Nekropoly v Diocletianopole

	Nekropoly v Diocletianopole; (Некрополи в Диоклецианопол)
	zvyšky antických nekropol
	pohrebná komora v rímskej rodinnej hrobke v nekropole č. 5
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Chisaria
Mesto	Chisaria
Súradnice	42°29′44″S 24°42′11″V / 42,49556°S 24,70306°V
Vznik	3. – 6. storočie
Pre verejnosť	prístupná jedna hrobka v nekropole č. 5
Stav	ruiny
	Wikimedia Commons: Necropolises in Chisarya
	Geografický portál

Súradnice: 42°29′44″S 24°42′11″V / 42,49556°S 24,70306°V

Nekropoly v Diocletianopole (bulh. Некрополи в Диоклецианопол – Nekropoli v Dioklecianopol), sú zvyšky piatich antických nekropol, ktoré sa nachádzajú v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku, na území niekdajšieho rímskeho mesta Diocletianopolis.^[1]^[2]^[3]^[4]

Opis

Nekropolám v Diocletianopole bola venovaná podstatná časť archeologického výskumu antického mesta Diocletianopolis, keďže podrobný prieskum pohrebísk prispel k hlbšiemu poznaniu ekonomického a sociálneho štatútu obyvateľov mesta.^[2] Nekropoly č. 1, 2 a 3 boli skromnejšie a predpokladá sa, že v nich boli pochovávaní predovšetkým menej významní a chudobnejší obyvatelia mesta, pričom mestskej aristokracii slúžili hrobky, ktoré sa nachádzali v nekropolách č. 4 a 5.^[1]

Celkovo bolo pri archeologických vykopávkach do súčasnosti objavených päť neskoroantických nekropol patriacich k antickému mestu Diocletianopolis.^[2]^[3]^[4]^[1] Všetky sa nachádzajú mimo opevnenej časti antického mesta,^[4]^[1] a teda mimo jeho pôvodných hraníc. Počas neskoršieho rozširovania mesta sa však niektoré z nich stali súčasťou nových mestských štvrtí.^[1] Pochádzajú z 3. – 6. storočia,^[4] pričom prevážna časť hrobiek pochádza z obdobia 4. – 6. storočia a len malá časť bola založených už v priebehu 3. storočia.^[1]

Hrobky v nekropolách sú rôzneho typu od rozmerovo malých jednoduchých pohrebných komôr až po priestorovo rozľahlé rodinné hrobky.^[2]

Nekropoly

Nekropola č. 1

Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta východne od opevnenej časti antického mesta, približne 150 metrov západne od prameňa Momina sălza a južne od baziliky č. 8.^[1]

Opis: Bola postavená v štvrti, kde sa nachádzali jedny z mestských rímskych kúpeľov. Nachádzalo sa v nej množstvo hrobiek pokrytých škridlami. Všetky hroby boli postavené v smere východ – západ. Nekropola pochádza z 5. – 6. storočia.^[1]

Dostupnosť: neprístupná^[1]^[3]^[2]

Nekropola č. 2

Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta blízko severnej časti východných hradieb mesta.^[1]

Opis: Išlo o malú nekropolu. Objavené tu boli dve hrobky, ktoré boli postavené z malých kamenných blokov. V hrobkách boli objavené kostrové pozostatky, ale aj množstvo menších predmetov zo zlata ako napríklad prstene, dva menšie krížiky, náušnice, ihla do vlasov, alebo čast náhrdelníku. Nekropola pochádza zo 4. storočia.^[1]

Dostupnosť: neprístupná^[1]^[3]^[2]

Nekropola č. 3

Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta v blízkosti južnej polovice východných hradieb pevnosti.^[1]

Opis: Patrila k veľkým nekropolám Diocletianopolu. V rámci nekropole bola objavená hrobka Solomona, ktorý bol vikárom v provincii Trácia počas panovania cisára Maurikia I. Jeho hrobka bola zakrytá mramorovou doskou, na ktorej sa nachádzal ranokresťanský nápis v starogréčtine.^[1]

Dostupnosť: neprístupná^[1]^[3]^[2]

Nekropola č. 4

Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta, asi 200 metrov južne od južných hradieb mesta pri ceste do Philippopolu (dnešný Plovdiv).^[1]

Opis: Išlo o najväčšiu z diocletianopolských nekropol. Pri výskumoch tu boli odkryté štyri veľké klenuté hrobky ako aj množstvo menších hrobov. Všetky hroby boli postavené v smere východ – západ. V hrobkách sa nachádzali murované pohrebné lôžka a hrobky patria k typickým predstaviteľom neskoroantickej pohrebnej architektúry. Pohrebisko pochádza z druhej polovice 4 .storočia.^[1]

Dostupnosť: neprístupná^[1]^[3]^[2]

Nekropola č. 5

Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta približne 120 metrov juhozápadne od opevnenej časti mesta pri pravom brehu riečky Slaveev dol (bulh. Славеев дол).

Opis: Je najvýznamnejšou z nekropol objavených na území mesta Chisaria.^[2] V rámci nekropoly je exponovaná a sprístupnená rímska rodinná hrobka zo 4. storočia ktorá pozostáva z koridoru a pohrebnej komory.^[2]^[3]^[4]^[1] Hrobka bola objavená v roku 1957.^[2]^[3]^[1] Je najväčšou z antických hrobiek na území mesta Chisaria.^[4] Nekropola pochádza z druhej polovice 4. storočia.^[1]

Dostupnosť: prístupná jedna rodinná hrobka^[2]^[3]

Dostupnosť

Prístupná je len jedna hrobka, ktorá sa nachádza v nekropole č. 5, mimo hraníc opevnenej časti mesta, približne 300 metrov južne od juhozápadného rohu hradieb antického mesta.^[2]^[3]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 62 – 64. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m MADŽAROV, Mitko; NANKINA, Radka; TANČEVA, Dimitrinka. Rimskata grobnica pri Chisaria. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 12 s. S. 3 – 5. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 127 s. ISBN 9786199031940. S. 95. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 139. (po bulharsky)

Pozri aj

Rímska hrobka (Chisaria)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nekropoly v Diocletianopole

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 62 – 64. (po bulharsky)

[ref2-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m MADŽAROV, Mitko; NANKINA, Radka; TANČEVA, Dimitrinka. Rimskata grobnica pri Chisaria. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 12 s. S. 3 – 5. (po bulharsky)

[ref3-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 127 s. ISBN 9786199031940. S. 95. (po anglicky)

[ref4-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 139. (po bulharsky)

[1]

[2]

[3]

[4]