A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Socha slobody (Statue of Liberty) | |
Liberty Enlightening the World | |
socha | |
Štát | ![]() |
---|---|
Štát USA | New York |
Obec | New York |
Ostrov | Liberty Island |
Súradnice | 40°41′20″S 74°02′40″Z / 40,6888°S 74,0444°Z |
Výška | 93 m |
- sochy | 46 m |
- podstavca | 47 m |
Autor | Frédéric Auguste Bartholdi, Gustave Eiffel |
Materiál | meď, oceľ, železo |
Vznik | 1886 |
Rekonštrukcie | 1938 1984 – 1986 2011 – 2012 |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
Názov | Statue of Liberty |
Typ pamiatky | kultúrne dedičstvo |
Rok | 1984 (#8) |
Číslo | 307 |
Región | Európa a Severná Amerika |
Kritériá | i, vi |
Štát New York s vyznačenou polohou sochy
| |
Wikimedia Commons: Statue of Liberty | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Socha slobody (angl. Statue of Liberty, plným názvom Liberty Enlightening the World – „Sloboda osvetľujúca svet“) stojí v New Yorku v USA na ostrove Liberty Island. Jednotlivé časti samotnej sochy boli zhotovené vo Francúzsku pod vedením sochára Frédérica Auguste Bartholdiho a následne prevezené a v roku 1886 spojené v celok na podstavci v Spojených štátoch amerických.
Opis
Socha je vysoká 93 metrov a váži necelých 205 ton. Spolu so 47-metrovým podstavcom je vrchol fakle vo výške 93 metrov nad zemou. V páse má socha obvod 10,6 metra. Pravá ruka, držiaca fakľu, je dlhá 12,8 metra, len ukazovák je dlhý 2,4 metra. V ľavej ruke drží dosku (tzv. tabula ansulata) s dátumom JULY IV MDCCLXXVI (4. júla 1776, čo je deň deklarácie nezávislosti USA). Pri nohách sochy ležia rozťaté putá, symbolizujúce zrušenie otrokárstva. Jej koruna so siedmimi lúčmi je symbolom slnka žiariaceho ponad sedem morí a sedem kontinentov a podobne ako fakľa znázorňuje osvietenie sveta slobodou.
Socha získala svoju charakteristickú zelenkastú farbu až po roku 1900 vplyvom oxidácie. Pôvodne bola vo farbe medi.
Vznik a dejiny
Jednou z pôvodných myšlienok Sochy slobody bolo pripomenutie priateľstva a pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo americkým osadníkom v ich boji za nezávislosť od Británie.[1] Iba Francúzsko totiž poslalo do Ameriky svojich vojakov, aby bojovali na strane kolónií. Socha, primárne ako symbol slobody a nezávislosti, mala teda tiež stelesňovať priateľstvo medzi oboma národmi.
Sochár Frédéric Auguste Bartholdi začal na projekte pracovať v roku 1876. Ešte predtým navrhol a vytvoril viacero menších modelov. Jednotlivé časti tela vytváral postupne, pričom niektoré z nich boli verejnosti vystavené už pred samotným dokončením sochy. V roku 1880 sa mu podarilo získať služby Gustava Eiffela, ktorý navrhol vnútornú opornú konštrukciu.
Jednotlivé dokončené časti tela boli v roku 1885 preplavené do USA na francúzskej lodi. V newyorskom prístave sa potom socha opätovne skladala a napokon bola umiestnená na podstavec, ktorý navrhol americký architekt Richard Morris Hunt. Formálne bola venovaná 28. októbra 1886 na ceremónii za účasti prezidenta USA Grovera Clevelanda. Stojí na ostrove Liberty Island, ktorý sa do roku 1956 volal Bedloe's Island.
V Paríži od roku 1889 existuje jej zmenšená kópia, odovzdaná Američanmi, pripomínajúca jej francúzsky pôvod.
Časom sa socha stala jedným zo symbolov USA a v roku 1984 bola zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Počas storočia, ktoré ubehlo od jej darovania, došlo k jej značnému poškodeniu, medzi rokmi 1984 až 1986 bola zrekonštruovaná aj vďaka verejným zbierkam. Práve pri oslave stého výročia vztýčenia sochy na Liberty Island prisahalo v New Yorku v roku 1986 vtedajšiemu predsedovi Najvyššieho súdu USA Warrenovi E. Burgerovi vernosť Spojeným štátom takmer 300 imigrantov, čím sa stali naturalizovanými Američanmi. Ďalších 25 000 imigrantov bolo pri tejto príležitosti naturalizovaných v ďalších amerických mestách.[2]
Porovnanie
V čase svojho venovania bola Socha slobody druhou najvyššou sochou postavy na svete, vyšší bol len Budha z Le-šanu v Číne. Odvtedy ju výškou predbehlo už niekoľko desiatok sôch postáv. Ak nerátame podstavec, tak napríklad Matka Vlasť volá! na Mamajovej mohyle vo Volgograde meria celkovo 85 metrov. Najvyššia socha postavy na svete vôbec je Socha jednoty, znázorňujúca indického bojovníka za nezávislosť Sardára Vallabhbháího Patéla, stojaca v Gudžaráte, ktorá dosahuje 182 metrov (resp. spolu s podstavcom 240 metrov).
Galéria
Vystavená hlava sochy na Svetovej výstave 1867 v Paríži
Porovnanie sôch postáv (vrátane podstavca): 1. Socha jednoty, 2. Čung-jüan ta-fu, 3. Socha slobody 4. Matka vlasť volá!, 5. Socha Krista Spasiteľa, 6. socha Dávida
Referencie
- ↑ History. This Day in History – Statue of Liberty dedicated . history.com, 2010-02-09, rev. 2019-11-05, . Dostupné online. (angličtina)
- ↑ NY Times. NATION REKINDLES STATUE OF LIBERTY AS BEACON OF HOPE . nytimes.com, 1986-07-04, . Dostupné online. (angličtina)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Socha slobody
Externé odkazy
- Statue of Liberty (UNESCO) (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Statue of Liberty na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. apríl
1. august
1. december
1. júl
10. november
10. september
11. november
11. október
11. september
12. august
12. február
13. apríl
13. február
13. jún
13. máj
13. marec
13. november
13. október
14. apríl
15. apríl
16. máj
16. september
17. apríl
17. február
17. jún
1794
18. apríl
18. február
18. september
18. storočie
1802
1809
1813
1817
1818
1822
1828
1857
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1889
1890
19. júl
19. storočie
1922
1923
1925
1930
1935
1936
1938
1940
1942
1945
1946
1947
1949
1950
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1958
1959
1961
1962
1963
1966
1967
1968
1970
1971
1972
1977
1978
1981
1982
2. december
2. február
20. november
20. storočie
21. február
21. január
21. máj
22. jún
22. máj
22. október
22. september
23. júl
23. marec
23. október
24. február
24. október
25. apríl
25. november
26. august
26. júl
26. jún
26. október
27. január
28. december
28. máj
28. október
29. október
3. máj
30. august
30. júl
30. január
30. október
4. jún
4. marec
4. september
5. december
5. máj
6. júl
7. február
7. november
7. október
70. roky 19. storočia
8. júl
8. november
80. roky 19. storočia
9. február
9. jún
9. november
90. roky 19. storočia
Alban Berg
Alexander Albrecht
Alexandr Alexandrovič Vesnin
Alfonz XII. (Španielsko)
André Maurois
Andrej Kavuljak
Aristides de Sousa Mendes
Arturo Rawson
Besnota
Bess Trumanová
Boehringer Ingelheim
Carl Auer von Welsbach
Carl Friedrich August Alexander Crüger
Category:1885 books
Chester Nimitz
Christian Friedrich Freyer
Cigánsky barón
David Herbert Lawrence
Desaťročie
Dimitrios Lundras
Dora Pejačević
Eduard Künneke
Endre Szőnyi
Erik Gunnar Asplund
Ernst Bloch
Ezra Pound
François Mauriac
Frank Knight
František Chvalkovský
Franz Wimmer
Fridrich Weinwurm
George Richards Minot
George S. Patton
Grover Cleveland
György Hevesy
György Lukács
Hana Gregorová (spisovateľka)
Hans Cloos
Harry S. Truman
Hlavná stránka
Ivan Gall
Július Adamiš
Jacob Friedrich Gustav Henle
Jan Czochralski
Johann Strauss ml.
John Edensor Littlewood
Jules Romains
Karen Blixenová
Karen Horneyová
Karl Benz
Karol Branislav Halenaj
Kategória:Knihy z 1880
Kategória:Knihy z 1882
Kategória:Knihy z 1883
Kategória:Knihy z 1884
Kategória:Knihy z 1886
Kategória:Knihy z 1887
Kategória:Knihy z 1888
Kategória:Knihy z 1890
Konžský slobodný štát
Konstantin Dmitrijevič Kavelin
Kultúra (spoločenské vedy)
Lajos Tihanyi
Leopold II. (Belgicko)
Lev Vladimirovič Rudnev
Louis Pasteur
Matica slovenská
Meteor
Michail Frunze
Michal Buzalka
Milan Vidmar
Neodým
New York (mesto)
Niels Bohr
Niels Erik Nörlund
Niels Henrick David Bohr
Nikolaj Jakovlevič Danilevskij
Očkovanie
Opereta
Otakar Sedloň
Pavol Dobšinský
Per Albin Hansson
Platt Adams
Prazeodým
René Baillaud
Romano Guardini
Rudolf Eitelberger
Semion Konstantinovič Timošenko
Semion Michajlovič Buďonnyj
Sidonie Nádherná
Sinclair Lewis
Slovensko
Socha Slobody
Spojené štáty
Storočie
Tadeusz Kutrzeba
Ulysses S. Grant
Umberto Nobile
Václav Rabas (maliar)
Velemir Chlebnikov
Velimir Chlebnikov
Victor Hugo
Vladimír Roy
Vladimir Tatlin
Wallace Beery
Washington Monument
Yves Le Prieur
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk