Horný monastier

Mozaika zobrazujúca smrť svätého Vasilija Ostroškého

Oblasť Ostrogu bola osídlená už v antike, v stredoveku meno Ostrog nieslo neďaleké dnes už neexistujúce opevnené mesto (pevnosť), ktoré zaniklo zrejme koncom 15. storočia v období príchodu Osmanov (zrejme zrúcanina mesta Gradac).^[5]

Horný kláštor založil v roku v 60. rokoch 17. storočia hercegovinský zachlumský biskup Vasilije Ostroški (Svätý Bazil z Ostrogu, Vasilije Jovanović), ktorý v ňom v roku 1671 zomrel. Pôvodne sa mal kláštor nachádzať nad dedinou Zagorak, no podľa legendy mal Bazil pod vplyvom mystického zážitku rozhodnúť o jeho premiestnení k útesu, kde v jaskyniach založil Kostol predstavenia Najsvätejšej Matky Božej, kaplnku a obývacie priestory.^[6] Mníšska komunita na čele s pustovníkom Izaiášom z Onogošta však v ostrogských jaskyniach zrejme pôsobila už pred tým.^[1][7]

Kostol svätého Kríža bol dostavaný v roku 1675. Jeho zakladateľom bol Bazilov súčasník, opát a pustovník Izaiáš z Onogošta.^[8] V roku 1667 boli v jaskynné časti kláštora vyzdobené freskami od srbského majstra Zografom Radulom, neskôr pridal ďalšie maľby Zograf Jovan. Vychádzajú z východnej byzantskej umeleckej tradície. Fresky sú pomerne zachované, zobrazujú témy veľkých kresťanských sviatkov, kresťanských svätcov (Ján Zlatoústy, Bazil Veľký, svätý Sáva a i.), ale i starozákonné postavy Árona, Môjžiša, Samuela, či Jeremiáša.^[9] Kláštor bol v 18. storočí viackrát napadnutý a vyplienený Turkami, mníchom sa však pravidelne podarilo odniesť relikvie miestneho patróna do bezpečia. Od roku 1878 bol kláštor dočasne sídlom biskupa novozriadenej zachlumsko-rašskej diecézy.^[10] V roku 1881 bol kláštor s podporou čiernohorského kniežaťa Nikolu I. renovovaný.^[1]

V roku 1923 vypukol v Hornom kláštore obrovský požiar pri ktorom bol zdevastovaný takmer celý kláštor, Kostol predstavenia Najsvätejšej Matky Božej však zostal zachovaný. V rokoch 1923 – 1926 prebehla rekonštrukcia monastiera podľa projektu ruského architekta Vladimíra Sukurenka a monastier získal svoj súčasný vzhľad. Renováciu kláštora podporil aj kráľ Alexander, ktorý ho v septembri 1925 navštívil. Počas druhej svetovej vojny kláštor počas svojho úteku z krajiny v apríli 1941 navštívil kráľ Peter II. Karadjordjevič, ktorý monastieru zveril ochranu viacerých štátnych pokladov,^[11] vrátane troch vzácnych relikvií (pravú ruku Jána Krstiteľa, časť Svätého Kríža a ikonu Matky Božej Filermos). Relikvie v kláštore ostali až do roku 1952, keď boli za Titovho režimu z kláštora nedobrovoľne odnesené a umiestnené v múzeu. 21. apríla 1941 bol v Ostrogu Nemcami zatknutý patriarcha Gavrilo Dožić, ktorý prišiel do kláštora spolu s Petrom II. a ktorý sa rozhodol v krajine zostať.^[1]

Dátum vzniku Dolného kláštora nie je presne známy. Podľa legendy sa na mieste jeho súčasnej polohy nachádzala obec, v ktorej svätý Bazil postavil malý domček na spracovanie pšenice a bývanie mladých mníchov.^[6] Už v tomto období stál neďaleko Kostol svätého Juraja, ktorý bol podľa cirkevnej tradície postavený už v dobe srbského kráľa Štefana Uroša II. Milutina Nemanjića. Počas tureckej éry bol niekoľkokrát zbúraný a znovu prestavaný. V roku 1770 bol výrazne poškodený^[9] a definitívne sa zrútil kvôli zosuvu pôdy v roku 1895. Dodnes existujú vedľa starého kláštorného cintorína pozostatky jeho múrov. Nový kláštorný kostol bol zasvätený Najsvätejšej Trojici a bol postavený v roku 1820 archimandritom Josifom Pavićevićom z Ostrogu. V roku 2004 bol na náhornej plošine nad dolným kláštorom vystavaný nový kostol zasvätený miestnemu mučeníkovi Stankovi, ktorý bol v mladom veku popravený Turkami. V chráme sú uložené aj pozostatky plukovníka Baja Stanišića a 25 četnikov, ktorí v októbri 1943 v kláštore zahynuli počas boja s komunistickými partizánmi.^[1]

V roku 1995 bol kláštorom pri meste Nikšić založený Skit Jovan Do. Hlavný kostol zasvätený Jánovi Krstiteľovi bol vysvätený v roku 2000, okrem neho k pustovni prislúchajú aj dve menšie kaplnky.^[8][12] V rokoch 2013 – 2014 kláštor prešiel čiastočnou rekonštrukciou.

Galériaupraviť | upraviť zdroj

• 

  Horný monastier

• 

  Horný monastier

• 

  Horný monastier

• 

  Dolný monastier, Kostol svätého mučeníka Stanka

• 

  Dolný monastier, Kostol Najsvätejšej Trojice

• 

  Mozaika zobrazujúca svätého Izaiáša z Onogoštu, pustovníka a opáta

• 

  Nástenná mozaika Najsvätejšej trojice

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Monastier Ostrog

Ďalšia literatúraupraviť | upraviť zdroj

• KRESTEN, Proteus Val Re. Ostrog Monastery. s.l. : Volutpress, 2011. ISBN 978-613-7-98330-0. S. 140. (po anglicky)
• NIKČEVIĆ, Radomir; NIKČEVIĆ, Vesna. The Mystery of the Wonder-Worker of Ostrog. s.l. : Svetigora, 2003. 293 s. ISBN 978-86-7660-005-2. (po anglicky)

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Tajemné putování do nejuctívanějšího poutního místa do kláštera Ostrog (po česky)

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk