A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Ruská federácia | |||||
| |||||
| Štátna hymna: Государственный гимн Российской Федерации Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii (Štátna hymna Ruskej federácie) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Российская Федерация | ||||
| • krátky | Россия | ||||
| Hlavné mesto | Moskva 55°45′ s.š. 37°37′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Moskva | ||||
| Úradné jazyky | ruština v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky | ||||
| Demonym | Rus, Ruska | ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
federatívna poloprezidentská republika Vladimir Putin Michail Mišustin | ||||
| Vznik | 25. december 1991 (rozpadom ZSSR) | ||||
| Susedia | Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, KĽDR, USA | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
17 098 246 km² (1.) 720 500 km² (13 %) | ||||
| Počet obyvateľov • sčítanie (2021) • hustota (2022) |
144 699 673 (okrem Krymu) 8,4/km² (181.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2022 2,133 bilióna $ (6.) 31 967 $ (59.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2021) | 0,822 (52.) – veľmi vysoký | ||||
| Mena | ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUB) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2 až +12) (UTC+3 až +13) | ||||
| Medzinárodný kód | RUS / RU | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | RUS | ||||
| Internetová doména | .ru (rezervovaná aj doména .su), .рф | ||||
| Smerové telefónne číslo | +7 | ||||
Súradnice: 66°25′00″S 94°15′00″V / 66,416666666667°S 94,25°V
Rusko (rus. Россия – Rossija), dlhý tvar Ruská federácia (RF; rus. Российская федерация – Rossijskaja federacija), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie. Ide o najväčší štát na svete, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 km² a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny Zeme. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,[1] čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem Číny. Je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta a najľudnatejšou krajinou Európy. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je Moskva, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. Petrohrad je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod a Kazaň.
Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však bola monarchia v Rusku zrušená a nahradená Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou – prvým socialistickým štátom na svete. Po ruskej občianskej vojne založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami Sovietsky zväz, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre Spojencov v druhej svetovej vojne, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na východnom fronte proti nacistickému Nemecku. S nástupom studenej vojny súperil so Spojenými štátmi o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra 20. storočia bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane prvej družice vyrobenej človekom a prvého letu človeka do vesmíru.
V roku 1991 vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako federatívna poloprezidentská republika. Od prelomu 20. a 21. storočia dominuje ruskému politickému systému Vladimir Putin, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od demokracie a posun k autoritárstvu. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu Krymu v roku 2014 od susednej Ukrajiny a jej štyroch ďalších regiónov v roku 2022 počas prebiehajúcej invázie. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní ľudských práv a slobody tlače. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej korupcie.
V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika deviata najväčšia podľa nominálneho HDP a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál jadrových zbraní a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe ropy a zemného plynu je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členským štátom G20, ŠOS, BRICS, APEC, OBSE a WTO a vedúcim členským štátom SNŠ, OZKB a EAEU. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
Pôvod názvu
Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.
Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:
- Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
- Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
- Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
- Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.
- Za pôvod etymológie slova sa pokladá posvätné zviera východných Slovanov – medveď – analogicky z latinského jazyka (ursus) a starogréckeho jazyka (αρκτος), ktorého podoba v staroslovienčine by bola рьсь.
- Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky Ros (pravý prítok rieky Dneper). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“.
- Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa Kyjevskej Rusi – Rurika.
Dejiny
Periodizácia dejín Ruska:
- Územie Ruska pred vytvorením Starej Rusi (7. storočie pr. Kr. – 5. storočie)
- Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)
- Kyjevská Rus (882 (862) – (1132) 1125)
- Moskovské kniežatstvo (1246 – 14. stor.)
- Moskovské veľkokniežatstvo (14. stor. – 1547)
- Ruské cárstvo (1547 – 1721)
- Ruské impérium (1721 – 1917)
- Ruská sovietska federatívna socialistická republika (1918 – 1922)
- Zväz sovietskych socialistických republík (1922 – 1991)
- Ruská federácia (1991)
Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z 10. storočia a je uvedená v staroruských dokumentoch z 10. – 15. storočia pod názvom Россiя alebo Россiа[2]. Tento termín, ktorý sa používal od roku 1517 označoval iba severovýchodné územie krajiny (t. j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo Poľsku a Veľkému litovskému kniežatstvu, boli však spojené s Veľkým moskovským kniežatstvom do jedného štátu. V 14. storočí sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie Moskovskej Rusi, ktorého obyvateľmi boli Moskviti.
Oficiálny názov štátu – „Rusko“ – zaviedol Peter I. v roku 1721, keď vytvoril Ruské impérium. Dňa 1. septembra 1917 bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už 3. marca 1917 po vypuknutí februárovej revolúcie. V období od 10. januára 1918 do 30. decembra 1922 bolo ruské územie súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a následne Zväzu sovietskych socialistických republík (30. december 1922 – 25. december 1991).
Dňa 12. júna 1990 poslanci Najvyššieho sovietu RSFSR prijali Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Začiatkom decembra (8. december 1990) sa predstavitelia RSFSR, Ukrajiny a Bieloruska na stretnutí v Bielovežskej rezervácii dohodli na spoločnom rozpustení ZSSR a vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov. Dňa 25. decembra 1991 zaniknutý štátny útvar Zväz sovietskych socialistických republík dostal nový názov – Ruská federácia.
Geografia
Hranice
Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:
- na severozápade
- Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)
- V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
- Fínsko (1 325,8 km, po súši 1 271,8 km)
- V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
- na západe
- Estónsko (466,8 km, po súši 324,8 km)
- V dĺžke 145 km hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
- Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km)
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
- Bielorusko (1 239 km)
- na juhozápade
- Ukrajina (2 245,8 km, po súši 425,6 km)
- V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
- na juhu
- Gruzínsko (897,9 km, po súši 875,9 km)
- V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
- Azerbajdžan (350 km, po súši 327,6 km)
- V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
- Kazachstan (7 598,6 km, po súši 7 512,8 km)
- V dĺžke 1 576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
- Mongolsko (po súši 3 485 km)
- Čína (po súši 4 209,3 km)
- Kórejská ľudovodemokratická republika (39,4 km)
- V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
- na východe
- Japonsko (194,3 km)
- Spojené štáty americké (49 km)
S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.
Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.
Hranice po súši
Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad – Tallinn, Moskva – Riga, Moskva – Minsk – Varšava, Moskva – Kyjev, Moskva – Charkov.
Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.
Hranica s Kazachstanom
Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan – Guriev, Saratov – Uraľsk, Orenburg – Taškent) a Kazachstanu (Barnaul – Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transsibírskej magistrály (Čeľabinsk – Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály.
Hranica s Čínou
Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so Sibírou.
Hranica s Mongolskom
Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transsibírska magistrála na trase Ulan-Ude – Ulanbátar – Peking.
Hranica s KĽDR
Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjongjangu.
Hranice po mori
Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od Ostrova Kruzenšterna (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.
Severná hranica
Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.
Západná hranica
Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka.
Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovetskaja Gavaň a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.
Hranica Azovského mora
Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského mora sú Ejsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.
Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria
Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.
Hraničné prístavy Ruska
V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.
Najvzdialenejšie body Ruska
- Najsevernejší kontinentálny bod Ruska je Čeľuskinov mys (77°40′S 104°15′V / 77,667°S 104,250°V), ostrovný zas mys Fligeli na Rudolfovom ostrove v súostroví Zem Františka Jozefa (81°50′35″S 59°14′22″V / 81,84306°S 59,23944°V).
- Najjužnejší bod Ruska sa nachádza v Dagestane na hranici s Azerbajdžanom. (41°13′14″S 47°51′28″V / 41,22056°S 47,85778°V).
- Najzápadnejší bod Ruska je Baltská kosa v Kaliningradskom zálive. (54°27′29.4″S 19°38′21″V / 54,458167°S 19,63917°V).
- Najvýchodnejší bod Ruska je na Diomedových ostrovoch v Beringovom prielive. (65°47′S 169°01′Z / 65,783°S 169,017°Z).
Keďže cez polostrov Čukotka prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina Ojmiakon [3]na Sibíri.
Povrch
Zdroj:Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čína
Číslo
Čechy
Černé moře
Český rozhlas Dvojka
Československo
Činoherní klub
ČT24
Řád Východního Timoru
Řím
Římská republika
Řecká národní knihovna
Šablona:Cite book
Šablona:Cite journal
Šablona:Cite news
Šablona:Cite web
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1901–1925
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1926–1950
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1951–1975
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1976–2000
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 2001–2025
Španělština
Španělská Legie
Španělská občanská válka
Španělská válka za nezávislost
Španělské Maroko
Španělsko
Španělsko v 19. a na počátku 20. století
Španělsko v době osvícenství
Šulchan aruch
Švédská akademie
Židé
Židovská diaspora
1. únor
1. říjen
1. duben
10. únor
10. říjen
12. červenec
12. říjen
13. květen
14. červenec
14. březen
14. leden
14. září
15. únor
15. květen
15. leden
15. srpen
16. únor
16. březen
17. červenec
17. protiletadlová baterie Klement Gottwald
18. červenec
18. květen
1820
1823
19. červen
19. červenec
19. listopad
1928
1930
1933
1934
1936
1937
1938
1939
1949
1957
1958
1959
1960
1961
1962
1964
1965
1966
1967
1968
1969
1970
1973
1974
1977
1978
1980
1984
1984 (román)
1987
1988
1990
1998
20. červenec
20. století
2005
2008
2014
21. únor
21. říjen
21. březen
21. prosinec
23. prosinec
24. červenec
24. prosinec
25. srpen
26. duben
26. leden
26. listopad
27. únor
27. srpen
27. září
28. únor
28. červenec
28. duben
28. srpen
29. září
30. červenec
30. říjen
30. září
4. září
5. únor
5. prosinec
6. březen
63 př. n. l.
7. říjen
7. duben
7. listopad
7. prosinec
8. únor
Aškenázští Židé
Aškenázská výslovnost hebrejštiny
A2 (časopis)
Abdulrazak Gurnah
Abeceda (teória automatov)
Absurdní drama
Absurdno
Afghánistán
Aktivismus
Aktivista
Al-Andalus
Albert Einstein
Alexandr Vondra
Alice Munroová
Alma mater
Amos Oz
Anarchismus
Anarchista
Anarchosyndikalismus
Anatolie
Andrej Sacharov
Angličtina
Anglická literatura
Anglie
Annie Ernauxová
António de Oliveira Salazar
Antiamerikanismus
Antisemitismus
Antonin Artaud
Arabové
Aragonie
Archiv výtvarného umění
Argentina
Argumentum ad hominem
Aristotelés
Arnošt Lustig
Artur London
Ashkenazi Jews?oldid=1184313548
Australská národní knihovna
Automat (teória automatov)
Autoritní kontrola
Axel Thue
Básník
Bělorusko
Baleáry
Baltské moře
Barbastro
Barcelona
Barvy
Baskicko (území)
Baskicko (autonomní společenství)
Baskové
Behaviorismus
Ben Gurion
Bezkontextová gramatika
Bible
Bibliografie dějin Českých zemí
BIBSYS
Bilbao
Bitva u mysu Palos
Bnej Menaše
Bob Dylan
Bohdan Chmelnický
Bombardování Guerniky
Boston
Brazílie
Britské listy
Buenaventura Durruti
Burrhus Frederic Skinner
Cádiz
Córdoba (Španělsko)
Cena Franze Kafky
Central Intelligence Agency
Charedim
Charta 77
Chasidismus
Chevra kadiša
Chile
Chomského hierarchia
Chomského hierarchie
Chomsky (příjmení)
CiNii
Claudio Magris
Confederación Nacional del Trabajo
Cyril Höschl
Dějiny Španělska
Daniela Hodrová
Daniel Everett
Democracy in Europe Movement 2025
Digital Bibliography & Library Project
Digital object identifier
DILIA
Disident
Diskuse:Noam Chomsky
Divini redemptoris
Doris Lessingová
Drúzové
Dramatik
Druhá Španělská republika
Druhá španělská republika
Druhá světová válka
Dyckov jazyk
Ebro
Eduardo Mendoza
Elfriede Jelineková
Eliezer Ben Jehuda
Emeritní profesor
Emil Leon Post
Emma Goldmanová
Ernest Hemingway
Eskadry smrti
Establishment
Estado Novo
Etika
Evropa
Evropská unie
Experiment
Ezra Pound
Fašismus
Fašistická Itálie
Falašové
Falanga (Španělsko)
Falzifikovatelnost
Farma zvířat
Federico García Lorca
Felix Mendelssohn-Bartholdy
Filadelfie
Filmový režisér
Filosof
Filosofie
Filozof
Filozofie jazyka
Filozofie mysli
Foném
Formální gramatika
Formální jazyk
Formálny jazyk
Frázová gramatika
Francie
Francisco Franco
Francouzština
Francouzská národní knihovna
Frankismus
Frankistické Španělsko
František Fröhlich
František Kriegel
Franz Kafka
Fundamentalismus
Funkční generativní popis
Gemeinsame Normdatei
Generalissimus
Generativní gramatika
Genesis
Genetika
George Gershwin
George Orwell
George W. Bush
Geršom ben Jehuda
Germáni
Gertrude Steinová
Gijón
Girona
Globalizace
Golda Meirová
Google Scholar
Gottlob Frege
Gramatika
Gramatika (informatika)
Guernica
Guernica (obraz)
Gulag
Gustáv Husák
Habsburské Španělsko
Halacha
Hana Marvanová
Harold Pinter
Haruki Murakami
Harvardova univerzita
Head-driven phrase structure grammar
Hebrejština
Hebrejské písmo
Herec
Herta Müllerová
Hispánie
Hold Katalánsku
Holokaust
Hyde Park Civilizace
Iberská anarchistická federace
Idiom
Imre Kertész
Industrial Workers of the World
Informatika
Interbrigády
International Standard Book Number
International Standard Book Number
Internet Archive
Irák
Isaac Asimov
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Italština
Italské království
Ivan Jirous
Ivan Klíma
Ivan Wernisch
Izolacionismus
Izrael
Izraelští Čerkesové
Izraelští Arabové
Izraelští Drúzové
Jan Kavan
Jan Ruml
Japonština
Jarosław Dąbrowski
Jaroslav Šabata
Jaroslav Kepka
Jaroslav Vostrý
Jean-Marie Gustave Le Clézio
Jen Lien-kche
Jerry Fodor
Jeruzalém
Jiří Müller
Jiří Pehe
Jiří Pelikán (politik)
Jidiš
Jihoafrická republika
John Banville
John Maxwell Coetzee
Jon Fosse
Jordánsko
José Antonio Primo de Rivera
José Sanjurjo
Josef Henke
Josef Pavel (1908)
Josef Somr
Joseph Stiglitz
Juan Carlos I.
Juan Negrín
Judaismus
Judea
Jugoslávie
Křížové výpravy
Křesťanská demokracie
Křesťanství
Kašrut
Kadiš
Kambodža
Kanárské ostrovy
Kanaán
Kanada
Kananejci
Karlismus
Karl Marx
Katalánsko
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Katolík
Kavkaz
Kazuo Ishiguro
Kognitivní věda
Komunismus
Komunistická strana Španělska
Komu zvoní hrana
Koncentrační tábor
Konečný automat
Kongres Spojených států amerických
Kontextová gramatika
Kontextový jazyk
Kontroverze
Kozáci
Kriket
Lída Roubíková
Latinská Amerika
Laurie Lee
Legie Condor
Levanta
Levicový libertarianismus#Libertariánský socialismus
Lev Davidovič Trockij
Libanon
Library of Congress Control Number
LIBRIS
Lidská práva
Lingvistika
Lise Meitnerová
Litva
Lluís Companys
Logika
Londýn
Lotyšská národní knihovna
Louise Glücková
Lucien Tesnière
Málaga
Maďarsko
Machzor Vitry
Madrid
Manuel Azaña
Margaret Atwoodová
Mario Vargas Llosa
Massachusetts
Massachusettský technologický institut
Mateřský jazyk
Matematická analýza
Mathematics Genealogy Project
Mexiko
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Milan Kundera
Milan Lukeš
Minhag
Minimalistický program
Mitnagdim
Mit brennender Sorge
MIT Press
Mizrachim
Mnichovská dohoda
Model propagandy
Moderní Španělsko
Monarchismus
Monogamie
Morfém
Morfologie (lingvistika)
Mo Jen
Mučedník
MusicBrainz
Náboženství
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní divadlo
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Chile
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní parlamentní knihovna Japonska
Němčina
Německo
Nachmanides
Nacionalismus
Nacismus
Nacistické Německo
Narozeniny (divadelní hra)
Natúfien
National Geographic
Nelson Goodman
Neomarxismus
Niceto Alcalá-Zamora
Nizozemština
Nizozemská královská knihovna
Noam Chomsky
Noam Chomsky?oldid=182444173
Nobelova cena za literaturu
Normalizace
Novinky.cz
Občanská válka
Obležení Alcázaru
Occupy Wall Street
Odbory
Odpovědnost intelektuálů
Olga Tokarczuková
Ondřej Slačálek
Online Computer Library Center
Operace Kondor
ORCID
Orhan Pamuk
Osa Berlín–Řím–Tokio
Osvald Závodský
Otto Šling
Pánini
Péter Nádas
Přísudek
Pablo Neruda
Pablo Picasso
Palestina
Palestinci
Pamplona
Papež
Partido Obrero de Unificación Marxista
Patrick Modiano
Pavel Litvinov
Pensylvánie
Pensylvánská univerzita
Pesach
Peter Handke
Petr Cibulka
Ph.D.
Philip Roth
Phrase structure grammar?oldid=995909627
Pierre Michon
Pietismus
Piraha
Pius XI.
Podmět
Pogrom
Politická ekonomie
Politická strana
Politika
Polská národní knihovna
Polsko
Polygamie
Pol Pot
Porýní
Portál:Hebraistika
Portál:Lidé
Portál:Literatura
Portál:Obsah
Portál:Spojené království
Portugalsko
Praha
Predikát (logika)
Prostituce
Prozódie (lingvistika)
První židovská válka
Pseudonym
Pseudověda
Psycholog
Psychologie
PubMed
Purim
Q10859
Q34069#identifiers
Q34069#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q41042
Q41042#identifiers
Q41042#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q41042#P166
Q9049
Q9049#identifiers
Q9049#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q9049#P166
Q9049#P800
Raši
Rabín
Radio Vatikán
Rakouská státní cena za evropskou literaturu
Rakovina jater
Režisér
Reconquista
Regulárna gramatika
Rekurzívne vyčísliteľný jazyk
Rekurze
Renovación Española
Richard Nixon
Ronald Reagan
Rovníková Guinea
Rozhlasová hra
Ruština
Rukopis
Rusko
Sýrie
Salvador
Salvadorská občanská válka
Samaritáni
Samuel Beckett
Santander
San Sebastián
Scénář
Scenárista
Scopus (databáze)
Sefardští Židé
Sefardové
Seznam anglických spisovatelů
Sionismus
Skandinávie
Složková gramatika
Slobodan Milošević
Slovenská národní knihovna
Slovo
Slovo (teória automatov)
SNAC
Sociální kritika
Socialismus
Soubor:Albert Einstein Head.jpg
Soubor:Bandera CNT-AIT.svg
Soubor:Bandera de Renovación Española.svg
Soubor:Bandera FE JONS.svg
Soubor:Barcelona bombing (1938).jpg
Soubor:Ben Gurion 1959.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-H25224, Guernica, Ruinen.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-R15068, Leo Dawidowitsch Trotzki.jpg
Soubor:BYwork.jpg
Soubor:CEDA flag.svg
Soubor:Coat of Arms of Spain.svg
Soubor:Collage guerra civile spagnola.png
Soubor:Dabrowszczacy przysiegaja wiernosc sprawie Republiki.jpg
Soubor:Development of the Spanish Civil War fronts.jpg
Soubor:Flag of Cross of Burgundy.svg
Soubor:Flag of the International Brigades.svg
Soubor:Flag of the Popular Front (Spain).svg
Soubor:Flag of Traditionalist Requetes.svg
Soubor:George Gershwin 1937.jpg
Soubor:Golda Meir 03265u.jpg
Soubor:Gottwaldova dělostřelecká baterie.jpg
Soubor:Harold Pinter 1962.jpg
Soubor:Isaac.Asimov01.jpg
Soubor:Joseph Stiglitz.jpg
Soubor:Karl Marx.jpg
Soubor:Lise Meitner12.jpg
Soubor:Mendelssohn Bartholdy.jpg
Soubor:Noam Chomsky (1977).jpg
Soubor:Noam Chomsky portrait 2017 retouched.jpg
Soubor:Noam Chomsky signature.svg
Soubor:Noam Chomsky Toronto 2011.jpg
Soubor:Order of Timor-Leste.png
Soubor:Partido Obrero de Unificación Marxista flag.svg
Soubor:Plakát - španělská občanská válka.gif
Soubor:Portrait Emma Goldman.jpg
Soubor:Prager Beerdigungsbruderschaft.jpg
Soubor:Purim 2012 Williamsburg Brooklyn 01.jpg
Soubor:Socialist red flag.svg
Soubor:Spain final-guerra-civil.jpg
Soubor:Thistreeisillustratingtherelation(PSG).png
Soubor:UGT flag.svg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Wormsjews.jpg
Souborný katalog České republiky
Sovětský svaz
Speciální:Zdroje knih/0375714499
Speciální:Zdroje knih/0745333877
Speciální:Zdroje knih/0887064507
Speciální:Zdroje knih/0887064507
Speciální:Zdroje knih/80-205-1036-2
Speciální:Zdroje knih/80-7021-781-2
Speciální:Zdroje knih/80-7254-367-9
Speciální:Zdroje knih/80-85608-17-0
Speciální:Zdroje knih/80-900895-3-4
Speciální:Zdroje knih/80-900895-4-2
Speciální:Zdroje knih/978-0-262-02418-1
Speciální:Zdroje knih/978-0-8264-7385-1
Speciální:Zdroje knih/978-0521297097
Speciální:Zdroje knih/978-0521297097
Speciální:Zdroje knih/978-80-246-2629-1
Speciální:Zdroje knih/978-80-246-3626-9
Speciální:Zdroje knih/978-80-905309-3-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-905309-5-9
Speciální:Zdroje knih/978-80-905309-9-7
Spisovatel
Spojené království
Spojené státy americké
Společnost národů
Střední Evropa
Středozemní moře
Stalinismus
Sto nejvlivnějších intelektuálů světa
Světlana Alexijevičová
Syntaktická analýza
Syntaktické struktury
Syntax
Tóra
Týden (časopis)
Třetí Francouzská republika
Talmud
Tarragona
Teória formálnych jazykov
Teorie řízenosti a vázání
Teorie grafů
Teorie komunikace
Terorismus
Teruel
Tetuán
Theodore Kaczynski
The Guardian
The Independent
Toledo
Tomas Tranströmer
Tovaryšstvo Ježíšovo
Trockismus
Trove
Turingov stroj
Ukrajina
Union List of Artist Names
Univerzální gramatika
Univerzitní systém dokumentace
Václav Havel
Václav Tomek
Válka ve Vietnamu
Východní blok
Východní Evropa
Východní Timor
Věta (lingvistika)
V. S. Naipaul
Valencie
Vatikán
Vatikánská apoštolská knihovna
Vendelín Opatrný
Virtual International Authority File
Vizigótská říše#Vizigótská Å™ÃÅ¡e v Hispánii
Volby
Vysokoškolský učitel
Wikicitáty
Wikimedia Commons
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Přesměrování
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Rozdělování článků
Wikipedie:Slučování a přesun stránek#PÅ™ejmenovánà (pÅ™esun)
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
WorldCat
Yves Bonnefoy
Západní Sahara
Západní svět
Zásobníkový automat
Závislostní syntax
Zóna osídlení
Zaragoza
Země izraelská
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
