patriarcha,^[1]:15 v južnej Číne vrátane Šen-čenu, Ču-chaja, Kantonu, Šanghaja, uskutočnená od 18. januára do 21. februára 1992. Rozhovory a prejavy, ktoré Teng predniesol počas cesty, znovu naštartovali implementáciu jeho takzvanej „politiky reforiem a otvárania sa“ v Číne, ktorá sa zastavila po krvavom masakre na Námestí nebeského pokoja v roku 1989.^[2][3] Cesta na juh z roku 1992 je široko vnímaná ako kritický bod v modernej histórii Číny, pretože zachránila čínske ekonomické reformy a kapitálový trh a zachovala stabilitu spoločnosti.^[4][3]

Počas cesty na juh zdôraznil Teng viacerým vojenským vodcom Ľudovej oslobodeneckej armády, vrátane Jang Šang-kchuna, Liou Chua-čchinga a Jang Paj-pinga, že "tí, ktorí nepodporujú reformy, by mali byť vylúčení zo svojich vedúcich pozícií." To prinútilo vtedajšieho generálneho tajomníka Čínskej komunistickej strany (KSČ) Ťiang Ce-mina podporovať a pokračovať v „reformách a otváraní sa svetu“. Teng si tiež želal, aby provincia Kuang-tung do 20 rokov dobehla „Ázijských tigrov“ z hľadiska hospodárskeho rozvoja.^[5] Po Tengovej ceste na juh boli povýšení mnohí reformisti, ako napríklad Ču Žung-ťi.

Hoci Teng spomenul, že počas reformného procesu sa musí presadzovať „protikorupčný boj“, a zdôraznil význam právneho štátu, cesta na juh nevyriešila čínsky problém korupcie ani neobnovila politické reformy, ktorá zlyhali a skončili v roku 1989 masakrom na Tchien-an-mene.^[6][7]

Po masakre na námestí Tchien-an-men v roku 1989 boli medzi členmi Ústredného výboru Komunistickej strany Číny vážne nezhody v otázke, či by sa malo pokračovať v „politike reforiem a otvárania sa“. Po tom, čo bol Čao C’-jang, bývalý generálny tajomník KSČ a popredný reformista, donútený odstúpiť po masakre na Tchien-an-mene, nastúpil do pozície generálneho tajomníka Ťiang Ce-min, ktorého podporovalo viacero mocných ľavicových vodcov ako Čchen Jün a Li Sien-nien.^[8]:743

V novembri 1989 prijal Ústredný výbor KSČ rezolúciu (关于进一步治理整顿和深化改革的决定), v ktorej stanovil, že tempo reforiem je príliš rýchle, a rozhodol sa prepracovať reformy. V dôsledku toho sa program reforiem a otvárania sa zastavil, najmä po páde komunizmu vo východnom bloku a približne v čase rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991.^[8]:743

Od jari 1991 publikovali šanghajské noviny Liberation Daily niekoľko článkov napísaných Chuang Fu-pchingom (皇甫平) na podporu reforiem a rýchlo získali podporu miestnych predstaviteľov a verejnosti.^[2] Na druhej strane však niekoľko médií v Pekingu, pod kontrolou Ťiang Ce-mina a Li Pchenga (vtedajšieho čínskeho premiéra) priamo kritizovalo články Chuang Fu-pchinga a spochybňovalo, či je Čína na kapitalistickej alebo socialistickej ceste.^[2] O samotnej ceste na juh sa v jej priebehu v čínskych médiách nepublikovalo, avšak Tenga sprevádzalo mnoho hongkonských médií, ktoré o ceste obšírne referovali. V čínskych médiách sa zmienky o ceste na juh začali objavovať až tesne pred jej skončením.^[1]:16

Teng Siao-pching začal svoju cestu na juh 18. januára 1992, keď navštívil Wu-chan v provincii Chu-pej a Čchang-ša v provincii Chu-nan. Potom odišiel do provincie Kuang-tung.^[8]:741

19. januára 1992 okolo deviatej hodiny ráno dorazil Teng Siao-pching do Šen-čenu, jednej z prvých špeciálnych ekonomických zón Číny, ktorú sám schválil, a miestni predstavitelia ho srdečne privítali. 22. januára predniesol Teng svoje slávne poznámky vládnym predstaviteľom Šen-čenu:

„ by mala byť odvážnejšia pri uskutočňovaní reforiem a otváraní sa svetu, mala by sa odvážiť robiť experimenty a nesprávať sa ako ženy so zviazanými nohami."^[9]

Počas návštevy Šen-čenu si Teng prial, aby provincia Kuang-tung do 20 rokov dobehla v hospodárskom rozvoji „ázijských tigrov“.^[5] Tengova návšteva zachránila aj čínsky kapitálový trh, najmä dve novozaložené burzy cenných papierov: Šanghajskú burzu (od novembra 1990) a Šenčenskú burzu (od decembra 1990).^[10] Poukázal na to, že:

Je potrebné starostlivé štúdium, aby sa zistilo, či sú akcie a akciový trh dobré pre socializmus alebo len časť kapitalizmu. To tiež znamená, že to musíme najskôr vyskúšať! (证券、股票，这些东西究竟好不好，有没有危险，是不是资本市场独有丂场独有䤤踃举伥七会举伍能用?允许看，但要坚决地试)^[11]

Dňa 23. januára navštívil Teng Ču-chaj, ďalšiu špeciálnu ekonomickú zónu v provincii Kuang-tung. V Ču-chaji Teng zdôraznil niekoľkým vojenským vodcom Ľudovej oslobodeneckej armády, vrátane Jang Šang-kchuna, Liou Chua-čchinga a Jang Paj-pinga, že „tí, ktorí nepodporujú reformu, by mali byť odstránení zo svojich vedúcich pozícií“ (谁不改革，谁就下台).

Dňa 31. januára dorazil Teng do Šanghaja, kde v roku 1992 oslávil Čínsky nový rok. Potom 23. februára odišiel zo Šanghaja do Pekingu a ukončil svoju cestu na juh. Teng zohral dôležitú úlohu pri rozvoji Šanghajského Pch-tungu a oživil mesto ako jedno z ekonomických centier Číny.^[12]

• "Nezáleží na tom, či je mačka biela alebo čierna - hlavné je, že chytá myši" (不管黑猫白猫，捉到老鼠就是好猫). Táto poznámka bola pôvodne publikovaná Tengom v roku 1962, ale stala sa všeobecne známou po jeho ceste na juh.
• „Rozvoj má prvoradý význam“ (发展才是硬道理).
• „Počas procesu reforiem a otvárania sa musíme bojovať proti korupcii“ (整个改革开放过程中都要反对腐败).
• „Mali by sme viac robiť a menej sa zapájať do prázdnych rozhovorov“ (多干实事，少说空话).
• "Choďte sa učiť do zahraničia, hlavne do Singapuru. Tam majú systém a vládu na spravovanie spoločnosti.

1. ↑ ^{a b} FÜRST, Rudolf. Čína ve XX. století. 3. díl. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2006. 189 s. ISBN 80-244-1286-1.
2. ↑ ^{a b c} GUO, Rui. The inside story of the propaganda fightback for Deng Xiaoping’s market reforms in China . South China Morning Post, 2018-11-14, . Dostupné online. (po anglicky)
3. ↑ ^{a b} MA, Damien. After 20 Years of 'Peaceful Evolution,' China Faces Another Historic Moment . theatlantic.com, 2012-01-23, . Dostupné online. (po anglicky)
4. ↑ The great pragmatist: Deng Xiaoping. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2008-12-18. Dostupné online . ISSN 0261-3077.
5. ↑ ^{a b} SUN, Lena H.. FLEXIBLE 'SOCIALISM' FUELS CHINESE GROWTH. The Washington Post (Washington, D. C.: Nash Holdings), 1992-05-28. Dostupné online . ISSN 0190-8286.
6. ↑ TONG, Bao. How Deng Xiaoping Helped Create a Corrupt China. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2015-06-03. Dostupné online . ISSN 1553-8095.
7. ↑ WANG, Yuhua. How has Tiananmen changed China?. The Washington Post (Washington, D. C.: Nash Holdings), 2019-06-03. Dostupné online . ISSN 0190-8286.
8. ↑ ^{a b c} Zhao, Suisheng (1993), „Deng Xiaoping's Southern Tour: Elite Politics in Post-Tiananmen China“, Asian Survey 33 (8): 739 – 756, https://doi.org/10.2307/2645086 
9. ↑ MARTINEK, Madeleine. Experimental Legislation in China between Efficiency and Legality: The Delegated Legislative Power of the Shenzhen Special Economic Zone. New York : Springer, 2018. 359 s. ISBN 978-3319776156. S. 121.
10. ↑ Walter, Carl (2014), „Was Deng Xiaoping Right? An Overview of China's Equity Markets“, Journal of Applied Corporate Finance 26 (3): 8 – 19, https://doi.org/10.1111/jacf.12075 
11. ↑ 邓小平南巡讲话：奠定中国证券市场发展的春天 Teng Siao-pchingove prejavy počas cesty na juh: . chinareform.org.cn, . Dostupné online. Archivované 2020-07-20 z originálu. (po čínsky)
12. ↑ WANG, Jianfan. Feb 18, 1991: Deng Xiaoping talks about developing Pudong . chinadaily.com.cn, . Dostupné online. (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Deng Xiaopings Südtour na nemeckej Wikipédii.