A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Slovenský raj | |
| pohorie | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Košický |
| Okresy | Poprad, Spišská Nová Ves |
| Nadradená jednotka |
Spišsko-gemerský kras |
| Susedné jednotky |
Vikartovská priekopa Hornádske podolie Havranie vrchy Stolica Muránska planina Heľpianske podolie Kráľovohoľské Tatry |
| Súradnice | 48°55′14″S 20°27′12″V / 48,920424°S 20,453427°V |
| Najvyšší bod | Borovniak |
| - výška | 1 272 m n. m. |
| Najnižší bod | rieka Hornád |
| - výška | 466 m n. m. |
| Rozloha | 210 km² (21 000 ha) |
| Geologické zloženie | tatrikum, fatrikum |
 Poloha pohoria na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Slovenský raj | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša a horného Gemera. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska patrí do Spišsko-gemerského krasu a leží v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku.
Polohopis
Podcelok Spišsko-gemerského krasu zaberá jeho severovýchodnú časť a susedí na severe s Vikartovskou priekopou, na východe s Hornádskym podolím (podcelky Hornádskej kotliny), na juhu nadväzujú Volovské vrchy podcelkom Havranie vrchy. Juhozápadným smerom ležia Stolické vrchy a ich podcelok Stolica a úzkym pásom pokračuje Muránska planina ako druhá polovica Spišsko-gemerského krasu. Západným smerom leží Heľpianske podolie (podcelok Horehronského podolia) a Kráľovohoľské Tatry, zaberajúce východnú časť Nízkych Tatier.[1]
Charakteristika
Je charakteristický členitým terénom – roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami.
Slovenský raj má rozlohu asi 210 km² na území okresov Spišská Nová Ves Poprad a Rožňava. Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o jedľovo-bukové lesy, dealpínske lesy ale aj zmiešané lesy. Najvyšší vrch je Borovniak (1 272 m n. m.), najnižším miestom je koryto Hornádu (466 m n. m.).
Geológia a geomorfológia
Slovenský raj je geomorfologicky súčasťou Spišsko-gemerského krasu a geologicky je súčasťou gemerského pásma (gemerikum). Časť Slovenského raja buduje severogemerické synklinórium, z juhu a juhovýchodu ho ohraničuje Muránsky zlom. Okraj synklinória budujú verfénske vrstvy (spodný trias), vrstvy pestrých bridlíc a asi 150 až 300 m hrubé súvrstvia guttensteinských a wettersteinských vápencov a dolomitov. Tieto karbonáty budujú planiny Glacu a Geráv a ďalších. Miestami sú zachované soľné brekcie a paleogénne bazálne zlepence.[2] Pomenovanie Slovenský raj sa začalo používať v roku 1921.
Reliéf
- Krasové planiny – Glac, Geravy, Lipovec, Skala, Pelc
- Prechodný typ – vápencové komplexy zvrásnené do štruktúr, dolomity, verfénske vrstvy, aniské bridlice
- Normálny typ – verfénske vrstvy, kryštalinikum, menšia členitosť
Pôdy
- na vápencoch a dolomitoch – rendziny
- sprašové hliny – hnedé lesné pôdy niekde illimerizované
- na pestrých verfénskych vrstvách – hnedé lesné pôdy
- alúviá – štvrtohorné nánosy pri vodných tokoch rôzneho zloženia
Klíma
Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií. Priemerné ročné teploty sú 4 – 6 °C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najteplejší mesiac je júl (16 – 17 ˚C), najchladnejší január (-5 až -6 ˚C).
Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.
