O rovnomennom okrese pozri Stará Ľubovňa (okres).

Stará Ľubovňa
mesto
Ľubovniansky hrad od skanzenu
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Stará Ľubovňa
Región	Spiš
Vodné toky	Poprad, Jakubianka
Nadmorská výška	545 m n. m.
Súradnice	49°18′06″S 20°41′19″V / 49,301667°S 20,688611°V / 49.301667; 20.688611
Najvyšší bod	Široký vrch
- výška	885 m n. m.
Rozloha	30,79 km² (3 079 ha) [1]
Obyvateľstvo	15 599 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	506,63 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1292
Primátor	Ľuboš Tomko[3] (nezávislý)
PSČ	064 01
ŠÚJ	526665
EČV (do r. 2022)	SL
Tel. predvoľba	+421-52
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Obchodná 1 064 01 Stará Ľubovňa
E-mailová adresa	mesto@staralubovna.sk
Telefón	052 / 43 15 111
Fax	052 / 432 30 33
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Stará Ľubovňa
Webová stránka: staralubovna.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Stará Ľubovňa je mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska, v Prešovskom kraji, v blízkosti hraníc s Poľskom. Mesto sa skladá z dvoch hlavných častí - Stará Ľubovňa a Podsadok (Podsadek). Rozprestiera sa v západnej časti Ľubovnianskej kotliny, pod juhozápadnými výbežkami Ľubovnianskej vrchoviny, na sútoku riek Poprad a Jakubianka. Mestom prechádza cesta I/68 (Prešov – Nowy Sącz) a I/77 (Poprad – Bardejov), ako aj železničná trať Poprad – Plaveč.

Najbližšou obcou je susedná Nová Ľubovňa, ktorá leží v tesnej blízkosti mesta, najbližším mestom je Podolínec (15 km). Poprad je vzdialený 49 km juhozápadne, Prešov 62 km juhovýchodne a Nowy Sącz v Poľsku 50 km severne.

Vývin názvu obce

• 1292 - Libenow
• 1299 - Lublow
• 1408 - Olyblyo, Lyblio, Oliblio, Oliblyo
• 1786 - Lublyó, Iblau
• 1808 - Lubló, Lublovia, Lublau, Lubowná
• 1863 - Lubló
• 1873 - Ólubló
• 1920 - Stará Ľubovňa, maď. Ólubló, nem. Altlublau^[4]

^[5]

Jadro bývalého slobodného kráľovského mesta Stará Ľubovňa tvorí obdĺžnikové námestie s historickou meštianskou architektúrou a centrálne umiestneným farským kostolom sv. Mikuláša a priľahlé ulice severovýchodne od námestia. Zachovaný celok bol v roku 1991 pre svoje pamiatkové hodnoty vyhlásený za pamiatkovú zónu.^[6]

• Komplex stredovekého hradu v čiastočne torzálnom stave, vznikajúceho od druhej polovice 13. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1311. Prvými šľachtickými vlastníkmi hradu boli v prvej polovici 14. storočia Drugetovci. K najstarším častiam hradu patrí kruhová veža a priľahlý gotický palác. Od roku 1412 patrí hrad Ľubovňa do poľského zálohu. V roku 1553 hrad vyhorel a v nasledujúcich rokoch bol renesančne upravený. Od roku 1591 tu pôsobili Lubomirskí, ako starostovia poľského zálohu Spiša. V rokoch 1620-1647 prešiel barokovou prestavbou, vznikol tak barokový západne orientovaný palác a samostatne stojaca kaplnka. V roku 1664 vznikla hradná brána na treťom nádvorí. V rokoch 1746-1760 prešiel rozsiahlou obnovou. V roku 1772 bol zrušený poľský záloh a hrad sa vrátil do uhorských rúk. V tomto období slúžil ako kasáreň. Od roku 1825 boli vlastníkmi hradu Raiszovci. Poslednými súkromnými vlastníkmi hradu boli poľskí šľachtici Zamoyskí, ktorí hrad vlastnili od roku 1883. Už Zamoyskí v hrade zriadili malé múzeum. Po vojne v roku 1945 prešiel hrad do majetku štátu. Prvou komplexnou obnovou prešiel v rokoch 1956-1966. Po jej ukončení tu bolo zriadené do dnes fungujúce múzeum. V 70. rokoch bola realizovaná rozsiahla obnova dolného hradu.^[7]

• 
  Letecký pohľad na hrad
  Zdroj:
  Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

  ---