Samovražda alebo suicídium (lat. suicidium (< se caedere = seba zabiť)) je čin, ktorým si človek úmyselné zapríčiní vlastnú smrť.

V západnom svete zomiera samovraždou trikrát až štyrikrát viac mužov ako žien, aj keď ženy sa o ňu pokúšajú štyrikrát častejšie. Príčinou je skutočnosť, že muži používajú na ukončenie života podstatne nebezpečnejšie prostriedky. Tento rozdiel je ešte výraznejší u osôb starších ako 65 rokov. V tejto vekovej kategórii pácha samovraždu desaťkrát viac mužov ako žien.

Aj na Slovensku dlhodobo častejšie dobrovoľný odchod zo sveta volia muži. Počet samovrážd (aj samovražedných pokusov) v rokoch 2016 až 2020 klesal (na polovicu pokusov v porovnaním s rokom 2003, kedy bolo 1200 pokusov samovrážd) avšak počet pokusov mužov a žien bol približne rovnaký (podiel žien od 36,3% do 59,5% počas rokov 2001 až 2022).^[1]

Odborníci upozorňujú, že čoraz zraniteľnejšie sú deti a mladí ľudia.^[2] Napríklad v novembri 2019 zomrela mladá herečka Monika Potokárová vo veku 27 rokov.^[2]

V roku 2018 na Slovensku ukončilo život samovraždou 533 osôb, pokúsilo sa o ňu viac ako 770. Najčastejšie to boli ľudia vo veku 50 až 59 rokov (ženy vo veku 60–69 rokov). Štyri samovraždy spáchali aj deti do 14 rokov – dvaja chlapci a dve dievčatá. Mladistvých samovrahov vo veku 15–19 rokov bolo pätnásť. Jedenásti z nich boli chlapci. Vyplýva to zo štatistík NCZI.^[3]

V roku 2019 na Slovensku spáchalo samovraždu 498 osôb, z toho 416 mužov a 82 žien.^[4]

Počet samovrážd na Slovensku v roku 2021 stúpol v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 59 prípadov a za rok 2021 ich bolo 548. Zatiaľ čo ukončiť svoj život samovraždou sa rozhodli výrazne častejšie muži, pri pokusoch o samovraždu bol podiel mužov a žien vyrovnanejší s miernou prevahou žien. Takmer 80 % z tých osôb, ktoré sa pokúsili siahnuť si na život, malo diagnostikované psychiatrické ochorenie.^[5] Zaznamenaný bol najmä výrazný nárast (o 72,7%) v samovraždách u mladistvých vo vekovej skupine 15 – 19 rokov.^[6] K zhoršeniu psychického stavu mladistvých prispela aj pandémia ochorenia COVID-19.^[7]

Počet samovrážd stúpol aj v roku 2022 ich bolo 563. Častejšie ako ženy (99) ich páchali muži (464).^[8][9] Počet pokusov o samovraždu v skupine 15 až 19 rokov v roku 2022 stúpol výraznejšie už druhý rok po sebe. 148 pokusov (56,4 prípadov na 100 000 obyvateľov danej vekovej skupiny) evidovaných v roku 2022 predstavuje nielen výrazný medziročný nárast o 33 prípadov, ale tiež najvyšší počet pokusov za sledované obdobie od roku 2008.^[1]

Takmer polovica samovrážd v roku 2018 bola vykonaná pod vplyvom alkoholu alebo drog. „Hlavnými motívmi pri pokusoch o predčasné ukončenie života v prípade detí sú konflikty a rodinné problémy, s odstupom nasledujú školské problémy,“ povedal vtedajší generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš.^[10]

Z psychiatrických diagnóz k samovraždám najčastejšie dochádza v prípade duševných ochorení ako sú depresie a bipolárna afektívna porucha (počas depresívnej fázy).^[10] Aj preto je potrebná v rámci liečby týchto ochorení farmakoterapeutická a psychoterapeutická starostlivosť. Najviac samovrážd bolo v roku 2018 v mesiacoch január a máj, najmenej v decembri.^[10]

Od roku 2003 si 10. septembra pripomíname Svetový deň prevencie samovrážd. Cieľom týchto akcií pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie a Medzinárodnej asociácie pre prevenciu samovrážd (International Association for Suicide Prevention - IASP) je lepšie porozumieť dôvodom, prečo sa ľudia rozhodnú pre dobrovoľný odchod zo sveta a prijímanie preventívnych opatrení.^[11]

"Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že jedným zo sekundárnych následkov pandémie ochorenia COVID-19 bude nárast počtu samovrážd. Mimoriadna situácia poukázala na zvýšenú potrebu liniek pomoci, dištančných služieb a na nutnosť systematickej podpory liniek pomoci na Slovensku," povedal psychológ Marek Madro.^[4]

• Internetová poradňa pre mladých IPčko.sk
• Linka pre mladých so zdravotným postihnutím dobralinka.sk
• Linka dôvery Nezábudka 0800 800 566 (nonstop)
• Online poradňa Ligy za duševné zdravie (E-mailová poradňa Linky dôvery Nezábudka^[12])
• Linka detskej istoty 116 111
• Národná linka pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212
• Linky dôvery v slovenských mestách:

1. Košice - Linka dôvery. Pôsobí pod II. Psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice. Telefónne číslo: 055/622 2323.
2. Košice - Linka nádeje. Pre krízové situácie a rodinné problémy, ktoré vyžadujú väčší priestor. Pôsobí pod I. Psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice. Telefónne číslo: 055/644 1155.
3. Prešov-Linka dôvery (všeobecná). Možno telefonovať v pracovných dňoch takto: Pondelok: 7.00 – 15.30 Ut, St, Št 7.00 – 15.00 Piatok 7.00 – 14.30 Telefónne číslo: 051/7731 000

• V akútnych prípadoch možno volať aj na linku 112.
• Mnohé všeobecné nemocnice, kde sa nachádzajú psychiatrické oddelenia a kliniky, sú pripravené poskytnúť pomoc pacientom v pohotovostných službách.

1. ↑ ^{a b} Samovraždy a samovražedné pokusy v Slovenskej republike v roku 2022 online. www.nczisk.sk, cit. 2023-08-03. Dostupné online.
2. ↑ ^{a b c} CUPRIK, ROMAN. Dobré ráno: Deti volajú na samovražednú linku aj pre politiku online. domov.sme.sk, cit. 2019-11-29. Dostupné online.
3. ↑ Počet samovrážd medziročne vzrástol online. Národné centrum zdravotníckych informácií, cit. 2019-11-29. Dostupné online.
4. ↑ ^{a b} TASR. O samovraždu sa vlani na Slovensku pokúsilo 743 osôb, odborníci hovoria o pomoci. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-09-10. Dostupné online cit. 2020-09-10.
5. ↑ Samovraždy a samovražedné pokusy v Slovenskej republike v roku 2021 online. www.nczisk.sk, cit. 2023-08-03. Dostupné online.
6. ↑ Samovraždy a samovražedné pokusy v Slovenskej republike v roku 2021 online. Národné centrum zdravotníckych informácií, cit. 2023-01-17. Dostupné online.
7. ↑ Počas pandémie nastal u detí nárast. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-08-06. Dostupné online cit. 2021-09-01. ISSN 1339-844X.
8. ↑ Samovraždy a samovražedné pokusy v Slovenskej republike v roku 2022 online. www.nczisk.sk, cit. 2023-08-03. Dostupné online.
9. ↑ Počet samovrážd vlani vzrástol, častejšie ich páchali muži online. TASR, 2023-07-17, cit. 2023-08-03. Dostupné online.
10. ↑ ^{a b c} STUPPACHEROVÁ, Bianka. Päťsto Slovákov zomrelo vlastnou rukou. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-12-19. Dostupné online cit. 2019-12-19. ISSN 1336-197X.
11. ↑ Lekari.sk. Svetový deň prevencie samovrážd Bratislava, 8. september 2014 – Pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Medzinárodnej asociácie pre ... online. lekari.sk, cit. 2020-09-10. Dostupné online.
12. ↑ E-mailová poradňa Linky dôvery Nezábudka online. Cit. 2023-01-19. Dostupné online.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Samovražda
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Samovražda
• Wikislovník ponúka heslo Samovražda

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Postoj Katolíckej cirkvi k samovraždám (po anglicky)