A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Ruská federácia | |||||
| |||||
| Štátna hymna: Государственный гимн Российской Федерации Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii (Štátna hymna Ruskej federácie) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Российская Федерация | ||||
| • krátky | Россия | ||||
| Hlavné mesto | Moskva 55°45′ s.š. 37°37′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Moskva | ||||
| Úradné jazyky | ruština v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky | ||||
| Demonym | Rus, Ruska | ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
federatívna poloprezidentská republika Vladimir Putin Michail Mišustin | ||||
| Vznik | 25. december 1991 (rozpadom ZSSR) | ||||
| Susedia | Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, KĽDR, USA | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
17 098 246 km² (1.) 720 500 km² (13 %) | ||||
| Počet obyvateľov • sčítanie (2021) • hustota (2022) |
144 699 673 (okrem Krymu) 8,4/km² (181.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2022 2,133 bilióna $ (6.) 31 967 $ (59.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2021) | 0,822 (52.) – veľmi vysoký | ||||
| Mena | ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUB) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2 až +12) (UTC+3 až +13) | ||||
| Medzinárodný kód | RUS / RU | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | RUS | ||||
| Internetová doména | .ru (rezervovaná aj doména .su), .рф | ||||
| Smerové telefónne číslo | +7 | ||||
Súradnice: 66°25′00″S 94°15′00″V / 66,416666666667°S 94,25°V
Rusko (rus. Россия – Rossija), dlhý tvar Ruská federácia (RF; rus. Российская федерация – Rossijskaja federacija), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie. Ide o najväčší štát na svete, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 km² a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny Zeme. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,[1] čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem Číny. Je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta a najľudnatejšou krajinou Európy. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je Moskva, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. Petrohrad je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod a Kazaň.
Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však bola monarchia v Rusku zrušená a nahradená Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou – prvým socialistickým štátom na svete. Po ruskej občianskej vojne založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami Sovietsky zväz, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre Spojencov v druhej svetovej vojne, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na východnom fronte proti nacistickému Nemecku. S nástupom studenej vojny súperil so Spojenými štátmi o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra 20. storočia bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane prvej družice vyrobenej človekom a prvého letu človeka do vesmíru.
V roku 1991 vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako federatívna poloprezidentská republika. Od prelomu 20. a 21. storočia dominuje ruskému politickému systému Vladimir Putin, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od demokracie a posun k autoritárstvu. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu Krymu v roku 2014 od susednej Ukrajiny a jej štyroch ďalších regiónov v roku 2022 počas prebiehajúcej invázie. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní ľudských práv a slobody tlače. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej korupcie.
V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika deviata najväčšia podľa nominálneho HDP a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál jadrových zbraní a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe ropy a zemného plynu je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členským štátom G20, ŠOS, BRICS, APEC, OBSE a WTO a vedúcim členským štátom SNŠ, OZKB a EAEU. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
Pôvod názvu
Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.
Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:
- Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
- Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
- Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
- Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.
- Za pôvod etymológie slova sa pokladá posvätné zviera východných Slovanov – medveď – analogicky z latinského jazyka (ursus) a starogréckeho jazyka (αρκτος), ktorého podoba v staroslovienčine by bola рьсь.
- Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky Ros (pravý prítok rieky Dneper). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“.
- Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa Kyjevskej Rusi – Rurika.
Dejiny
Periodizácia dejín Ruska:
- Územie Ruska pred vytvorením Starej Rusi (7. storočie pr. Kr. – 5. storočie)
- Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)
- Kyjevská Rus (882 (862) – (1132) 1125)
- Moskovské kniežatstvo (1246 – 14. stor.)
- Moskovské veľkokniežatstvo (14. stor. – 1547)
- Ruské cárstvo (1547 – 1721)
- Ruské impérium (1721 – 1917)
- Ruská sovietska federatívna socialistická republika (1918 – 1922)
- Zväz sovietskych socialistických republík (1922 – 1991)
- Ruská federácia (1991)
Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z 10. storočia a je uvedená v staroruských dokumentoch z 10. – 15. storočia pod názvom Россiя alebo Россiа[2]. Tento termín, ktorý sa používal od roku 1517 označoval iba severovýchodné územie krajiny (t. j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo Poľsku a Veľkému litovskému kniežatstvu, boli však spojené s Veľkým moskovským kniežatstvom do jedného štátu. V 14. storočí sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie Moskovskej Rusi, ktorého obyvateľmi boli Moskviti.
Oficiálny názov štátu – „Rusko“ – zaviedol Peter I. v roku 1721, keď vytvoril Ruské impérium. Dňa 1. septembra 1917 bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už 3. marca 1917 po vypuknutí februárovej revolúcie. V období od 10. januára 1918 do 30. decembra 1922 bolo ruské územie súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a následne Zväzu sovietskych socialistických republík (30. december 1922 – 25. december 1991).
Dňa 12. júna 1990 poslanci Najvyššieho sovietu RSFSR prijali Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Začiatkom decembra (8. december 1990) sa predstavitelia RSFSR, Ukrajiny a Bieloruska na stretnutí v Bielovežskej rezervácii dohodli na spoločnom rozpustení ZSSR a vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov. Dňa 25. decembra 1991 zaniknutý štátny útvar Zväz sovietskych socialistických republík dostal nový názov – Ruská federácia.
Geografia
Hranice
Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:
- na severozápade
- Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)
- V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
- Fínsko (1 325,8 km, po súši 1 271,8 km)
- V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
- na západe
- Estónsko (466,8 km, po súši 324,8 km)
- V dĺžke 145 km hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
- Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km)
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
- Bielorusko (1 239 km)
- na juhozápade
- Ukrajina (2 245,8 km, po súši 425,6 km)
- V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
- na juhu
- Gruzínsko (897,9 km, po súši 875,9 km)
- V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
- Azerbajdžan (350 km, po súši 327,6 km)
- V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
- Kazachstan (7 598,6 km, po súši 7 512,8 km)
- V dĺžke 1 576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
- Mongolsko (po súši 3 485 km)
- Čína (po súši 4 209,3 km)
- Kórejská ľudovodemokratická republika (39,4 km)
- V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
- na východe
- Japonsko (194,3 km)
- Spojené štáty americké (49 km)
S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.
Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.
Hranice po súši
Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad – Tallinn, Moskva – Riga, Moskva – Minsk – Varšava, Moskva – Kyjev, Moskva – Charkov.
Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.
Hranica s Kazachstanom
Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan – Guriev, Saratov – Uraľsk, Orenburg – Taškent) a Kazachstanu (Barnaul – Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transsibírskej magistrály (Čeľabinsk – Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály.
Hranica s Čínou
Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so Sibírou.
Hranica s Mongolskom
Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transsibírska magistrála na trase Ulan-Ude – Ulanbátar – Peking.
Hranica s KĽDR
Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjongjangu.
Hranice po mori
Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od Ostrova Kruzenšterna (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.
Severná hranica
Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.
Západná hranica
Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka.
Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovetskaja Gavaň a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.
Hranica Azovského mora
Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského mora sú Ejsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.
Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria
Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.
Hraničné prístavy Ruska
V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.
Najvzdialenejšie body Ruska
- Najsevernejší kontinentálny bod Ruska je Čeľuskinov mys (77°40′S 104°15′V / 77,667°S 104,250°V), ostrovný zas mys Fligeli na Rudolfovom ostrove v súostroví Zem Františka Jozefa (81°50′35″S 59°14′22″V / 81,84306°S 59,23944°V).
- Najjužnejší bod Ruska sa nachádza v Dagestane na hranici s Azerbajdžanom. (41°13′14″S 47°51′28″V / 41,22056°S 47,85778°V).
- Najzápadnejší bod Ruska je Baltská kosa v Kaliningradskom zálive. (54°27′29.4″S 19°38′21″V / 54,458167°S 19,63917°V).
- Najvýchodnejší bod Ruska je na Diomedových ostrovoch v Beringovom prielive. (65°47′S 169°01′Z / 65,783°S 169,017°Z).
Keďže cez polostrov Čukotka prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina Ojmiakon [3]na Sibíri.
Povrch
Zdroj:Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Údolí smrti
Útěk do Egypta
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Časová osa války Izraele s Hamásem
Čchin-ling
Čelistovky
Česká hokejová reprezentace
Česká Wikipedie
Česko
Čistá duše
Řád rudého praporu práce
Řiditelné torpédo
Šerm na Letních olympijských hrách 2024
Šnorchl
Štidlákovití
Žabí muži
Žhářské útoky na francouzskou železnici (2024)
Žralůčkovití
1. srpen
1000 mil československých
1524
1914
1944
2. srpen
2004
2014
2024
26. červenec
27. červenec
29. červenec
3. srpen
31. červenec
Ailuropoda melanoleuca qinlingensis
Alectroenas
Aliko Dangote
Andernach
André Turcat
Anna Pavlovová
Antonín Wiehl
Anton von Werner
Archicebus achilles
Arménie
Artemisinin
August Strindberg
Bílý Potok
Bělogvardějská námořní eskadra
Bandikutovití dvouprstí
Belgie
Benešovy dekrety
Bettie Serveert
Betty Stöveová
Bičík
Bizerta
Blowpipe
Bob Hewitt
Boldovník vonný
Bolsa Família
Bratronice (okres Kladno)
Brhlíček
Brigády Izz ad-Dína al-Kassáma
Bungar
Bunkr (Bratronice)
Canadair CL-415
Carlo Dolci
Cazinská vzpoura
Cedr
Cervelle de canut
Chálid Šajch Muhammad
Chřástal weka
Chalino Sánchez
Chaluhovití
Chaluhy
Charlotte Moorman
Christoph Graupner
Commons:Featured pictures/cs
Concorde
Cuyahoga
Cylindrophis
Dívčí hrady (Praha)
David Attenborough
Demižon
Diego Velázquez
Drúzové
Draisina
Drakobijce
Druhá světová válka
Duga
Dylan Thomas
Earl Grey
Edmundo González Urrutia
Edna O'Brienová
Eduard Kratzmann
Edvard Beneš
Edward Bagnall Poulton
Elena Ferrante
Elisabeta (1887)
Emanuel Zahradníček
Encyklopedie
Eska Cheb
Estera Teuflová ze Zeilberku
Evan O'Neill Kane
Fleury-devant-Douaumont
Francie
František Faktor (dělník)
Franziska Diana Sternbergová
Fylogenetika
Fyltur lundi
G.I. Bill
Gabriel Zucman
Gejša
Genom
Gilroy
Golanské výšiny
Grinderman
Guantánamo (základna)
Gustave Eiffel
Hāngi
Hadždž
Hamás
Henry Raeburn
Hizballáh
Hlafira Dorošová
Hlavní strana
HMS P311
Hnízdní parazitismus
Horizontální přenos genetické informace
Hrnčiříkovití
Hunga Tonga – Hunga Haʻapai
Hypermasožravec
Ilja Jašin
Indonéské námořnictvo
Irving Saladino
Ismáíl Haníja
Izrael
Izraelské obranné síly
Józef Szmidt
Jün-nan
James King and the Lonewolves
Janina Lewandowska
Jan Harrach (1904)
Jan Matejko
Jan Nepomuk z Harrachu
Jan Tleskač
Jaromír Trejbal
Jaroslav Havlíček
Jay Landesman
Ježíš Kristus
Jean-Paul Sartre
Jeddah Tower
Jiří Beran (šermíř)
Jiří Vorlíček (uprchlík)
Jitka Vysekalová
Johana I. Neapolská
Johann Hari
Johann Sebastian Bach
John Cale
John Forbes Nash
John Lee Hooker
John Profumo
Joseph Conrad
Křen selský
Kůň Převalského
Kašpar z Logau
Kakadu žlutočečelatý
Kalypta růžovohlavá
Kamenné koule v Kostarice
Karel Šebek
Karel Hynek Mácha
Karel Sýs
Karlovarská losovačka
Kateřina Neumannová
Kateřina Siniaková
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katyňský masakr
Ken Liu
Keporkak
Kerivula barevná
Kim Ir-sen
Kivi okaritský
Klement Gottwald
Klonování
Kobra královská
Kosatka dravá
Krnovské knížectví
Kryptobióza
Kuba
KV Arena
Ladislav Smoljak
Lagom
Latinská měnová unie
Leon Uris
Lesní požár v Českosaském Švýcarsku
Letní olympijské hry 2024
Libanon
Libanonská vlajka
Lichtenštejnská vlajka
Linie devíti čar
Ljudmila Ruděnková
Londýn
Lyon
Mšička révokaz
Madždal Šams
Main Page/cs
Margaret Murdocková
Marie Zdeňka Baborová-Čiháková
Marola
Mateřídouška
Mechy
MediaWiki
Memphis Slim
Merkur (planeta)
MESSENGER
Mezinárodní výměna vězňů (2024)
Mezosféra
Miekojärvi
Mignatta
Milada (jezero)
Milan Mišovič
Milešovka
Mimikry
Muhammad Dajf
Muréna obecná
Mysmenovití
Námořnictvo Čínské republiky
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní park Kosterhavet
Nártouni
Německé císařství
Nadace Wikimedia
NASA
Nick Cave
Nicolás Maduro
Nicolaas Henneman
Občanská válka v Sýrii
Obojživelné letadlo
Oknozubky
Oldřich Janota
Opavské knížectví
Operace Menai Bridge
Opice
Organizace spojených národů
Otto Herschmann
Pásmo Gazy
Paříž
Palachův pylon
Palestinci
Panamský průplav
Panda velká
Papuchalk
Parazitismus
Parlamentní volby v Severní Koreji v roce 1959
Partenogeneze
Pavlova
Peřovec kukaččí
Petrolejové lampy
Petro Prokopovyč
Pieter Bruegel
Pijavenky
Plískavice novozélandská
Ploidie
Ploutvenky
Pohraniční stráž
Politbyro
Porfirio Rubirosa
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Prasatka
Prezidentské volby ve Venezuele 2024
Propadání Dunaje
Protiletadlový raketový komplet
Prusko-francouzská válka
První světová válka
Prvoústí
Pseudocoel
Puma americká
Richard Haan
Rigatoni con la pajata
Robin Warren
Rosněnkovití
Roy Estrada
Rudolf von Jhering
Rumunské námořnictvo
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Rypoš lysý
Rypouš sloní
Sídliště Invalidovna
Süe-lung 2
Sea Cliff (DSV-4)
Sea Dart
Segestrovití
Seznam prezidentů Československa
Sjednocení Německa
Skandinávie
Smrt Kevina Streckera
SM U 1 (1906)
Socha Alexandra Andrejeviče Baranova
Sofia Bekatoruová
Soubor:20160717Thymus pulegioides6.jpg
Soubor:202404 Xuelong-2 in Hong Kong.jpg
Soubor:Aerial view - Death Valley.jpg
Soubor:August Strindberg.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-R90009, Budapest, II. Weltfestspiele, Festumzug, tschechische Delegation (cropped KG).jpg
Soubor:Carlo Dolci 002.jpg
Soubor:Doctor.susan.la.flesche.picotte.jpg
Soubor:EDC hangi 2010.jpg
Soubor:Edvard Beneš.jpg
Soubor:Elisabeta under sails.jpg
Soubor:Flag of Lebanon.svg
Soubor:Flag of Samoa.svg
Soubor:Gallirallus australis LC0248 (cropped).jpg
Soubor:Humpback whale jumping.jpg
Soubor:Hyalinobatrachium uranoscopum01a.jpg
Soubor:I-DPCN at work 03 (4203528315).jpg
Soubor:Internationale Sportnacht Davos 2014.jpg
Soubor:Jeddah Tower August 2019 S.Nitzold.jpg
Soubor:John Forbes Nash, Jr. by Peter Badge.jpg
Soubor:Kaaba Mirror like.jpg
Soubor:Kerivoula picta 1.jpg
Soubor:Lyudmila Rudenko.jpg
Soubor:Margaret Murdock, only 1976.jpg
Soubor:Marula (Sclerocarya birrea) fruits on the ground (12907309635).jpg
Soubor:Matejko Hanging of the Zygmunt bell.jpg
Soubor:Messenger.jpg
Soubor:Mirounga leonina male.JPG
Soubor:Miss Mitford's Dog.png
Soubor:Osaka07 D5M Irving Saladino.jpg
Soubor:P-44 (20186947350).jpg
Soubor:Palachuv pylon.jpg
Soubor:Peumus boldus kz1.jpg
Soubor:Rotifera 1.JPG
Soubor:Sartre 1967 crop.jpg
Soubor:Staatswappen-Liechtensteins.svg
Soubor:Stone spheres of Costa Rica. Reventazon River view.jpg
Soubor:The Pencil of Nature.jpg
Soubor:Thierry Henry MLS All Star 2013.jpg
Soubor:Tonga Volcano Eruption 2022-01-15 0320Z to 0610Z Himawari-8 visible.gif
Soubor:TrumanCapote1959.jpg
Soubor:Turca, Alto del Naranjo 01nov14 .jpg
Soubor:Tu Youyou 5012-1-2015.jpg
Soubor:Věžový bytový dům s vodojemem 3.jpg
Soubor:VelazquezVenues.jpg
Soubor:Viteze.gif
Soubor:Vladimirskaya.jpg
Soubor:White-necked Rockfowl (Picathartes gymnocephalus)cropped.jpg
Soubor:World Trade Center (Carol M. Highsmith).jpg
Soubor:Yeoman Warder - Beefeater.JPG
Soubor:Zvon 9801.jpg
Souhvězdí Jižního kříže
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené státy americké
Sportovní šerm
Sputnik (plastika)
Srpnový incident
Státní znak Libanonu
Státní znak Lichtenštejnska
Státní znak Panamy
Stát Palestina
Steampunk
Studená válka
Susan La Flesche Picotte
Světové obchodní centrum
Světový pohár v alpském lyžování 2012/2013
Svatá rodina
Syrská rada revolučního velení
Türkân Akyolová
Třída Chaj-kchun
Třída Chester
Třída Hajen
Třída Istanbul
Třída Ning-chaj
Třída T (1936)
Tambora
Tchu Jou-jou
Teherán
Tenis na Letních olympijských hrách 2024 – smíšená čtyřhra
Teroristické útoky 11. září 2001
Thajská vlajka
Thierry Henry
Tina Mazeová
Tomáš Macháč
Transbordér pod Hamrštejnem
Trest smrti
Truman Capote
Tužka přírody
Turecko
Typ II (ponorka)
Užovka tygří
USS Macon (ZRS-5)
USS Wichita (CA-45)
Válka Izraele s Hamásem
Vířníci
Výr Blakistonův
Věžový bytový dům s vodojemem
Vangovití
Varan plodožravý
Vasilij I.
Velehutiovití
Velikonoce
Velký Gatsby
Venezuela
Venušina toaleta
Vesikko
Viadukt v Chrástu
Vlčí kůže
Vladimír Novák (malíř)
Vladimirská Bohorodička
Vladimir Kara-Murza
Vlajka Samoy
Vlajka Tádžikistánu
Vlasta Burian
Vodnářky
Volba prezidenta Československa 1968
Volksmarine
Vranule
Vrtejši
Vzpoura v Cholmondeley
Washingtonská konference
Wiehlův dům (Praha)
Wiki
Wikicesty:Hlavní strana
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zajímavosti/Archiv
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Fox Talbot
Words for the Dying
Yalkaparidon
Yeomen Warders
Zavěšení zvonu Zikmund
Zdeněk Prokeš (fotbalista)
Zemětřesení v Lu-tienu 2014
Zlatý slavík
ZON
Zvon 9801
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
