A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Socializácia je postupné začleňovanie sa jednotlivca do spoločnosti prostredníctvom napodobňovania a identifikácie, najprv v základnej rodine (nukleárnej), ďalej v malých spoločenských skupinách až po zapojenie sa do najširších, celospoločenských vzťahov. Socializácia je výsledok sociálneho učenia. Sociálne učenie je proces osvojovania si sociálnych noriem, vedomostí, návykov, postojov a dispozícií k príslušným spoločenským úlohám a dotváranie osobnostných rysov. Ide o učenie sa spoločenských úloh.
Cieľ socializácie je zaradenie sa jedinca do spoločnosti a to socializačným procesom, pri ktorom bude jedinec prijímať spoločnosťou uznávané hodnoty a zbavovať sa neuznávaných hodnôt. Obdoba takéhoto socializačného procesu je adaptačný proces, ktorým prechádza pracovník pri vstupe do zamestnania.
Obsah socializácie je daný :
- Spôsobom života v určitej spoločnosti
- Potrebou zmien v meniacej sa spoločnosti
K relatívne univerzálnym spôsobom participácie jedinca so spoločnosťou patrí napr. spoločné zdieľanie hodnôt, kultúry spoločnosti, podnikovej kultúry, morálnych hodnôt, medziľudských vzťahov, spoločných komunikačných prostriedkov, zdieľanie základných techník medziľudského styku, vzťah k prírode, k ľuďom, k svetu a podobne. K špecifickým spôsobom participácie patrí napríklad : rôzne sociálne roly, ktorými sa jedinci v spoločnosti líšia, sú to roly pohlavia, veku, dané spoločenským postavením, postavením v podnikovej hierarchii, roly pracovné, rodinné, a pod.
Formulovanie cieľov socializácie nie je jednoduché, pretože v spoločnosti sú rozličné sociálne skupiny a tie môžu pôsobiť aj ako subjekt aj objekt socializácie. Okrem toho v spoločnosti sa dejú neustále zmeny a to zmeny statusu, rolí, postavenia, ekonomických a soc. podmienok, atď. Výsledkom socializácie by malo byť dosiahnutie žiaducich zmien. Výsledkom by mala byť „psychická kvalifikácia“, ktorá je predpokladom k slobodnej participácii na živote v spoločnosti.
Proces socializácie
Proces socializácie sa z hľadiska sociológie výchovy vyvíja v troch významných fázach:
1. fáza
Ide o fázu sociabilizácie (schopnosť byť socializovaný) a začínajúcej individualizácie. Začína od chvíle, kedy dieťa rozlišuje seba od matky. Mnohí odborníci, či už z oblasti psychológie, pedagogiky alebo sociológie tvrdia, že práve toto obdobie má mimoriadne veľký význam z hľadiska ďalšieho rozvoja osobnosti. V tejto fáze je dieťa zamerané iba na jednu osobu, ktorou je takmer vždy matka. Ostatné vplyvy okolia sa sotva v tomto období dostanú k slovu.
2. fáza
Je to individualizácia a personalizácia, kedy dochádza k postupnej negácii pôvodného vzťahu matka – dieťa. Nadobúda tu čoraz väčší význam rodina ako celok. Dieťa si začína uvedomovať odlišnosť pohlaví, všíma si určitý druh správania a osvojuje si základné normy a vzory, pomocou ktorých kontroluje vlastné správanie.
3. fáza
Dá sa nazvať enkulturáciou a societizáciou. Je to etapa, kde prvotnú úlohu hrá škola. Vystupuje ako inštitúcia, sprostredkujúca poznatky a učenie, vrátane získavania zručností. Každé učenie v určitom systéme predstavuje súčasne i formovanie postojov a správania, a práve tým sa škola stáva významným socializačným činiteľom. Osobnosť formuje nielen oficiálna štruktúra školy na čele s pedagógom, ale aj neoficiálna štruktúra školskej skupiny napríklad trieda so svojimi odlišnými normami, podskupinami a referenčnými vzťahmi. Škola je zároveň prvou inštitúciou v živote človeka, ktorá mu prisudzuje určitú spoločenskú pozíciu, či už v triede, alebo medzi rovesníkmi mimo školy. Získavajú sa tu prvotné roly, statusy, ktoré charakterizujú osobnosť jednotlivca.
Spoločenské úlohy
Spoločenské úlohy môžu byť
- krátkodobé – cestujúci vo vlaku,
- dlhodobé – mama, otec
- všeobecné – muž, žena
- svojské – provokatér
Primárna a sekundárna socializácia
- Primárna socializácia je socializácia dieťaťa v základnej (nukleárnej) rodine.
- Sekundárna socializácia je proces učenia a prispôsobovania jedincov v priebehu celého života. Začína sa vstupom do širšieho sociálneho prostredia, pobytom v inštitúciách (materská škola).
Cieľom socializácie je sformovať jedinca tak, aby sa aj osamote správal, akoby bol pod stálym dozorom ostatných členov skupiny.
Mechanizmus procesu socializácie
Mechanizmus procesu socializácie má 2 základné zložky:
- učenie – jeho sociálne riadenie,
- regulačné sociálne pôsobenie.
Je to proces interakcie subjektu a objektu socializácie. Ide o riadenie vývoja jedinca prostredníctvom riadenia aktov jeho učenia. Význam má i druhá zložka – regulácia učenia, kde ide ovplyvňovanie procesu učenia, aby výsledky boli totožné s cieľmi socializácie. Výsledok je teda výsledkom sociálneho riadeného učenia.
Učenie môže byť zámerné, polozámerné a živelné. K živelnému, teda spontánnemu učeniu dochádza na základe vlastných skúseností a na základe osvojovania skúseností iných (napodobňovaním, alebo stotožnením). Výsledky môžu byť pre spoločnosť žiaduce, alebo nežiaduce. Pri takomto živelnom učení chýba sociálna regulácia.
Sociálna regulácie prebieha dvomi smermi :
- poskytovaním vzoru
- kontrolovaním a cenzurovaním vzorov a činnosí
Proces socializácie v sebe zahŕňa 4 deje :
- personalizáciu – utváranie osobnosti, vlastného JA
- enkulturizácia – prijímanie a rozvoj kultúry
- profesionalizáciu – osvojenie profesnej roly
- socializáciu – osvojenie sociálnych rolí
CIELE SOCIALIZÁCIE:
}začlenenie jedinca do sociálnych vzťahov-
}naučiť sa hrať sociálne roly
}personalizácia – vytvorenie jedincovej osobnosti a identity
Názory
Podľa J. Habermasa sa socializácia ideálne uskutočňuje vo formovaní osobností, ktoré dokážu balansovať medzi požiadavkami spoločnosti a pocitom osobnej identity, takže nespáchajú ani sociálnu samovraždu tým, že by prestali zohľadňovať platné normy, ani sa nepremenia na poslušné bábky. Rozhodujúca pre vývoj vyrovnaných osobností je štruktúra komunikácie v rodine. Táto ovplyvňuje získané rečové schopnosti, od ktorých závisí schopnosť reflektovať vlastnú rolu a prípadne sa od nej dištancovať. Štruktúra interakcie v priebehu socializácie ovplyvňuje neskoršiu schopnosť participovať na interakciách, predvídať konanie druhých, vnášať do predpisovaných rolí svoj vlastný prínos. Z tohto hľadiska najvhodnejšie sa uskutočňuje socializácia v rodinách stredných vrstiev, zatiaľ čo v prostredí vrstiev nižších prevláda represívna socializácia, ktorá neumožňuje rozvoj schopnosti dištancie od roly.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk