Stanislav Háber
slovenský novinár, prozaik, básnik a publicista
Narodenie	24.08.196624. august 1966 (58 rokov) Brezno, ČSSR
Alma mater	Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Aktívne roky	1987 – súčasnosť
Literárny portál  Biografický portál

Stanislav Háber (* 24. august 1966, Brezno)^[1] je slovenský novinár, rozhlasový a televízny redaktor, reportér, hovorca, prozaik, básnik a publicista.^[1]

V rokoch 1980 – 1984 študoval na Vojenskom gymnáziu SNP v Banskej Bystrici, 1984 – 1985 na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach odbor pilot – nadzvuk, no po autohavárii z viny policajta, ktorý ju spôsobil služobným autom, bol vyradený z pilotného výcviku a strávil v nemocniciach od Prahy cez Jesenníky a Ružomberok až po Košice a Prešov, kde bol všade hospitalizovaný, celkovo rok a pol.^[2] V 1987 – 1993 študoval na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove (VaVD) a žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde 1993 promoval na katedre žurnalistiky.^[3]

V rokoch 1986 – 1987 bol vojak z povolania v Prešove, od roku 1987 pracoval ako redaktor podnikových novín v Košiciach, v Prešove v Prešovských novinách, v rokoch 1987 – 1991 redaktor Hlavnej redakcie Televíznych novín STV v Bratislave a aj Čs. televízie v Prahe (Kavčí Hory). Zapojil sa do zmien v roku 1989, keď ako jeden z piatich pracovníkov STV pomohol pripraviť štrajk televíznych pracovníkov a vďaka tomu sa odvysielalo prvé Štúdio dialóg už 24. novembra 1989 v STV teda o týždeň skôr ako v Prahe, kde sa tak stalo až 1. decembra 1989. Od roku 1991 bol redaktorom viacerých periodík (Zmena, Smena a Smena na nedeľu). Pracoval aj ako lietajúci reportér pre vtedy populárne Rádio Rock FM (1991 – 1992), bol redaktorom týždenníka Slobodný piatok (1992) a pracoval pre Český rozhlas v Prahe pre redakciu Rádiofórum (1992). Následne pracoval v TASR a v Hospodárskych novinách (1993).^[1]

Od roku 1994 pôsobil ako riaditeľ odboru verejnej mienky a hovorca Mečiarovho HZDS, v rokoch 1995 – 1996 bol hovorcom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a ministra Alexandra Rezeša.^[4][5] Podieľal sa na dokumente VTV Utajení svedkovia prehovorili, venovanom zavlečeniu Michala Kováča ml. do Rakúska a vražde Róberta Remiáša, ktorý následne prevzala STV a ktorý sa podľa mediálnej analytičky Miroslavy Kernovej stal vrcholom politizácie a zneužívania vtedajšej STV v prospech Vladimíra Mečiara.^[6][7]

Následne pôsobil ako redaktor Literárneho týždenníka,^[5] v roku 1997 pracoval ako zástupca šéfredaktora týždenníka Extra, od roku 1997 bol redaktorom denníka Slovenská republika a od roku 1999 Nový deň v Bratislave.^[1]

Potom bol asistentom poslanca Národnej rady SR za HZDS Jána Cupera,^[8] živnostníkom, autorom na voľnej nohe a poberal štipendium Literárneho fondu SR. Od roku 2006 pôsobil na Ministerstve pôdohospodárstva SR aj v pozícii hovorcu. V roku 2007 bol pri ustanovení Európskeho parlamentu Rómov, ktorý viedol na prvom rokovaní ako hovorca a moderátor.^[1] V časoch zamestnania v STV moderoval spravodajské relácie a priame prenosy, neskôr (v roku 1997) reláciu Silná káva a v roku 2007 duchovnú reláciu Sféry dôverné,^[1] kde došlo po účasti Vladimíra Mečiara v diskusii na tému odkazu Cyrila a Metoda v Ústave SR a medializácii pôsobenia Stanislava Hábera v HZDS k sporu s STV, pričom Háber požadoval od televízie ospravedlnenie za údajnú diskrimináciu na základe jeho predchádzajúceho povolania.^[9][10] Pôsobil ako člen Rady Slovenského rozhlasu (2010).^[11]

Vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2010 a 2012 neúspešne kandidoval za HZDS.^[12][13] Od roku 2013 pracoval na publicite slovenských eurofondov (ROP, IROP), kde bol vyhodnotený v rámci EK v Bruseli ako najlepšia publicita zo všetkých operačných programov v celej EÚ za rok 2016. Od roku 2021 pôsobí ako online redaktor RTVS.^[7] Vo Večerných reflexiách s moderátorkou Jankou Bleyovou zhrnul svoje životné poznatky na Rádiu Regina 14. júna 2022^[14] a 1. mája 2022 Rádio Devín odvysielalo o jeho živote a tvorbe literárno-dramatické pásmo.^[15]

Ako prozaik debutoval románom z vojenského prostredia Sme samý lepší chlap, v ktorom sa zaoberal otázkami etiky a na pozadí totalitného režimu spochybnil zmysel existencie armády. Je tiež autorom noviel Paľko Hrchov, ktorej ústredná novela bola publikovaná a preložená do francúzštiny, a románu s filozofickým až mystickým charakterom s ústrednou myšlienkou hľadania slobodnej vôle a konania jednotlivca Najvyšší a najnižší.^[1] V roku 1992 pripravil protivojnový poetický film Tisíc malých princov z vojny na Balkáne, keď sa rozpadala krvavo Juhoslávia ako príspevok k zániku Česko-Slovenska, aby sa nič podobné neopakovalo a tento film vysielali opakovane z Prahy do oboch krajín Slovenska aj Česka na zanikajúcom federálnom okruhu zanikajúcej Československej televízie (ČSTV) s názvom F1, aby sa vtedajší politici v Česku a na Slovensku snažili vzťahy v spoločnosti nevyostrovať.^[2] Film Tisíc malých princov bol premietaný aj na festivale filmov Fórum, avšak v nesúťažnej časti, lebo autor nechcel, aby sa z tejto témy hyenisticky vytĺkal kapitál.^{[chýba zdroj}

Venuje sa aj poézii, prvé básne publikoval časopisecky a v zborníkoch (Jarný súzvuk, Dotyky, Krajská knižnica Košice), knižne vydal viacero zbierok s občianskou, ale aj mystickou a kresťanskou lyrikou.

V oblasti publicistiky je okrem knižných súborov časť aktivít známa aj z autorových komentárov. Počas práce v Československej televízii dve jeho reportáže prevzala CNN (Animácia činnosti srdca 1989 a Požiarnické auto 1989) a súbor reportáži britská BBC.

V roku 1998 získal medailu ministra obrany III. stupňa na návrh slovenských vojenských letcov za zvláštne zásluhy o slovenské vojenské letectvo. V roku 2004 vyhral prvé miesto v celoslovenskej literárnej súťaži Braneckého Trenčín v kategórii próza dospelých za text Kristus.^[16] V roku 2007 sa stal v Česku laureátom literárnej súťaže knižnice v Plzni. V roku 2008 dostal ocenenie Mestskej knižnice v Čelákoviciach pri Prahe za poéziu. V roku 2009 dostal cenu mimoriadnej prvej jarnej kvetiny v poetickej súťaži Cesta, literárny server pismak.cz a prvé miesto v poetickej súťaži Snenie, druhú cenu v poetickej súťaži Strom, prvú cenu v poetickej súťaži Krasohľad a Kolotoč, druhú cenu v poetickej súťaži Jaro a tretiu cenu v poetickej súťaži Hranice síl.^[4] Na 7. festivale Literárna Vysočina v českej Chotěboři v roku 2009 získal hlavnú cenu Quo vadis za rukopis nevydanej knihy próz Mäkké „F“.^[17] Víťaz literárnej súťaže Adrenalín s fejtónom Záletník.^[18] V roku 2009 získal v českej poetickej súťaži Doznievanie leta 3. miesto a súčasne cenu poroty.^[19] Nakoniec rok 2009 uzavrel prvým miestom v poetickej súťaži Vianočná. V českej poetickej súťaži na shakespearovskú tému Byť či nebyť vyhral prvú cenu vo februári 2010.^[20] Začiatkom marca 2010 vyhral českú poetickú súťaž s básňou Veční vo svete viet.^[21]

V roku 2004 jeho zbierku poézie Záhady duševnej záhrady zaradili v Moskve do zbierkových fondov Múzea Konstantina Paustovského a o jeho diele informoval ruský literárny časopis Svet Paustovského (2005). V roku 2004 získal štipendium Literárneho fondu na román Hrom. V rokoch 2004 – 2005 pripravil unikátny projekt rozhlasových poviedok na každý deň v roku, teda v počte 366 poviedok – Príbehy mena (súčasne aj na www.exil.sk), ktoré napísal, a boli vysielané v Rádiu Lumen. V rovnakom rádiu Lumen mu v rokoch 2005 – 2007 vysielali ďalší jedinečný projekt Svätí pre súčasnosť, ktorý spočíval v tom, že každý deň v priebehu celého roka pripravil jeden životopis svätého, ktorý mal práve sviatok.

Pripravil viacero dokumentárnych filmov, z ktorých k najznámejším patrí protivojnová poéma Tisíc malých princov (1992), nakrútená v čase vojny v krajinách bývalej Juhoslávie o deťoch vo vojnových konfliktoch. Tento film bol prezentovaný v nesúťažnej časti bratislavského festivalu Fórum v roku 1992 a opakovane vysielaný v ČSTV v Prahe na okruhu F1, potom v STV a VTV. K ďalším známym filmom patrí Gróf strateného času (1992) v hlavnej úlohe s Dušanom Jamrichom o záhade bojnického oltára, či Astronaut kazateľ (1990) o Jamesovi Irwinovi a jeho ceste na Mesiac v rámci programu Apollo. Počas práce v STV jeho reportáže Animácia činnosti srdca o jedinečnom výskume prof. Ivana Hulína (1989) a reportáž o unikátnom hasičskom aute bratislavských hasičov (1989) vysielala CNN a rovnako BBC. Následne jeho sériu reportáži z výskumných slovenských ústavov (1989 – 1990) vysielala BBC.^{[chýba zdroj}

Pre Slovenský rozhlas pripravil scenáre dramatických literárnych pásiem, k najznámejším patrí Londonov raj (1998) o Jackovi Londonovi, či Mág reality (1997) o americkom spisovateľovi Philipovi K. Dickovi, súbor scenárov dramatizácií o slovenských autoroch a to: Peter Jaroš (2021), Bystrík Šikula, Ľuboš Jurík, Roman Brat, Tatiana Jaglová, Zuzana Cigánová, Milan Zelinka, Dušan Mikolaj (všetky 2022). Dušan Taragel, Zuzana Kuglerová, Denisa Fulmeková, Hana Košková, Milan Zelinka, Miroslav Musil, Lucia Satinská, Ján Štrasser (všetky 2023). Rádio Devín vysielalo v premiére v roku 2024 jeho prózu Veľa šťastia Marka Twaina v réžii Karola D. Horvátha a s brilantným účinkovaním hercov Jána Mistríka a Michala Rovňáka.^[22] Zároveň Rádio Devín v premiére uviedlo jeho životopisnú hru o indickom mysliteľovi Posledné pokušenie Mahatmá Gándhího.^[23][24]

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

• 1989 – Animácia činnosti srdca, scenár k dokumentárnemu filmu o práci prof. Ivana Hulína
• 1990 – Astronaut – kazateľ, dokumentárny film o Jamesovi Irwinovi
• 1992 – Tisíc malých princov, filmová protivojnová poéma
• 1992 – Gróf strateného času, hraný dokument. film v hlavnej úlohe Dušan Jamrich
• 2010 – Vojak bez zbrane, hraný dokument. film, réžia Ján Háber, účinkovanie a spoluautor námetu – (premiéra v STV 28. 8. 2012)

• 1995 – Sme samí lepší chlap, román
• 1995 – ...ani prvý ani posledný..., publicistika
• 1996 – Paľko Hrchov, zbierka poviedok
• 1997 – Reportážna inventúra, publicistika
• 1999 – Najvyšší a najnižší, román
• 2004 – „O“, kniha poviedok
• 2009 – Oskár ide do neba, román
• 2010 – Mäkké F, román
• 2012 – Štefánik po pristátí zastrelený?, publicistika
• 2013 – Kristus, novela
• 2017 – Kričiace kamene, román
• 2018 – Úsmevy z pekla, román
• 2020 – Exhumujme Štefánika!, publicistika
• 2021 – Príbehy nielen z inej hviezdy / zbierka poviedok
• 2022 – Úsměvy z pekla, román vydaný v preklade v češtine (Praha)
• 2023 – Timrava je divoká, čierna voda (...šír lásku, ty kompót...), zbierka poviedok
• 2024 – Skutky vracajú úder, román

• 1998 – Pokoj rezbára, zbierka poézie
• 2001 – Egotikon, zbierka poézie
• 2003 – Záhady duševnej záhrady, zbierka poézie
• 2005 – Intimity, zbierka poézie
• 2007 – Dva tóny, zbierka poézie
• 2008 – Štvrťstoročie lásky„, zbierka poézie – ľúbostnej venovanej manželke s básničkami na každý deň
• 2008 – Voňavé milovanie“, zbierka intímnej poézie
• 2009 – Sto plus jedna láska, zbierka poézie
• 2011 – Popísané páperie, zbierka poézie
• 2011 – Spovede z dymu, zbierka poézie
• 2012 – Po rebríku do neba, zbierka poézie
• 2013 – Skameniem, zbierka poézie
• 2014 – Babylonská si láska, zbierka poézie
• 2015 – Mám malý kúsok raja slabých, zbierka poézie
• 2015 – Zmením ak sa teším, zbierka poézie
• 2016 – Administrátor hry len miluje, zbierka poézie
• 2016 – Ariadnin dážď nesie absurdity, zbierka poéziee
• 2017 – Duši v pravej chvíli, zbierka poézie
• 2018 – Smerovník žmýka pyžamu, zbierka poézie
• 2019 – Sovie hniezdo pokoja, zbierka poézie
• 2021 – Stále bežím domov, zbierka poézie

• 1972 – 1978 – Plameň, Košice
• 1986 – Jarný súzvuk, Krajská knižnica Košice
• 1987 – Záchvevy, Krajská knižnica Košice
• 1990 – Sláva životu, zostavovateľ Gustáv Hupka, Obzor, Bratislava
• 2001 – Slovensko v roku 2001, Matica slovenská, zostavovateľ Roman Michelko
• 2005 – 2009 – Almanach Nitra, zostavovateľ prof. Andrej Červeňák
• 2010 – Košická čítanka – literárne potulky mestom Košice (3), zostavovateľ Milan Kolcun
• 2011 – Nula – spoločná zbierka poézie siedmich autorov, zostavovatelia Marcel Páleš a Peter Papšo
• 2014 – Ladislav Ťažký kaliber slovenskej literatúry, zborník, zostavovateľ Peter Korec
• 2016 – Európa lesom, zborník, zostavovateľ Tatiana Figurová, Lesy SR š. p.
• 2016 – Alexander Dubček Osobnosť Slovenska, zborník, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina
• 2016 – Ladislav Ťažký Osobnosť Slovenska, zborník, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina
• 2016 – Poézia haiku, zostavovateľ Ivan Čipčala, PF ART, Kežmarok
• 2018 – Básnici 2018, zborník Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava
• 2021 – Trinásť mužov Dvadsať žien, antológia Pars Artem
• 2022 – Topoľčianky, zborník, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina
• 2023 – Antológia svetových básnikov (Hyperpoem project) zapísaná do Guinessovej knihy rekordov v počte spoluatorov s číslom 1653 vydanej v USA

• 1982/1983 – komparz v seriáli Povstalecká história (réžia Andrej Lettrich) postavy: anglo – americká misia, francúzsky dobrovoľník, slovenský gazda, vysokoškolský dobrovoľník na stráži Goliana s R. Brzobohatým
• 1989 – animovaný seriál vysielaný v ČSTV – STV Bratislava, námet, scenár, réžia 7 dielov
• 1989 – hraný seriál vysielaný v ČSTV – STV Bratislava s Mirom Nogom v hlavnej úlohe a s bratmi Tomášom a Lukášom Zednikovičovcami, scenár a réžia 7 dielov
• 1997 – Mág reality – rozhlasová hra o P. K. Dickovi, Slovenský rozhlas, Bratislava, 30 min.
• 1998 – Londonov raj – rozhlasová hra o J. Londonovi, Slovenský rozhlas, Bratislava, 60 min.
• 2004/2005 – Príbehy mena, cyklus rozhlasových poviedok na každý deň v roku, 366 dielov, rádio Lumen, Banská Bystrica
• 2006/2007 – Svätí pre súčasnosť, rozhlasový cyklus životopisov svätcov na každý deň v roku 366 dielov, rádio Lumen, Banská Bystrica
• 2012 – Vannius kontra slovanský Panteón – libreto k opere, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.)
• 2012 – Kráľovná chudoby sv. Alžbeta – libreto k opere, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.)
• 2012 – Liszt a sv. Cyril a Metod – libreto k opere, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.)
• 2013 – Šimšilijum – rozprávkový muzikál na motíve Pavla Dobšinského a i. autorov, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.)
• 2021 – Peter Jaroš: Pasca – rozhlasový scenár o diele Petra Jaroša, premiéra 28. 11. 2021 Rádio Devín
• 2022 – Ľuboš Jurík: Sami na tomto svete – slovenský erotikon – rozhlasový scenár o diele Ľuboša Juríka, premiéra 17. 12. 2023, Rádio Devín
• 2022 – Milan Zelinka: Neblahé skutočnosti – rozhlasový scenár o diele Milana Zelinku premiéra 19. 3. 2023, Rádio Devín
• 2022 – Roman Brat: Štyria jazdci – rozhlasový scenár o diele Romana Brata, premiéra Rádio Devín 18. 12. 2022
• 2022 – Tatiana Jaglová: Čertova svadba – rozhlasový scenár o diele Tatiany Jaglovej premiéra 5. 2. 2023, Rádio Devín
• 2022 – Dušan Mikolaj: Vytvor, čo sme ťa neučili – rozhlasový scenár o diele Dušana Mikolaja premiéra 26. 2. 2023, Rádio Devín
• 2022 – Zuzana Cigánová: Jedným vrzom – rozhlasový scenár o diele Zuzany Cigánovej premiéra 2. 4. 2023, Rádio Devín
• 2022 – Bystrík Šikula: Kvet medzi priepasťami – rozhlasový scenár o diele Bystríka Šikulu premiéra 8. 1. 2023 Rádio Devín
• 2023 – Zuzana Kuglerová: Veľká kniha keltských povestí – rozhlasový scenár o diele Zuzany Kuglerovej, premiéra 26. 11. 2023, Rádio Devín
• 2023 – Miroslav Musil: Štefánik – Mon Amour – rozhlasový scenár o diele Miroslava Musila
• 2023 – Milan Zelinka: Slzy bieleho úhora – rozhlasový scenár o diele Milana Zelinku, premiéra 10. 12. 2023, Rádio Devín
• 2023 – Lucia Satinská: Milý Tato Listy z tohto sveta – rozhlasový scenár o diele Lucie Molnár Satinskej, premiéra 21. 1. 2024, Rádio Devín
• 2023 – Denisa Fulmeková: Úzkosť – rozhlasový scenár o diele Denisy Fulmekovej, premiéra 3. 3. 2024, Rádio Devín
• 2023 – Hana Košková: Rozhovor s mlčaním – rozhlasový scenár o diele Hany Koškovej premiéra 1. 10. 2023
• 2023 – Ján Štrasser: Tvár v zrkadle – rozhlasový scenár o diele Jána Štrassera, premiéra 7. 1. 2024, Rádio Devín
• 2023 – Dušan Taragel: Mafiánske balady – rozhlasový scenár o diele Dušana Taragela premiéra 29. 10. 2023, Rádio Devín
• 2023 – Pierkové dobrodružstvá – rozprávkový rozhlasový seriál, premiéra od 4. do 8. marca 2024, Rádio Devín
• 2024 – Mene tekel ufarsin (15 minút) – pásmo protivojnovej poézie (Variácie na tému doby: 109 prázdnym kočíkom v Ľvove; Variácie na tému doby: Čakanie na vysvetlenie od Daniela; Vojnové variácie) účinkuje: Peter Sklár, premiéra 12. 4. 2024, Rádio Devín
• 2024 – Veľa šťastia Marka Twaina (48 minút) – rozhlasová hra o živote a najmä o hodine smrti amerického spisovateľa v réžii Karola D. Horvátha, v ktorej herecky excelovali Ján Mistrík a Michal Rovňák, premiéra 19. 10. 2024, Rádio Devín
• 2024 – Posledné pokušenie Mahatmá Gándhího (38 minút) – rozhlasová hra o živote indického mysliteľa M. Gándhího v réžii Karola D. Horvátha účinkujú: Alfréd Swan a Lucia Vráblicová, premiéra 30. 10. 2024, Rádio Devín
• 2024 – Petrove pozdné odpoludnie (21 minút) – rozhlasová poviedka v réžii Karola D. Horvátha účinkujú: Denis Šatan a Marián Gečevský, premiéra 3. 11. 2024, Rádio Devín
• 2024 – Jaroslav Klus: Myšlienkové oddelenie (30 minút) – rozhlasový scenár o diele Jaroslava Klusa, premiéra 24. 11. 2024, Rádio Devín
• 2024 – Miroslav Musil: Štefánik – Mon Amour (28 minút) – rozhlasový scenár o diele Miroslava Musila, premiéra 22. 12. 2024, Rádio Devín

• 1998 – medaila ministra obrany III. stupňa na návrh slovenských vojenských letcov za zvláštne zásluhy o slovenské vojenské letectvo
• 2004 – prvé miesto v celoslovenskej literárnej súťaži Braneckého Trenčín, kategória próza dospelých, za text Kristus
• 2007 – laureát literárnej súťaže knižnice v Plzni, Česko
• 2008 – ocenenie Mestskej knižnice v Čelákoviciach pri Prahe za poéziu
• 2009 – prvá cena v čitateľskej súťaži českého literárneho serveru pismak.cz s básňou na tému Snenie
• 2009 – cena mimoriadnej prvej jarnej kvetiny v poetickej súťaži Cesta, literárny server pismak.cz
• 2009 – druhá cena v čitateľskej súťaži českého literárneho serveru pismak.cz v poetickej súťaži Strom
• 2009 – prvé miesto v poézii v čitateľskej súťaži Kolotoč
• 2009 – druhé miesto v poézii v čitateľskej súťaži Jaro
• 2009 – tretie miesto v poézii v súťaži Hranice síl
• 2009 – hlavná cena 7. ročníka českého festivalu Literární Vysočina Chotěboř/Praha 2009 pohára Quo vadis za rukopis Mäkké „F“
• 2009 – prvá cena v poézii v súťaži Krasohľad
• 2009 – víťaz literárnej súťaže Adrenalín s fejtónom Záletník
• 2009 – prvá cena v súťaži Medzi nami blogu denníka Pravda www.netsity.sk v poézii^[25]
• 2009 – prvé miesto v poetickej súťaži Miesto, kde sa rad vraciaš^[26]
• 2009 – 3. miesto v poetickej súťaži Doznievanie leta a zároveň cenu poroty^[19]
• 2009 – 2. miesto v poetickej súťaži Keď nemôžem v noci spať^[27]
• 2009 – prvé miesto v poetickej súťaži Vianočná^[28]
• 2010 – prvé miesto v poetickej súťaži na shakespearovskú tému Byť, či nebyť^[20]
• 2010 – víťaz českej poetickej súťaže s básňou Veční vo svete viet^[21]
• 2010 – cena poroty v poetickej súťaži za báseň Zabudnutá vločka tela^[29]
• 2010 – cena poroty v poetickej súťaži Za čím nebežím^[30]
• 2010 – prvá cena v poetickej súťaži Vietor vo vlasoch^[31]
• 2010 – tretie miesto v poetickej súťaži Snehová vločka s básňou Si biela vločka^[32]
• 2011 – druhé miesto v poetickej súťaži v Česku na tému miesto pre... za báseň Dlane^[33]
• 2011 – druhé miesto v poetickej súťaži Klubu Romantik s básňou Január perie mraky v ľadových korytách hôr^[34]
• 2011 – prvé miesto v poetickej súťaži s básňou Barbar a Dutinky^[35]
• 2011 – prvé miesto v českej poetickej súťaži Stratený kľúč s básňou Kľúč od duše sa vždy stráca^[36]
• 2011 – druhé miesto v českej poetickej súťaži Za vrátkami hlas Kryla^[37]
• 2011 – víťaz denníka Pravda v súťaži blogov s poéziou a 370 básňami^[38]
• 2012 – držiteľ čestného titulu TOP autor medzinárodného poetického festivalu Po stranách Moravy za rok 2012
• 2022 – držiteľ Plakety storočnice Gabriela Zelenaya 1922 – 2022
• 2023 – prémia Slovenského centra PEN za knihu Príbehy nielen z inej hviezdy
• 2025 – výročná cena Vydavateľstva DAXE za literárnu tvorbu pre deti v roku 2024

• Stanislav Háber na webe Slovenského literárneho centra
• Zoznam diel Stanislava Hábera v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice