Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Prevoz raketoplánu Atlantis na štartovaciu rampu pri východe slnka

18. júl

• 1921 – narodil sa John Glenn, prvý americký astronaut na obežnej dráhe, politik
• 1965 – štart sovietskej kozmickej sondy Zond 3 k Mesiacu
• 1966 – štart kozmickej lode Gemini 10

Družicový stupeň raketoplánu nazývaný aj vlastný raketoplán alebo orbiter bola najzložitejšia a najdôležitejšia časť celého amerického raketoplánu. Zároveň to bola jediná časť raketoplánu, ktorá sa dostala do vesmíru a potom pristála. Z hľadiska leteckej terminológie išlo o jednoplošník so samonosným krídlom v tvare dvojitej delty. Slúžil na dopravu nákladu a osôb na obežnú dráhu okolo Zeme a späť. Štartoval ako klasická raketa, návrat prebiehal riadeným kĺzavým pristátím podobným pristávaniu lietadla.

Orbiter mal celkovú dĺžku 37,24 m, výšku 17,25 m a rozpätie krídel 23,79 m. Jeho prázdna hmotnosť bola rôzna pri jednotlivých exemplároch (Columbia bola najťažšia) a pohybovala sa okolo 90 ton. Trup stroja tvorila konštrukcia z hliníkových zliatin. Pre najviac mechanicky namáhané časti sa použila oceľ a titánové zliatiny. Skladal sa z troch hlavných konštrukčných častí:

• predná časť – dvojpodlažná kabína pre posádku;
• stredná časť – trup s nákladovým priestorom;
• zadná časť – motorový priestor s motormi SSME.

• Kozmonautika: Kozmonautika podľa roka · Kozmonautika podľa štátu · Kozmické katastrofy · Kozmická technika · Kozmické agentúry · Kozmické lety · Kozmické misie · Kozmické organizácie · Kozmodrómy · Obežné dráhy · Podniky v letectve a kozmonautike · Kozmické programy · Veda v kozme · Zvieratá vo vesmíre
• Kozmické sondy: Kometárne sondy · Medziplanetárne sondy · Planetárne sondy · Slnečné sondy
• Prieskum vesmíru: Prieskum Merkúra · Prieskum Venuše · Prieskum Mesiaca · Prieskum Marsu · Prieskum Jupitera · Prieskum Saturna · Prieskum planétok · pozri aj Dejiny prieskumu vesmíru
• Rakety: Balistické rakety · Nosné rakety · Prieskumné rakety · Raketové stupne
• Umelé družice Zeme: Kozmické observatóriá · Meteorologické družice · Telekomunikačné družice · Satelitné navigačné systémy
• Kozmické lode: Kozmické lode ESA
• Kozmické stanice: Medzinárodná vesmírna stanica · Mir
• Kozmonauti: Kozmonauti podľa agentúry · Kozmonauti podľa štátu
• Kozmonautika na Slovensku

• Hlavné témy: Aktívny let · Astrodynamika · Astronavigácia · Bezváhový stav · Gravitácia · Kozmický let · Kozmický program · Preťaženie · Reaktívny motor · Stredisko riadenia vesmírnych letov · Tiažové zrýchlenie · Výstup do otvoreného vesmíru · Umelé kozmické teleso · Úniková rýchlosť
• Rakety: Saturn V · Jupiter · Atlas · Thor · V2 · Proton · Sojuz ...
• Kozmické lode: Mercury · Gemini · Apollo · Space Shuttle · Vostok · Voschod · Sojuz · Orion · Šen-čou · Dragon 2 · Boeing CST-100 Starliner
• Raketoplány: Buran · Columbia · Challenger · Discovery · Atlantis · Endeavour · Pathfinder
• Sondy: Pioneer 10 · Pioneer 11 · Voyager 1 · Voyager 2 · Galileo · Cassini · Deep Impact · NEAR Shoemaker · SOHO · Stardust · Mars Pathfinder · Mars Express ...
• Kozmické observatóriá: Hubbleov vesmírny ďalekohľad · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Chandra · Compton GRO,...
• Kozmické stanice: Saľut · Skylab · Mir · Medzinárodná vesmírna stanica · Tchien-kung 1 · Tchien-kung 2 · Kozmická stanica Tchien-kung

Lucy (sonda) · Blue Ghost · Mercury-Redstone 2 · Enos (šimpanz) · NASA Astronaut Group 5 · NASA Astronaut Group 4 · NASA Astronaut Group 3 · NASA Astronaut Group 2 · Mercury Seven · Armstrong Siddeley Stentor · Artemis Accords · Blue Origin NS-16 · New Glenn · New Shepard · Blue Origin · Manned Maneuvering Unit · Gaia (satelit) · Portál:Kozmonautika/Novinky (2025) · Zoznam kozmických letov (2024) · TOPAZ (jadrový reaktor) · KN-02 Toksa · Fath 360 · Raketa (zbraň) · GRBBeta · Astra 19,2°E · JPL Small-Body Database · Mercury Control Center · Ranger 4 · Pioneer 4 · Ranger 1 · Čandraján-3 · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Pioneer 0 · Luna 25 · OTR-21 Točka · Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · Lunar Gateway · Marsovský rover

• Kozmonauti: Zoznam lunárnych astronautov · Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice · Zoznam návštevníkov Medzinárodnej vesmírnej stanice · Zoznam kozmonautov podľa mena
• Lety: Zoznam pilotovaných vesmírnych letov · Zoznam kozmických letov podľa roka · Zoznam pilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu · Zoznam nepilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu · Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2010 – 2019 · Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2000 – 2009 · Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1990 – 1999 · Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989 · Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1970 – 1979 · Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1961 – 1969

• ... maximálny počet ľudí, ktorí sa naraz ocitli na obežnej dráhe, bol 19?
• ... štartovací komplex 39, z ktorého štartovali napríklad rakety Saturn V k Mesiacu alebo raketoplány, v skutočnosti neleží na Cape Canaveral, ale na blízkom polostrove Merritt?
• ... hneď druhá čínska sonda mieriaca na Mars by z neho mala doniesť vzorky na Zem?
• ... prvá časť trosiek zo sondy Kosmos-482, ktorá 10. mája tohto roku dopadla na Zem, dopadla na Zem už v roku 1972?
• ... vďaka signálu z potopenej záchrannej lode, ktorý náhodne v roku 2012 zachytila ISS, sa podarilo zachrániť jedného z námorníkov?
• ... raketoplán Challenger mohol havarovať takmer o rok skôr, pri misii STS-51-B, pri ktorej ho stretli rovnaké problémy s motormi SRB ako pri osudovej poslednej misii?

4. júl 2025

Americký prezident Donald Trump podpísal zákon, ktorého súčasťou je aj pozmeňovací návrh poskytnutia NASA 10 miliárd dolárov. Financie slúžia okrem iného na to, aby sa pokračovalo v projektoch rakety SLS, kozmickej lode Orion a kozmickej stanice Gateway. Tieto projekty boli ohrozené návrhom rozpočtu, ktorý zatiaľ stále nie je schválený.

25. jún 2025

Kozmická loď Crew Dragon po niekoľkých odkladoch odštartovala na vrchole rakety Falcon 9 na misiu Ax-4. Ide o približne desaťdňovú súkromnú výpravu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Američanka Peggy Whitsonová prekonala vlastný rekord a stala sa vo veku 65 rokov najstaršou ženou, ktorá kedy letela do vesmíru.

19. jún 2025

Americká sonda Parker Solar Probe úspešne vykonala svoj 24. blízky prelet okolo Slnka, posledný v rámci základnej misie. K našej najbližšej hviezde sa počas neho priblížila na 6,2 milióna km. Sonda bude naďalej pozorovať Slnko minimálne do roku 2026.

18. jún 2025

Kozmickú loď Starship, ktorá mala letieť na desiaty testovací let, rozmetal masívny výbuch. Stalo sa tak počas príprav na statický zážih na stanovišti Massey’s kozmodrómu Starbase. Nikto nebol zranený. Príčina výbuchu zatiaľ nie je známa.

12. jún 2025

Na Kennedyho vesmírnom stredisku, rampe 37, došlo k odstrelu obslužnej veže pre štarty rakiet Delta. Tieto rakety v minulom roku ukončili svoju činnosť. Po odprataní trosiek bude vybudovaná nová infrašteruktúra a rampu bude používať SpaceX.

9. jún 2025

Slovenská vedecká družica GRBAlpha zanikla vstupom do hustejších vrstiev atmosféry. Posledný kontakt bol nadviazaný vo výške 160 km nad Zemou. Na obežnej dráhe strávila 4 roky, 2 mesiace a 18 dní, čo je medzi cubesatmi nadpriemerne dlhá doba.

5. jún 2025

Japonská kozmická sonda HAKUTO-R M1 havarovala pri pokuse pristáť na povrchu Mesiaca. na konci pristávacieho manévru prestala komunikovať a zrejme dopadla na Mesiac priveľkou rýchlosťou. Spoločne so sondou je stratený aj jej rover Tenacious. Ide už o druhý neúspešný pokus na pristátie landera typu HAKUTO-R.

31. máj 2025

Americký prezident Donald Trump stiahol nomináciu Jareda Isaacmana na pozíciu riaditeľa NASA. Zmena bola pre kozmický priemysel veľmi prekvapujúca a nie je jasné, čo ju spôsobilo. Trump vyhlásil, že onedlho predstaví nového kandidáta.

29. máj 2025

Sonda Psyche, u ktorej sa objavil problém s xenónom v jej pohonnom systéme, prešla na záložný prívod xenónu. V hlavnom systéme zlyhala súčiastka jedného ventilu. So záložným systémom tak sonda bude môcť v polovici júna znova zapnúť svoje iónové motory a pokračovať v ceste k planétke 16 Psyche.

28. máj 2025

Z kozmodrómu Xichang odštartovala raketa Dlhý pochod-3B so sondou Tianwen-2. Ide o prvú sondu v histórii na výskum kvázisatelitu, konkrétne planétky 469219 Kamo‘oalewa. Planétku má komplexne preskúmať a dokonca z nej odobrať vzorky, ktoré by sa na Zem mohli vrátiť v roku 2027. Po splnení tohto cieľa má ešte preskúmať kométu 311P/PANSTARRS.

28. máj 2025

Prebehol deviaty testovací let zostavy Superheavy Starship, tretí let lode Starship druhej generácie. Išlo o prvú misiu už raz použitého stupňa Superheavy. Oba stupne síce dosiahli plánované dráhy, ale došlo k ich predčasnému zničeniu. Superheavy mal simulovane pristáť nad morskou hladinou, vybuchol však pri pristávacom zážihu. Starship letela dlhšie ako pri predošlých dvoch letoch, ale nevypustila makety družíc, neotestovala deorbitálny zážih, zlyhal jej orientačný systém a prudko rotujúca zhorela po návrate do zemskej atmosféry.

14. máj 2025

Zástupca firmy Intuitive Machines uviedol, že dôvodom prevrátenie sa ich landeru Nova-C na bok po pristátí na Mesiaci boli problémy s laserovým výškomerom, zložitý terén a osvetlenie. Kvôli nízko stojacemu slnku v polárnych oblastiach Mesiaca vyzerali krátery odlišne než na snímkach zo sondy LRO od NASA, čo ovplyvnilo optický navigačný systém. Firma chce v priebehu budúceho roka vyslať na Mesiac tretí, vylepšený lander.

Staršie správy

Zdroje

Neil Alden Armstrong (* 5. august 1930, Wapakoneta, Ohio, USA – † 25. august 2012, Cincinnati, Ohio) bol americký astronaut a letecký inžinier, ktorý v roku 1969 ako prvý človek vstúpil na povrch Mesiaca. Bol tiež námorným pilotom, skúšobným pilotom a univerzitným profesorom.

Armstrong sa narodil a vyrastal v meste Wapakoneta v štáte Ohio. Nastúpil na Purdue University, kde študoval letecké inžinierstvo, pričom americké námorníctvo mu v rámci Hollowayovho plánu platilo školné. V roku 1949 sa stal lodným poddôstojníkom a nasledujúci rok námorným pilotom. Zúčastnil sa bojov kórejskej vojny, kde lietal na lietadle Grumman F9F Panther z lietadlovej lode USS Essex. Po vojne dokončil bakalárske štúdium na Purdue a stal sa skúšobným pilotom na High-Speed Flight Station Národného poradného výboru pre letectvo (NACA) na Edwardsovej leteckej základni v Kalifornii. Bol projektovým pilotom stíhačiek radu Century Series a sedemkrát letel na lietadle North American X-15. Bol tiež účastníkom programov amerického letectva pre lety ľudí do vesmíru Man in Space Soonest a X-20 Dyna-Soar.

Nepilotované:

• Čchang-e 4 vo vesmíre 6 rokov a 223 dní
• Parker Solar Probe vo vesmíre 6 rokov a 334 dní
• Hajabusa 2 vo vesmíre 10 rokov a 227 dní
• Čchang-e 3 vo vesmíre 11 rokov a 229 dní
• ExoMars vo vesmíre 9 rokov a 126 dní
• Hubblov vesmírny ďalekohľad vo vesmíre 35 rokov a 85 dní
• Chandra vo vesmíre 25 rokov a 360 dní
• Juno vo vesmíre 13 rokov a 347 dní
• Lunar Reconnaissance Orbiter‎ vo vesmíre 16 rokov a 30 dní
• Mars Odyssey vo vesmíre 24 rokov a 102 dní
• Mars Reconnaissance Orbiter vo vesmíre 19 rokov a 340 dní
• Mars Science Laboratory vo vesmíre 13 rokov a 234 dní
• New Horizons vo vesmíre 19 rokov a 180 dní
• OSIRIS-REx vo vesmíre 8 rokov a 313 dní
• STEREO vo vesmíre 18 rokov a 265 dní
• Voyager 1 vo vesmíre 47 rokov a 316 dní
• Voyager 2 vo vesmíre 47 rokov a 332 dní
• ďalšie

Pilotované:

• Medzinárodná vesmírna stanica
  • Expedícia 73
    • Takuja Óniši (2), veliteľ, JAXA
    • Anne McClainová (2), palubný inžinier 1, NASA
    • Nichole Ayersová (1), palubný inžinier 2, NASA
    • Kirill Peskov (1), palubný inžinier 3, Roskosmos
    • Sergej Ryžikov (3), palubný inžinier 4, Roskosmos
    • Alexej Zubrickij (1), palubný inžinier 5, Roskosmos
    • Jonny Kim (1), palubný inžinier 6 , NASA

• Čínska vesmírna stanica
  • Expedícia 9
    • Čchen Tung (3), veliteľ, PLAAC
    • Čchen Čung-žuej (1), kozmonaut 1, PLAAC
    • Wang Ťie (1), kozmonaut 2, PLAAC

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

• Eryn Blaireová