Národné osvetové centrum
Základné informácie
Krátky názov	NOC
Motto	Radosť z tvorivosti (#radostztvorivosti)
Predchodca	Osvetové ústredie v Bratislave a Slovenské ústredie ľudovej umeleckej tvorivosti (od 1.7.1953 do 1.1.1956); neskôr Osvetové ústredie v Bratislave a Slovenský dom ľudovej umeleckej tvorivosti (od 1.1.1956 do 31.7.1958), zlúčené do Osvetového ústavu v Bratislave (od 1.8.1958 do roku 1990)
Vznik	1. júl 1953
Typ	štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR, pôsobiaca na základe nového znenia zriaďovacej listiny, vydaného Ministerstvom kultúry SR MK-2472/2016-110/8080, v znení Dodatku č.1 vydaného Ministerstvom kultúry SR MK-5399/2023-110/18744
Určenie / zameranie	neprofesionálne umenie
Miesto	Nám. SNP č. 12, 812 34 Bratislava 1
Ďalšie informácie
Členstvo	European Network for Active Participation in Cultural Activities (amateo); Asociácia kultúrno-osvetových inštitúcií (AKOI); platforma Mediálna gramotnosť+;
Kľúčoví ľudia	Mgr. Erik Kriššák, generálny riaditeľ (od mája 2020)
Rodičovská organizácia	Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Rozpočet	4 104 433 € (príspevok zo štátneho rozpočtu na rok 2025 na plnenie činností v zmysle vládneho rozpisu v module RIS.ZORO je v rámci bežných výdavkov stanovený) a 0 € (kapitálové výdavky)
Webstránka	https://www.nocka.sk/
Predchádzajúci názov	Osvetové ústredie v Bratislave a Slovenské ústredie ľudovej umeleckej tvorivosti; Osvetové ústredie v Bratislave a Slovenský dom ľudovej umeleckej tvorivosti; Osvetový ústav v Bratislave

Národné osvetové centrum (skrátene NOC) je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Podľa zákona č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti je kultúrno-osvetovým zariadením s celoslovenskou pôsobnosťou so všeobecným zameraním. Národné osvetové centrum je odborným a metodickým pracoviskom pre kultúrno-osvetovú činnosť, koordinačným a výkonným pracoviskom pre teoretickú, analytickú, informačnú, dokumentačnú a konzultačnú činnosť v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti, koordinačným a výkonným pracoviskom pre výskum a štátne štatistické zisťovanie v oblasti kultúry, odborným pracoviskom, ktoré vedie národný register kultúrneho dedičstva ako centrálnu evidenciu údajov a informácií o kultúrnom dedičstve a pracoviskom pre ďalšie vzdelávanie zamestnancov v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti.

Hlavná činnosť Národného osvetového centra je:

1. podpora rozvoja kultúrnej identity a medzikultúrneho dialógu na celoslovenskej úrovni,
2. mapovanie kultúrneho potenciálu regiónov Slovenskej republiky a podpora spolupráce a partnerstiev na území Slovenska a v zahraničí,
3. šírenie informácií o aktuálnom stave a vývoji regionálnej a miestnej kultúry,
4. ochrana a rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva,
5. podpora rozvoja záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby,
6. neformálne vzdelávanie v oblasti kultúry a prevencia negatívnych spoločenských javov,
7. realizácia výskumu s dôrazom na sociologický výskum kultúry, umenia a médií,
8. koordinácia úloh štátneho štatistického zisťovania v oblasti kultúry,
9. zabezpečenie činnosti pracoviska pre národný register kultúrneho dedičstva a sprístupňovanie digitalizovaného kultúrneho dedičstva,
10. zabezpečenie plnenia úloh Európskeho kontaktného bodu,
11. zabezpečenie činnosti multikultúrneho centra

Národné osvetové centrum (NOC) sa venuje rozvoju neprofesionálnej kultúry na Slovensku. Je organizátorom a spoluorganizátorom rôznych celoštátnych postupových súťaží, prehliadok a festivalov neprofesionálneho umenia.

Festivaly:

• Folklórny festival Východná (najstarší a najrozsiahlejší celoslovenský festival s medzinárodnou účasťou),
• Scénická žatva (vrcholná prehliadka amatérskych divadelných súborov),
• Festival TVOR•BA (festival neprofesionálneho umenia).

NOC je odborným garantom celoštátnych postupových súťaží a prehliadok:

• Hviezdoslavov Kubín (prednes poézie a prózy),
• Výtvarné spektrum (výtvarná tvorba),
• Cineama (film),
• AMFO (fotografia),
• Zlatá priadka (divadlo),
• Belopotockého Mikuláš (divadlo),
• FEDIM (divadlo),
• Šaffova ostroha (sólové ľudové tance),
• Vidiečanova Habovka (folklór detí a dospelých),
• Mládež spieva (zborový spev),
• Divertimento musicale (inštrumentálna hudba),
• Eniki beniki (tance detských folklórnych súborov),
• Jazykom tanca (choreografie folklórnych súborov a tanečných zoskupení),
• Literárny Zvolen (literárna súťaž),
• Nositelia tradícií (prehliadka folklórnych skupín),
• OdDYCHpoDYCH (prehliadka detských, mládežníckych a malých dychových hudieb),
• Slovenská kronika (súťaž kroník a monografií miest a obcí Slovenska, samosprávy, organizácií tretieho sektora a súkromných osôb),
• Strunobranie (prehliadka neprofesionálnych hudobných skupín a sólistov),
• Viva il canto (prehliadka speváckych zborov).

NOC ďalej realizuje v súlade s poslaním organizácie vzdelávaciu činnosť - vzdelávacie aktivity sú orientované na oblasť celoživotného vzdelávania, plnenie úloh štátnej kultúrnej politiky a ďalšieho odborného vzdelávania v oblasti miestnej a regionálnej kultúry a osvetovej činnosti. Z poverenia Ministerstva kultúry SR Národné osvetové centrum od roku 2014 koordinuje a zabezpečuje úlohy súvisiace s výkonom štatistického zisťovania v oblasti kultúry v zmysle zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

Od roku 2012 realizuje národné projekty Operačného programu Informatizácia spoločnosti, prioritnej osi 2 „Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry“. Národné osvetové centrum bolo zapojené do digitalizácie kultúrneho dedičstva Slovenska, vzniknutý digitálny obsah je sprístupnený na portáli Slovakiana.

Od roku 2013 do marca 2021 bolo v pôsobnosti Národného osvetového centra plnenie úloh Európskeho kontaktného bodu, ktoré bolo súčasťou medzinárodnej siete zameranej na propagáciu a pomoc pri príprave a tvorbe projektov občianskych aktivít grantového programu Európa pre občanov 2007 – 2013.

História vzniku Národného osvetového centra sa viaže k 1.7.1953, keď Povereníctvo školstva a osvety zriadilo Osvetové ústredie v Bratislave. V tom istom roku vytvoril Slovenský výbor pre veci umenia Slovenské ústredie ľudovej umeleckej tvorivosti v Bratislave, ktoré Povereníctvo kultúry 1.1.1956 zmenilo

na Slovenský dom ľudovej umeleckej tvorivosti. Každá z týchto príspevkových organizácií si plnila svoje úlohy samostatne až do roku 1958, keď sa nariadením Povereníctva školstva a kultúry k 1.8.1958 obidve organizácie zlúčili a vznikol Osvetový ústav v Bratislave.

Osvetový ústav, priamy predchodca dnešného Národného osvetového centra, vznikol ako rezortné odborné pracovisko pre poradenstvo, vzdelávanie a dokumentačnú činnosť v kultúrno-osvetovej práci a záujmovej umeleckej činnosti. Počas svojej histórie prešiel zložitým vývojom.Viaceré zložky jeho činnosti sa odčleňovali do samostatných inštitúcií, napr. odčlenenie výstavnej činnosti do podniku Výstavníctvo v roku 1969, výskumných kabinetov do Výskumného ústavu kultúry a verejnej mienky v roku 1968. Zároveň sa zaraďovali do Osvetového ústavu krajské osvetové strediská ako kabinety ústavu a Doškoľovacie stredisko pre vzdelávanie pracovníkov odborov kultúry národných výborov a pracovníkov osvetových zariadení.

Osvetový ústav vykonával teoretickú, koncepčnú, rozborovú, metodicko-poradenskú a vydavateľskú činnosť. Usporadúval školenia a konferencie pre osvetových pracovníkov, metodicky rozvíjal súťaže, prehliadky a festivaly záujmovej umeleckej činnosti, organizoval vrcholné prehliadky. Staral sa o reprezentáciu záujmovo umeleckej činnosti v zahraničí, vydával bohatú knižnú a časopiseckú produkciu.

V roku 1990 rozhodnutím Ministerstva kultúry SR zanikol Osvetový ústav a bolo vytvorené Národné osvetové centrum s novým vymedzením činnosti a poslania ako teoretické, koncepčné, výskumné, informačné, výchovno-vzdelávacie, edičné a organizačné pracovisko pre rozvoj a skvalitňovanie kultúry v miestnych podmienkach, pričom od roku 1996 plnilo úlohy metodického centra pre osvetovú činnosť.

Riaditeľmi Osvetového ústavu a neskôr Národného osvetového centra boli postupne: Jozef Holický, Jaroslav Čelko, Michal Masaryk, Ctibor Tahy, Viliam Fábry, Andrej Greš, Ján Kuba, Ján Tazberík, Matej Vagač, Miroslav Pius, Ján Tazberík, Jana Kresáková, Ing. Jaroslav Mendel, JUDr. Ing. Michal Bartók. Od mája 2020 je generálnym riaditeľom Mgr. Erik Kriššák.

Budova Národného osvetového centra v Bratislave je objekt, ktorý navrhol architekt Miloš Chorvát roku 1957 a pôvodne sa volal Dom umenia a architektúry. V prehliadke architektonických prác roku 1957 udelili Chorvátovi čestnú cenu druhého stupňa za úvodný projekt tejto významnej budovy. Už toho roku sa začala aj jeho realizácia.

Národné osvetové centrum je pristavané k trom družstevným domom od Emila Belluša zo severnej strany. Trojpodlažný, výtvarne tvarovaný, výstavný pavilón umocňuje šesť podlažná administratívna časť, tvarovo a materiálovo nadväzujúca na susediace družstevné domy. Tento logicky a citovo jednotiaci výraz bol v dobe návrhu centra vzácny. Práve preto doplnenie výrazového charakteru časti stredu mesta je znakom uváženého autorovho prejavu, postaveného na komplexnom pochopení miestnych podmienok.

Budova je až prísne symetrická. Nižšia časť je v pôdoryse tvaru predĺženého šesťuholníka, šesť podlažná administratívna budova má tvar podkovy s nádvorím k družstevným domom. Budova má železobetónovú skeletovú konštrukciu. Výrazným tektonickým prvkom domu sú predsadené kovové lamely.

Hlavný vstup z námestia SNP vedie rovno do spoločenskej a ďalej do výstavnej časti dvoma veľkými schodišťami. V spoločenskej sále sa nachádza vlnitá doska na strope, čo je autorov obľúbený motív inšpirovaný Alvarom Aaltom. Ku kancelárskemu schodisku sa môžeme dostať hneď zo závetria. Z Kolárskej ulice je vjazd do dvora a vstup do zadného schodištia, na ktoré sú napojené dva byty a hospodárska prevádzka ako prísun exponátov, závodná jedáleň, bufet a na poschodiach výpomocné kancelárie. Ústredím pôdorysu je spoločenská časť na prízemí, klubovne, čitárne, bufet a vlastná sála na výšku jedného podlažia. Z predsália vedú dve voľné schodištia do výstavnej časti prvého a ďalej aj druhého poschodia. Tieto dve podlažia sú pripravené na voľnú stavbu výstavných priestorov či kójí. Ich plocha dosahuje 1700 metrov štvorcových a sú presvetlené stropom. Obvodové výstavné trakty majú trojmetrovú svetlú výšku s bočným osvetlením, ktoré možno regulovať lamelami.

Celkovo ak stavbu hodnotíme pri pohľade z vonku či z vnútra, jej tektonickosť (sk - tektonika), textúra povrchov i farebnosť pozdvihujú ducha miesta. Tvarovanie i osadenie objektu harmonizuje s prostredím. Budova Národného osvetového centra je dielo na estetickej a kultúrnej úrovni, cítiť z nej ducha obnovenej ľahkej moderny.

• Gemersko-malohontské osvetové stredisko
• Hontiansko-ipeľské osvetové stredisko
• Novohradské osvetové stredisko
• Podpolianske osvetové stredisko
• Pohronské osvetové stredisko
• Stredoslovenské osvetové stredisko

• Malokarpatské osvetové stredisko

• Gemerské osvetové stredisko
• Kultúrne centrum Abova
• Kultúrne centrum Medzibodrožia a Použia
• Centrum kultúry Košického kraja
• Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove
• Spišské kultúrne centrum a knižnica
• Zemplínske kultúrne centrum a hvezdáreň

• Krajské osvetové stredisko v Nitre
• Regionálne osvetové stredisko v Komárne
• Regionálne osvetové stredisko v Leviciach
• Regionálne osvetové stredisko v Nových Zámkoch
• Tribečské osvetové stredisko

• Divadlo Jonáša Záborského v Prešove
• Hornošarišské osvetové stredisko
• Hornozemplínske osvetové stredisko
• Ľubovnianske osvetové stredisko
• Podduklianske osvetové stredisko
• Podtatranské osvetové stredisko
• Vihorlatské múzeum v Humennom

• Centrum tradičnej kultúry v Myjave
• Považské osvetové stredisko
• Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi
• Trenčianske osvetové stredisko

• Galatnské osvetové stredisko
• Trnavské osvetové stredisko
• Záhorské osvetové stredisko
• Žitnoostrovské osvetové stredisko

• Krajské kultúrne stredisko v Žiline
• Kysucké kultúrne stredisko
• Liptovské kultúrne stredisko
• Oravské kultúrne stredisko
• Turčianske kultúrne stredisko

Logo Národného osvetového centra pozostáva zo štylizovaného zobrazenia knihy ako symbolu výchovno-vzdelávacej činnosti, lýry ako symbolu záujmovo-umeleckej činnosti a kvetu nad nimi ako symbolu krásy ducha, rozvíjaného činnosťami Národného osvetového centra.

• 
  Oficiálne logo inštitúcie
• 
  Logo, ktoré inštitúcia používa pri súťažiach a prehliadkach, kde je Národné osvetové centrum garantom.
• 
  Banner #radostztvorivosti

1. júla 2023 Národné osvetové centrum oslávilo 70. rokov od vzniku inštitúcie. Presne v tento deň pred 70 rokmi vznikli v Bratislave dve osvetové inštitúcie – Osvetové ústredie a Slovenské ústredie ľudovej umeleckej tvorivosti, ktoré sa v roku 1958 spojili do Osvetového ústavu. Tieto inštitúcie sú priamymi predchodcami dnešného Národného osvetového centra, a preto dnes oslavujeme okrúhle 70. narodeniny.

Pri tejto príležitosti odovzdávame srdečné pozdravy všetkým, ktorí za sedem desaťročí tvorili, šírili, podporovali, organizovali, edukovali a venovali pozornosť neprofesionálnemu umeniu a záujmovej umeleckej činnosti na Slovensku.

O zriadení Slovenského ústredia ľudovej umeleckej tvorivosti v Bratislave sa dočítate v liste z 1. 7. 1953.

• Dulla, M.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002.
• Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava, Perfekt 2007.
• Krivošova, J.: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. Bratislava, Alfa 1990.
• Kramár, E.: Dom umenia v Bratislave. Projekt 8, 1966, 3.

• Národné osvetové centrum - domovská stránka

Súradnice: 48°08′44″S 17°06′32″V / 48,145611°S 17,108926°V / 48.145611; 17.108926