O iných významoch pozri smrtka.

Smrť (lat. exitus letalis - prirodzený odchod) je koncom života, zánikom všetkých životných funkcií. Je definovaná rôznymi spôsobmi. Týka sa všetkých ľudí bez ohľadu na ich kultúrne či náboženské pozadie. Napriek tomu, že je smrť biologicky jednoznačne definovaná ako „trvalé zastavenie všetkých životných funkcií organizmu“, jej vnímanie a interpretácia sa medzi jednotlivcami a kultúrami výrazne líši.

Smrť človeka predstavuje ireverzibilný zánik organizmu ako celku, charakterizovaný ako terminálne vývinové štádium jedinca. V medicínskej praxi sa rozlišujú dve kľúčové fázy tohto procesu:

Klinická smrť je definovaná ako cessácia vitálnych funkcií organizmu, primárne:

• Zástava kardiovaskulárnej činnosti (asystólia)
• Apnoe (absencia spontánnej respirácie)

V tomto štádiu ešte nedochádza k ireverzibilnému poškodeniu cerebrálneho tkaniva. Trvanie tohto stavu je limitované na približne 4-6 minút, počas ktorých je možná úspešná resuscitácia.

Biologická smrť nastáva ako následok prolongovanej hypoxie alebo mechanického poškodenia mozgového tkaniva. Charakterizuje ju:

• Ireverzibilná cessácia všetkých cerebrálnych funkcií vrátane kmeňových reflexov
• Kompletná strata neuronálnej aktivity

Tento stav je finálny a nevratný, vedúci k postupnej dezintegrácii tkanív a orgánov na celulárnej úrovni. Determinácia biologickej smrti vyžaduje splnenie striktných klinických kritérií a často aj konfirmačné testy, ako je elektroencefalografia (EEG) alebo cerebrálna angiografia, na potvrdenie absencie cerebrálnej cirkulácie.

Smrť človeka (informatika) je ukončenie komunikácie medzi psychikou a organizmom.^[1]

• Rimania rozlišovali medzi umieraním jednotlivca a smrťou, pričom smrť predstavovala podľa nich niečo pekné, lebo znamenala večný pokoj a stav bez náruživosti.^[2]

• Smrť nepokladali v Mezopotámii za nič mimoriadne, bola iba nevyhnutným osudom ľudí. Z tela uloženého do zeme sa opäť stala hlina, z ktorej Ea kedysi uhnietol prvého človeka. Z mŕtveho sa oddelil dvojník - lietajúci tieň, ktorý sa rovno odobral za ostatnými prízrakmi do sveta mŕtvych. Tam všetci mŕtvi potichu a ospanlivo živoria zo skromných obetných darov živých.^[3]

• Tibetský budhizmus: Smrť nie je absolútnym predelom medzi životom a bezživotím; život pozemský a zásvetný sú dve formy vyššej existencie a hranica medzi nimi je plynulá.^[4]
• Kresťanstvo: Kresťanstvo považuje život za nekonečný. Smrť zobrazuje odchod z tohto sveta a následný príchod do večnosti (nebo, peklo).
• V Islame moslimovia veria, že duša pokračuje v existencii po smrti tela a že skutky človeka počas života určujú jeho posmrtný osud.
• V Hinduizme hinduisti veria, že smrť je len prechodom duše z jedného tela do druhého, nie konečným stavom.
• Judaizmus má menej dogmatický prístup k posmrtnému životu a kladie väčší dôraz na život na zemi a jeho etické aspekty než na detailné opisy posmrtného života.

• Sokrates vnímal smrť ako oslobodenie duše.
• Kierkegaard zdôrazňoval dôležitosť uvedomenia si vlastnej smrteľnosti.
• Schopenhauer tvrdil, že smrť je cieľom a konečným účelom života.
• Epikuros: Smrť sa nás netýka, pretože pokiaľ sme tu my, nie je tu smrť, a keď príde smrť, nie sme tu my.^[5]

• človek (filozofia)

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Smrť
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smrť
• Wikislovník ponúka heslo Smrť