Murská republika Murska republika Vendvidéki Köztársaság ←  1919 – 1919  →  → vlajka
Geografia
Hlavné mesto	Murská Sobota
Obyvateľstvo
Štátny útvar
Štátne zriadenie	Republika
Vznik	29. máj 1919
Zánik	6. jún 1919
Predchádzajúce štáty: Rakúsko-Uhorsko Nástupnícke štáty: Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov Maďarské kráľovstvo

Murská republika alebo Republika Prekmurje (maď. Vendvidéki Köztársaság, slovin. Murska republika) bol separatistický štátny útvar, existujúci deväť dní v roku 1919 v okolí mesta Murska Sobota na území dnešného Slovinska. Mal rozlohu asi 940 km² a žilo v ňom okolo 100 000 obyvateľov.

Do roku 1918 oddeľovala Predlitavsko a Zalitavsko rieka Mura, takže najvýchodnejšia časť dnešného Slovinska, tzv. Prekmurie, bola súčasťou uhorského štátu, aj keď v nej Slovinci tvorili zhruba dve tretiny obyvateľov (Vendvidék = Slovanské pohraničie). Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniesli miestni obyvatelia požiadavku na pripojenie ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov. 29. mája 1919 využil učiteľ Vilmoš Tkalec vnútornej nestability Maďarska a vyhlásil v Murskej Sobote nezávislú Murskú republiku, ktorá však kontrolovala len strednú časť historického Zámuria. Jej existenciu ukončila 6. júna Maďarská červená armáda. Po porážke Maďarskej republiky rád obsadili oblasť juhoslovanská vojská. 17. august sa od tej doby oslavuje ako Spojenie Slovincov zo Zámuria s matičným národom. Oblasť mala strategický význam, mal tadiaľ viesť Český koridor spájajúci dve bratské slovanské krajiny. Spor ukončila Trianonská mierová zmluva, ktorá prisúdila väčšinu územia Kráľovstvu SHS. Maďarom zostala len jeho najsevernejšia časť okolo mesta Szentgotthárd.

• Http://www.murskarepublika.com Archivované 2016-04-20 na Wayback Machine

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Murská republika na českej Wikipédii.