Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok alebo jeho časť mali byť presunuté do projektu wikibooks Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii k článku.

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Názvoslovie anorganických zlúčenín je súbor pravidiel na tvorenie chemických vzorcov z názvov anorganických zlúčenín a naopak. V slovenskom názvosloví sa názov zlúčeniny skladá z podstatného a prídavného mena. Podstatné meno je anión zlúčeniny a prídavné meno je katión. V tomto článku sú uvedené pravidlá ako správne vytvárať názvy.

Existujú rôzne metódy tvorenia názvov. Jednou z nich je použitie oxidačného čísla tak, že súčet oxidačných čísel aniónu a katiónu by mal byť nula. Ďalšou metódou je šípkové pravidlo, kedy sa presúva oxidačné číslo atómu na druhú stranu zlúčeniny. Väčšinou je používaný mužský rod (napr. halogenidy, oxid, sulfidy, uhličitany). Ženský rod je používaný pri kyselinách (v bezkyslíkatých vždy s príponou -ová, v kyslíkatých kyselinách potom s príponou odpovedajúcou oxidačnému stavu).

Chemický vzorec má dve časti aniónovú a katiónovú (napr. Na|Cl). Podstatné meno vo vzorci je anión a stojí vždy prvé. Prídavné meno je katión a stojí druhé. Prídavné meno sa končí príponou podľa oxidačného čísla.^[1]

Oxidačné číslo je číslo, ktoré vyjadruje skutočný náboj častice.

Pri tvorení vzorca je vždy potrebné poznať príponu oxidačného čísla.

Prípony oxidačných čísel sú nasledovné:

Oxidačné číslo	Prípona	Prípona aniónu
I	-ný / -ny	-nan
II	-natý / -atý	-natan
III	-itý	-itan
IV	-ičitý	-ičitan
V	-ičný	-ičnan
	-ečný	-ečnan
VI	-ový	-an
VII	-istý	-istan
VIII	-ičelý	-ičelan

Súčet oxidačných čísel v elektroneutrálnej zlúčenine sa rovná nule.^[2]

Pri oxidačnom čísle V sa uvádzajú 2 koncovky -ičný, -ečný. Použitie druhej koncovky je len kvôli výslovnosti v katióne chlóru (chlorečný) a fosforu (fosforečný).

Niektoré prvky majú typické oxidačné čísla (napr. vodík -I, I; kyslík -II).^[3]

Typické oxidačné čísla pre rôzne skupiny sú nasledovné:

Alkalické kovy	Kovy alk. zemín	13 (IIIA)	14 (IVA)	15 (VA)	Chalkogény	Halogény	Vzácne plyny
I	II	III	IV	-III	-II	-I	-

^[4]

Číslovkové predpony sa používajú napríklad pri hydrátoch solí alebo pri anglickom názvosloví (napr. Dioxid - O₂).

Číslovkové predpony od 1 - 10:

Č.	Predpona	Č.	Predpona
1	mono-	6	hexa-
2	di-	7	hepta-
3	tri-	8	okta-
4	tetra-	9	nona-
5	penta-	10	deka-

^[5]

Halogenidy sú dvojprvkové zlúčeniny zložené z aniónu halogénu a katiónu kovu. Podstatné meno má príponu -id (napr. chlorid). Ich oxidačné číslo je -I.

Pri tvorení vzorca sa riadime tabuľkou (napr. chlorid uhličitý má oxidačné číslo IV, to je 1:4, takže vzorec je CCl₄):

Oxid. č.	Príklad		Pomer počtu atómov
	Vzorec	Názov
I	NaCl	chlorid sodný	1:1
II	CaCl2	chlorid vápenatý	1:2
III	AlI3	jodid hlinitý	1:3
IV	CCl4	chlorid uhličitý	1:4
V	NF5	fluorid dusičný	1:5
	PCl5	chlorid fosforečný
VI	SF6	fluorid sírový	1:6
VII	IBr7	bromid jodistý	1:7
VIII	OsF8	fluorid osmičelý	1:8

Tiež je možné použiť tzv. „šípkové pravidlo“ kde oxidačné číslo prvku je počet atómov druhého prvku. Je však potrebné dávať pozor na to, že z oxidačného čísla -I bude +1.

Pri tvorení názvu sa riadime podobne ako pri vzorci tabuľkou (napr. SF₆ je 1:6, takže oxidačné číslo je VI (-ový)). Aj tu je možné použiť šípkové pravidlo.^[6]

Oxidy sú dvojprvkové zlúčeniny kyslíka a katiónu kovu. Anión kyslíka sa v zlúčenine nazýva oxid. Anión síry sa v zlúčenine nazýva sulfid. Oxidačné číslo kyslík v oxidoch je -II.

Postupujte rovnako ako pri halogenidoch, pozor však na krátenie (napr. oxid uhličitý má oxidačné číslo IV, to je 2:4=1:2, takže vzorec je CO₂).

Oxid. č.	Príklad		Pomer počtu atómov
	Vzorec	Názov
I	Na2O/Na2S	oxid/sulfid sodný	2:1
II	CaO	oxid vápenatý	2:2=1:1
III	Al2O3	oxid hlinitý	2:3
IV	CO2	oxid uhličitý	2:4=1:2
V	N2O5	oxid dusičný	2:5
	P2O5	oxid fosforečný
VI	SO3	oxid sírový	2:6=1:3
VII	Re2O7	oxid renistý	2:7
VIII	OsO4	oxid osmičelý	2:8=1:4

Pri tvorení názvu sa riaďte podobne ako pri vzorci tabuľkou (napr. SO₃ je 1:3, takže oxidačné číslo je VI (-ový)).

Šípkové pravidlo sa použiť dá, no pozor na krátenie.^[7]

Bezkyslíkaté kyseliny sú zlúčeniny zložené z vodíka a aniónu. Názov tvorí podstatné meno (kyselina) a prídavné meno + ová.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---