Révaiovci (Révay)
Erb rodu Révai
Krajina	Uhorsko
Tituly	dedičný župan Turčianskej župy barón (1556, 1635) gróf (1723, 1804, 1805, 1916)
Zakladateľ	Ladislav Révai
Mýtický zakladateľ	? Jakub (Jaco Merk de Ryva) ? Farkaš (Vlk, Vuk) podľa Jána Lukačku
Rok založenia dynastie	12. storočie - 13. storočie
Rok zániku dynastie	Príslušníci sklabinsko-blatnickej vetvy žijú v Rakúsku a Švédsku
Štátna príslušnosť	uhorská
Ďalšie vetvy dynastie	Trebostovská Sklabinsko-blatnická

Révaiovci (staršie a pre obdobie po roku 1918 Révayovci) bol významný uhorský šľachtický rod. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa usadili v Turčianskej župe, kde postupne získali rozsiahle majetky ako aj titul dedičného župana. Svoje meno odvodzujú podľa hradu Reva v Srieme (dnešné Chorvátsko)

Rod Révaiovcov je známy od 13. storočia. Pôvodne sídlo mali na hrade Réva v Sriemskom komitáte (dnešná Rivica v Srbsku). Za zakladateľa, resp. prvého známeho člena rodu sa považuje istý Jakub, Comes Jacobus Merk seu Jaco Merk de Ryva, ktorý žil v 12. storočí. Lukačka (2010) považuje za prvého doloženého člena rodu istého Farkaša (Vlk, Vuk), ktorý žil na začiatku 13. storočia mal dvoch synov Bečeho (Beča, Bečä, Becha, Beche) a Merka (Mirk, Mirko). Maďarskí autori meno Merk prepisujú ako Marek, čo Lukačka považuje za nesprávne. Stredoveké zmienky o Révaiovcoch až do konca 15. storočia sú veľmi sporé. V roku 1495 sa spomína Ladislav v Bodrožskej župe, v dedine Aranyán (pravdepodobne Apatin v dnešnom Srbsku).

Ladislavov starší syn Štefan bol pred rokom 1519 bánom hradu Ilok a mladší František (I.) sekretárom palatína Štefana Bátoriho. V roku 1521 Ľudovít II. v Budíne pre nich vystavil armáles, v ktorom potvrdil ich rodový erb. Po Moháčskej bitke stratili všetky majetky v Turkami obsadených územiach. Bratia František a Štefan sa postavili v nasledujúcich zápasoch o uhorskú korunu na stranu Ferdinanda I. a proti Jánovi Zápoľskému.

František (I.) získal v roku 1527 polovicu hradu Sklabiňa, druhú časť získal v roku 1540. V roku 1539 získal aj panstvo Blatnica. Tieto majetky sa stali na vyše 400 rokov hlavným rodovým majetkom rodiny. Z dlhodobého hľadiska bol tiež dôležitý zisk titulu dedičného župana turčianskej župy pre seba a svojich potomkov v roku 1532. Svojmu staršiemu bratovi Štefanovi vyčlenil majetky v Trebostove a okolitých dedinách. Týmto sa rod rozdelil na dve hlavné vetvy trebostovskú a sklabinsko-blatnickú.

Obe vetvy postupne získavali majetky aj v ďalších stoliciach: napríklad v Trenčianskej významné podiely na Beckovskom panstve, v Nitrianskej na Holíčsko-Šaštínskom panstve.

Synovia Františka I. v roku 1556 získali pre sklabinsko-blatnickú vetvu uhorský barónsky titul. 17. júna 1723 získal Peter Révai (otec Antona Révaia) grófsky titul. Táto línia vymrela Jánom Révaiom v roku 1806. V roku 1804 získal Mikuláš Révai grófsky titul, avšak táto vetva vymrela jeho smrťou v roku 1825. V roku 1916 pri príležitosti korunovácie posledného uhorského kráľa Karola získali grófsky titul Šimon Révay a jeho synovec Ladislav. V trebostovskej vetve barónsky titul získali v roku 1635 od Ferdinanda II. bratia Ladislav, Štefan, Ondrej, Ján a Mikuláš. Grófsky titul získali v roku 1805 bratia František a Alojz. V roku 1825 smrťou grófa Františka vymiera barónska aj grófska línia trebostovskej vetvy.

Erb Révaiovcov tvorí zo zlatej koruny vyrastajúci vlk, ktorý drží pred sebou tri ruže.

Rod Révay sa navonok prezentoval ako slovenský (slovanský). Napríklad Adam Révay z Turca bol v triede principalistov na trnavskom kolégiu zapísaný ako Adamus Revay Slavus Turociensis baro (Adam Révay, slovenský barón z Turca). František Révay, ako župan Turčianskej stolice sa slovenským listom zo dňa 31. decembra 1649 obracia na Turčiansku stolicu vo veci sťažnosti na jeho synov. V októbri 1657 sa slovenským listom vzdáva funkcie župana. Ešte v tom istom mesiaci sa František Révay prihovára stolici v prospech jeho synov opäť prostredníctvom slovenskej korešpondencie. Slovenčina bola najprirodzenejšia nie len Révayovcom, ale aj zemianstvu Turčianskej stolice.

Po druhej svetovej vojne boli majetky Révayovcov na Slovensku skonfiškované. Po roku 1989 prebehlo viacero pokusov o reštitúciu majetkov, o niektorých musel rozhodovať Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Príslušníci sklabinsko-blatnickej vetvy žijú v Rakúsku a Švédsku.

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:

• Štefan Révai (* 1474 – † 1545), bojoval s bratom Františkom proti Štefanovi Zápoľskému, podžupan
• Ladislav Révai (* 1600 – † 1667), hradný kapitán, cisársko-kráľovský radca, generálny komisár uhorského vojska
• Alexej Révai (* 1637 – † 1698), barón, starý otec Rózy Révaiovej, matky Mórica Beňovského
• František (Alexej) Révai (* 1715 – 1774), pôvodne sa volal Alexej (po vstupe k františkánom prijal meno František), kňaz, pôsobil v Ríme

• František Révai (*1489 – †1553), tajomník palatína Štefana Bátoriho, kapitán, vicepalatín
• Michal Révai (* 1531), župan, študoval v Bardejove a na univerzite v Padove, známe sú jeho slovenské listy mestu Kremnica a Matejovi Literátorovi
• František Révai (* 1534 – † 1588), študoval v Bardejove a na univerzite v Padove, župan, kráľovský stolník
• Peter Révai (* 1568 – † 1622), historik, básnik, župan, strážca uhorskej koruny, sudca kráľovskej tabule, hlavný dverník, hlavný stolník
• Martin Révai († 1630), podžupan
• Alžbeta Révaiová (* 1660 – † 1732) literárna mecénka a podporovateľka reformácie, manželka generála Štefana Petrócza
• František Révai († 1657), študoval v Krakove, župan, od Gabriela Betlena dostal hradné panstvo Beckov
• František Révai († 1707), župan, plukovník u Františka Rákociho II., zomrel vo väzení
• Pavol Révai (* 1696 – † 1770) titulárny biskupsky dibonský, pomocný biskup ostrihomský, riaditeľ seminára sv. Štefana
• Peter Révai (* 1672 – † 1749), gróf, generál, bojoval proti Turkom a proti povstaniu Františka Rákociho II.
• Anton Révai (* 1718 – † 1783), bratislavský kanonik, novomestský prepošt, rožňavský a nitriansky biskup,
• Ján Anton Révai (* 1748 – † 1806), študoval teológiu v Miláne, Ríme a v Neapole, spišský biskup
• Imrich Révai (* 1751 – † 1791), plukovník, kráľovská telesná garda
• Alexej Révai (18. storočie), cirkevný hodnostár, študoval vo Wittenbergu, konvertoval na evanjelickú vieru
• Ján Nepomuk Révai (* 1776 – † 1840), župan
• Šimon Révai (* 1820 – † 1880), župan, účastník memorandového zhromaždenia,
• István Révay (* 1899 – † 1989), česko-slovenský a maďarský politik, historik a demograf, spolupracovník maďarskej redakcie rádia Slobodná Európa

• 
  Sklabinský hrad
• 
  Blatnický hrad
• 
  Kaštieľ v Turčianskej Štiavničke
• 
  Kaštieľ v Trebostove
• 
  Rokokovo-klasicistický kaštieľ v Mošovciach
• 
  Kaštieľ v Tajnej
• 
  Kaštieľ v Kemenespálfa
• 
  Kaštieľ v Častkovciach

• 
  barón Ladislav Révai z Trebostova (* 1600 – † 1667)
• 
  Alžbeta Révaiová, manželka generála Štefana Petrőczyho
• 
  gróf Ján Révai, spišský biskup
• 
  gróf František Révai z Trebostova, (* 1749 – † 1825)
• 
  barón František Révai, posledný člen rodiny Révaiovcov žijúci v Mošovciach. Fotografia cca. z roku 1910.

• 
  Révay František 1550 Prešov
• 
  Aliančný erb Révai - Suňog (Szunyogh) na kaštieli v Mošovciach
• 
  Erby rodu Révai a Tajnai (Tajnay) na hrobke v Turčianskej Štiavničke

• Révaiovci v slovenských dejinách : Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie 16. – 17. september 2008. Ed. Miloš Kovačka, Eva Augustínová, Maroš Mačuha. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010. 436 s. (Studia historico-bibliographica Turociensia; zv. 3.) . Dostupné online. ISBN 978-80-89301-46-1.
  • Lukačka, Ján (2010), „Révaiovci v stredoveku“, Révaiovci v slovenských dejinách : Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie 16. – 17. september 2008 
  • Mačuha, Maroš (2010), „Najvýznamnejší Révaiovci v novoveku“, Révaiovci v slovenských dejinách : Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie 16. – 17. september 2008 
• Nagy, Iván (1862) (maď.), Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal, IX., Pest: Ráth Mór, str. 690 – 721, http://mek.oszk.hu/09300/09379/ 
• Wurzbach, Constantin, von (1873), „Révay, Anton Freiherr“ (nem.), Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich, 25, Wien: Verlag L. C. Zamarski, str. 368 - 371 
• REVA zo Sklabine a Blatnice. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 105.
• RÉVAI. In: KERESTEŠ, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku IV : Nitrianska stolica : šľachta Nitrianskej stolice podľa súpisov z rokov 1600 a 1606. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Bratislava : Hajko & Hajková, 2010. 327 s. ISBN 978-80-88700-74-6. S. 201-202.
• PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. 1010 s. ISBN 978-80-570-1194-1.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Révaiovci

• rodkomeň Révaiovcov na genealogy.euweb.cz