Ču Žung-ťi
Bývalý premiér Čínskej ľudovej republiky
V úrade 1998 – 2003
Prezident	Ťiang Ce-min
Li Pcheng Wen Ťia-pao
5. guvernér Čínskej ľudovej banky
V úrade 1993 – 1995
Biografické údaje
Narodenie	01.10.19281. október 1928 (96 rokov) Čchang-ša
Politická strana	Komunistická strana Číny
Odkazy
	Ču Žung-ťi (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Ču Žung-ťi (čín. 朱镕基 – Ču Žung-ťi, pchin-jin: Zhū Róngjī), * 1. október 1928) bol v rokoch 1998 až 2003 premiérom Čínskej ľudovej republiky. Ako blízky spolupracovník autora ekonomických reforiem Teng Siao-pchinga zastával funkcie guvernéra čínskej centrálnej banky a primátora Šanghaja. Ekonomické reformy, ktoré ako premiér implementoval, viedli k dvojcifernému rastu čínskej ekonomiky na prelome milénií.

Ču pochádza z rodiny intelektuálov a bohatých vlastníkov pôdy. Vyštudoval elektrotechniku na univerzite Tsinghua v Pekingu. Počas štúdií vstupil do komunistickej strany a po ovládnutí Pekingu komunistami v roku 1949 počas občianskej vojny sa stal predsedom študentského hnutia. Po štúdiu pracoval v plánovacej komisii, avšak v roku 1957 počas Kampane sto kvetov verejne kritizoval ekonomickú politiku Mao Ce-tunga. Ču bol následne označený za pravičiara a vyhodený z práce aj komunistickej strany. Počas hladomoru spôsobenom kampaňou Veľký skok vpred v roku 1962 bol pardonovaný a povolaný späť do plánovacej komisie. Počas Kultúrnej revolúcie bol opäť perzekuovaný a v rokoch 1970 až 1975 bol poslaný pracovať na vidiek na prevýchovu.

Po smrti Mao Ce-tunga a prevzatí moci v krajine Teng Siao-pchingom bol Ču rehabilitovaný a vrátil sa do Pekingu a do komunistickej strany. Od začiatku osemdesiatych rokov, kedy Teng konsolidoval moc vo svojich rukách, kariérne rástol aj Ču. Stal sa dekanom ekonomickej fakulty na univerzite Tsinghua a v roku 1987 aj primátorom Šanghaja.^[1] V tejto pozícii riadil založenie priemyselného parku, do ktorej sa presťahoval Volkswagen ako prvá západná automobilka v Číne, a založenie špeciálnej ekonomickej zóny v Pchu-tungu, ktorá je dodnes finančným centrom krajiny.

Počas svojho pôsobenia v Šanghaji úzko spolupracoval s Ťiang Ce-minom, vďaka ktorému sa neskôr dostal do najvyššej politike. Počas pôsobenia vo východočínskej metropole taktiež prejavil kompetentný, prísny, ale zároveň pragmatický prístup, ktorý viedol k hospodárskemu rastu mesta.^[2] Počas nepokojov v roku 1989 komunikoval so študentmi a protesty v Šanghaji sa obišli bez násilia, ktoré vypuklo v Pekingu. Po udalostiach na Námestí nebeského pokoja nastal v komunistickej strane zápas o moc. Ču bol na strane Teng Siao-pchinga, ktorý zvíťazil a ktorého neskôr sprevádzal aj na známej inšpekčnej ceste na juh, ktorá naštartovala čínsku ekonomiku.

Hospodársky úspech v Šanghaji vyniesol Čua v roku 1991 na pozíciu vicepremiéra a v roku 1993 sa stal guvernérom Čínskej ľudovej banky. V týchto pozíciach reformoval štátom vlastnené podniky a podarilo sa mu ukončiť infláciu, ktorá sa dostávala na úroveň 20%.^[3] Reformoval taktiež daňový systém a reštrukturalizoval najväčšie banky v krajine.

V roku 1998 bol zvolený za premiéra Čínskej ľudovej republiky a jeho blízky spolupracovník Ťiang Ce-min sa stal prezidentom. V ekonomickej politike, ktorá bola jeho prioritou, si vytýčil tzv. tri ciele: privatizáciu stratových štátnych podnikov, odpísanie nedobytných pohľadávok čínskych bánk a zníženie korupcie. Podla jeho vlastného hodnotenia bol úspešný v prvých dvoch bodoch, ale tretí sa mu naplniť nepodarilo.^[4] V roku 2001 sa Čína stala členom Svetovej obchodnej organizácie.^[5]

Počas jeho pôsobenia na funkcii premiéra začala Čína s výstavbou ambicióznych projektov. V roku 2001 sa začala stavba najvyššie položenej železnice na svete, ktorá spája Čínu s Tibetom^[6] a v roku 2002 bola v Šanghaji otvorená vysokorýchlostná železničná trať fungujúca na princípe magnetickej levitácie.^[7]

Po skončení jeho funkčného obdobia v roku 2003 sa stiahol do ústrania a do politiky nezasahuje. Jeho dve deti zastávajú vysoké exekutívne pozície v čínskom súkromnom sektore. Ču je známy výbornou znalosťou angličtiny.

Zaujímavosťou je, že Ču je priamym potomkom cisára Chung-wu (vlastným memon Ču Jüan-čang), ktorý v štrnástom storočí založil dynastiu Ming.^[8]

1. ↑ Zhu Rongji . Britannica, . Dostupné online. (po anglicky)
2. ↑ Profile: Zhu Rongji . BBC, . Dostupné online. (po anglicky)
3. ↑ S novým vedením neprichádza v Číne nádej na demokraciu . Hospodárske noviny, . Dostupné online.
4. ↑ Čeho dosáhl Ču Žung-ťi . Project Syndicate, . Dostupné online. (po česky)
5. ↑ Čína oficiálne vstúpila do WTO . Hospodárske noviny, . Dostupné online.
6. ↑ V Číne sa začala výstavba železnice do Tibetu . SME, . Dostupné online.
7. ↑ Nemeckí a čínski predstavitelia otvorili prevádzku moderného magnetického vlaku . SME, . Dostupné online.
8. ↑ TEMPEST, Rone. China's Impatient Would-Be Premier . Los Angeles Times, . Dostupné online. (po anglicky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ču Žung-ťi