A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok alebo jeho časť mali byť presunuté do projektu wikibooks Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii k článku. |
| Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Názvoslovie anorganických zlúčenín je súbor pravidiel na tvorenie chemických vzorcov z názvov anorganických zlúčenín a naopak. V slovenskom názvosloví sa názov zlúčeniny skladá z podstatného a prídavného mena. Podstatné meno je anión zlúčeniny a prídavné meno je katión. V tomto článku sú uvedené pravidlá ako správne vytvárať názvy.
Existujú rôzne metódy tvorenia názvov. Jednou z nich je použitie oxidačného čísla tak, že súčet oxidačných čísel aniónu a katiónu by mal byť nula. Ďalšou metódou je šípkové pravidlo, kedy sa presúva oxidačné číslo atómu na druhú stranu zlúčeniny. Väčšinou je používaný mužský rod (napr. halogenidy, oxid, sulfidy, uhličitany). Ženský rod je používaný pri kyselinách (v bezkyslíkatých vždy s príponou -ová, v kyslíkatých kyselinách potom s príponou odpovedajúcou oxidačnému stavu).
Rozdelenie vzorca/názvu
Chemický vzorec má dve časti aniónovú a katiónovú (napr. Na|Cl). Podstatné meno vo vzorci je anión a stojí vždy prvé. Prídavné meno je katión a stojí druhé. Prídavné meno sa končí príponou podľa oxidačného čísla.[1]
Oxidačné číslo
Oxidačné číslo je číslo, ktoré vyjadruje skutočný náboj častice.
Pri tvorení vzorca je vždy potrebné poznať príponu oxidačného čísla.
Prípony oxidačných čísel sú nasledovné:
| Oxidačné číslo | Prípona | Prípona aniónu |
|---|---|---|
| I | -ný / -ny | -nan |
| II | -natý / -atý | -natan |
| III | -itý | -itan |
| IV | -ičitý | -ičitan |
| V | -ičný | -ičnan |
| -ečný | -ečnan | |
| VI | -ový | -an |
| VII | -istý | -istan |
| VIII | -ičelý | -ičelan |
Súčet oxidačných čísel v elektroneutrálnej zlúčenine sa rovná nule.[2]
Oxidačné číslo V
Pri oxidačnom čísle V sa uvádzajú 2 koncovky -ičný, -ečný. Použitie druhej koncovky je len kvôli výslovnosti v katióne chlóru (chlorečný) a fosforu (fosforečný).
Typické oxidačné číslo
Niektoré prvky majú typické oxidačné čísla (napr. vodík -I, I; kyslík -II).[3]
Typické oxidačné čísla pre rôzne skupiny sú nasledovné:
| Alkalické kovy | Kovy alk. zemín | 13 (IIIA) | 14 (IVA) | 15 (VA) | Chalkogény | Halogény | Vzácne plyny |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| I | II | III | IV | -III | -II | -I | - |
Číslovkové predpony

Číslovkové predpony sa používajú napríklad pri hydrátoch solí alebo pri anglickom názvosloví (napr. Dioxid - O2).
Číslovkové predpony od 1 - 10:
| Č. | Predpona | Č. | Predpona |
| 1 | mono- | 6 | hexa- |
| 2 | di- | 7 | hepta- |
| 3 | tri- | 8 | okta- |
| 4 | tetra- | 9 | nona- |
| 5 | penta- | 10 | deka- |
Halogenidy (Soli bezkyslíkatých kyselín)
Halogenidy sú dvojprvkové zlúčeniny zložené z aniónu halogénu a katiónu kovu. Podstatné meno má príponu -id (napr. chlorid). Ich oxidačné číslo je -I.
Z názvu vzorec

Pri tvorení vzorca sa riadime tabuľkou (napr. chlorid uhličitý má oxidačné číslo IV, to je 1:4, takže vzorec je CCl4):
| Oxid. č. | Príklad | Pomer počtu atómov | |
|---|---|---|---|
| Vzorec | Názov | ||
| I | NaCl | chlorid sodný | 1:1 |
| II | CaCl2 | chlorid vápenatý | 1:2 |
| III | AlI3 | jodid hlinitý | 1:3 |
| IV | CCl4 | chlorid uhličitý | 1:4 |
| V | NF5 | fluorid dusičný | 1:5 |
| PCl5 | chlorid fosforečný | ||
| VI | SF6 | fluorid sírový | 1:6 |
| VII | IBr7 | bromid jodistý | 1:7 |
| VIII | OsF8 | fluorid osmičelý | 1:8 |
Tiež je možné použiť tzv. „šípkové pravidlo“ kde oxidačné číslo prvku je počet atómov druhého prvku. Je však potrebné dávať pozor na to, že z oxidačného čísla -I bude +1.
Zo vzorca názov
Pri tvorení názvu sa riadime podobne ako pri vzorci tabuľkou (napr. SF6 je 1:6, takže oxidačné číslo je VI (-ový)). Aj tu je možné použiť šípkové pravidlo.[6]
Oxidy a sulfidy
Oxidy sú dvojprvkové zlúčeniny kyslíka a katiónu kovu. Anión kyslíka sa v zlúčenine nazýva oxid. Anión síry sa v zlúčenine nazýva sulfid. Oxidačné číslo kyslík v oxidoch je -II.
Z názvu vzorec

Postupujte rovnako ako pri halogenidoch, pozor však na krátenie (napr. oxid uhličitý má oxidačné číslo IV, to je 2:4=1:2, takže vzorec je CO2).
| Oxid. č. | Príklad | Pomer počtu atómov | |
|---|---|---|---|
| Vzorec | Názov | ||
| I | Na2O/Na2S | oxid/sulfid sodný | 2:1 |
| II | CaO | oxid vápenatý | 2:2=1:1 |
| III | Al2O3 | oxid hlinitý | 2:3 |
| IV | CO2 | oxid uhličitý | 2:4=1:2 |
| V | N2O5 | oxid dusičný | 2:5 |
| P2O5 | oxid fosforečný | ||
| VI | SO3 | oxid sírový | 2:6=1:3 |
| VII | Re2O7 | oxid renistý | 2:7 |
| VIII | OsO4 | oxid osmičelý | 2:8=1:4 |
Zo vzorca názov
Pri tvorení názvu sa riaďte podobne ako pri vzorci tabuľkou (napr. SO3 je 1:3, takže oxidačné číslo je VI (-ový)).
Šípkové pravidlo
Šípkové pravidlo sa použiť dá, no pozor na krátenie.[7]
Kyseliny
Bezkyslíkaté kyseliny

Bezkyslíkaté kyseliny sú zlúčeniny zložené z vodíka a aniónu. Názov tvorí podstatné meno (kyselina) a prídavné meno + ová.
Zdroj:Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
