A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

| Levoča | |
| mesto | |
Letecký záber Levoče
| |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Levoča |
| Región | Spiš |
| Vodný tok | Levočský potok |
| Nadmorská výška | 570 m n. m. |
| Súradnice | 49°01′16″S 20°35′30″V / 49,021111°S 20,591679°V |
| Rozloha | 114,77 km² (11 477 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 13 905 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 121,16 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1249 |
| Primátor | Miroslav Vilkovský[3] (nezávislý) |
| PSČ | 054 01 |
| ŠÚJ | 543292 |
| EČV (do r. 2022) | LE |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia |
| Typ pamiatky | kultúrna |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1993 (#17) |
| Rok rozšírenia | 2009 |
| Číslo | 620 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | iv |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie Majstra Pavla 4 054 01 Levoča |
| E-mailová adresa | mesto@levoca.sk |
| Telefón | 053 / 451 24 67 |
| Fax | 053 / 451 22 46 |
|
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Levoča | |
| Webová stránka: levoca.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |

Levoča je okresné mesto na severovýchodnom Slovensku, ležiace v Prešovskom kraji. Do roku 1922 bola administratívnym centrom Spišskej župy. Od roku 2009 je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Polohopis
Mesto sa rozkladá v údolí Levočského potoka[4] v Levočskej kotline, na južnom okraji Levočských vrchov. Levočou prechádza cesta I/18 z Popradu na Prešov, na ktorú sa pripája II/533 do Spišskej Novej Vsi. Južne od mesta vedie diaľnica D1, železničné spojenie zabezpečuje trať Spišská Nová Ves – Levoča. Levoča je vzdialená 9 km severne od Spišskej Novej Vsi, 55 km západne od Prešova, 27 km juhovýchodne od Kežmarku a 24 km východne od Popradu.
Dejiny
Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovenských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Mongoli v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto („civitas nostra regalis“).
Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom I. Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.
Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Bazilike sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta poznačili v 16. storočí rozsiahle požiare (1550, 1599) a v 17. storočí protihabsburské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala najväčším a najvýznamnejším hospodárskym centrom Spiša, pravidelne tu zasadali kongregácie Spišskej stolice a v 19. storočí sa mesto stalo dôležitým strediskom slovenského národného hnutia.
Jezuiti založili v roku 1672 v meste gymnázium, ktoré fungovalo podľa jezuitského Ratio studiorum. V roku 1862 bolo premenované na Levočské kráľovské katolícke vyššie gymnázium. Okrem neho v meste pôsobilo aj známe Levočské lýceum, na ktoré prišla v roku 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z Katedry reči a literatúry československej, časť jeho žiakov z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Botta, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, Dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.
Historické názvy mesta
Názvy mesta od 1.písomnej zmienky. Mená sa nepoužívali len v danom časovom období, navzájom sa nevylučujú a často sa odlišujú drobnými jazykovými rozdielmi. Mená poznáme podľa záznamov z kroník a iných listín.[5][6]:
- 1249: Leucha
- 1268: Lyucha
- 1271: Lewcha
- 1277: Lyucha
- 1284: Leuche, Lyuche, Leiuche
- 1408: Lewscen
- 1479: Lewcsouia
- 1497: Leutschaw
- 1773: Lewucža
- 1786: Lewoče, Lőcse (maďarsky), Leutschau (nemecky), Leuchovia (latinsky), Leutschovia, Leutsaria
- 1808: Leutsovia, Lőcse, Leutschau, Lewoča

Vojenská mapa Levoče, okolo roku 1700 - 1863 – 1913: oficiálny názov: Lőcse
- od 1920: súčasný názov: Levoča

Demografia[7]
7" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdrojObyvateľstvo
| Počet obyvateľov | |
|---|---|
| Deti od 0 – 6 rokov | 1 256 |
| Deti od 7 – 15 rokov | 1 686 |
| Deti do 16 – 18 rokov | 601 |
| Deti od 0 – 18 rokov | 3 543 |
| Dospelí od 18 do 62 rokov | 9 425 |
| Dospelí nad 62 rokov | 1 617 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011)
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 12 725 | 87,07 |
| maďarská | 10 | 0,10 |
| rómska | 1635 | 11,20 |
| rusínska | 45 | 0,31 |
| nemecká | 8 | 0,06 |
| česká | 48 | 0,33 |
| ostatné a nezistené | 135 | 0,93 |
Náboženské zloženie obyvateľstva
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 11691 | 80,04 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 243 | 1,61 |
| Gréckokatolícka cirkev | 609 | 4,17 |
| Pravoslávna cirkev | 135 | 0,93 |
| Bez vyznania | 1170 | 8,01 |
| Ostatné a nezistené | 901 | 6,17 |
Pamiatky
upraviť | upraviť zdrojLevoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.
Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Bazilika svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného neskorogotického oltára na svete (18,6 m). Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.
Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806 – 1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes zreštaurovaná budova opäť slúži administratívnym účelom ako sídlo okresného úradu.
Časti mesta
upraviť | upraviť zdrojLevoča má 4 mestské časti: Levoča, Levočská Dolina, Levočské Lúky a Závada. Katastrálne územia má dva: Levoča a Závada.[8]
Mestské časti (2011)
| Počet obyvateľov | |
|---|---|
| Levočská Dolina | 119 |
| Levočské Lúky | 474 |
| Závada | 72 |
| Nový Dvor | 87 |
- Sídliská: Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II, Sever, Pod vinicou, Hrad
Kultúra a zaujímavosti [9]
upraviť | upraviť zdroj- Najstaršie nálezy sú z 9. storočia.
- Prvá písomná zmienka – z roku 1249
- Historické jadro mesta – v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu
- Hradobný systém – takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská.
- Najvyšší na svete je hlavný gotický oltár (18,62 m) v Bazilike sv. Jakuba a vyrobený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla v 16.storočí
- Najväčšie v Európe je námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1
- Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia sa nachádza v budove Starého kláštora minoritov
- Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého otca pápeža Jána Pavla II.
- Od roku 1988 pôsobí v Levoči súbor historickej i súčasnej hudby – Brass Collegium zložený z nástrojov: trúbky, pozauny, tuba. Súbor založil Mgr. Vladimír Tomko.
Školstvo
upraviť | upraviť zdrojZákladné školy [10]
upraviť | upraviť zdroj- Základná škola Gašpara Haina
- Základná škola Jána Francisciho
- Základná škola Námestie Štefana Kluberta 10
- Základná škola Levoča Gašpara Haina, pobočka Levočské Lúky
- Špeciálna základná škola, Ulica Fraňa Kráľa č.3
- Základná škola pre nevidiacich a slabozrakých
- Spojená škola Jána Vojtaššáka internátna
Gymnáziá a stredné školy [11]
upraviť | upraviť zdroj- Gymnázium Janka Francisciho-Rimavského
- Gymnázium sv. Františka Assiského – GSFA
- Stredná odborná škola služieb Majstra Pavla, Kukučínova 9
- Spojená škola internátna, Nám. Št. Kluberta 1
- Stredná odborná škola pedagogická, Bottova 15
- Stredná zdravotnícka škola Štefana Kluberta, Kláštorská 24 A
Detašované pracoviská univerzít
upraviť | upraviť zdroj- Katolícka univerzita v Ružomberku
- Inštitút Juraja Páleša
Školské zariadenia [12]
upraviť | upraviť zdroj- Centrum voľného času OLYMP
- Základná umelecká škola Levoča, Námestie Majstra Pavla č. 48
Šport
upraviť | upraviť zdrojŠportové kluby v Levoči – s minimálnou podporou mesta[13]
upraviť | upraviť zdroj- Atletický klub Levoča
- Cross Country Levoča
- FK 05 Levoča Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Česko-Slovensko
Človek neandertálsky
Ľudová hudba
Špeciálne:ŠpeciálneStránky
Špeciálne:Hľadanie
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-85584-12-3
Špeciálne:KnižnéZdroje/8088878993
Špeciálne:KnižnéZdroje/8096814044
Špeciálne:KnižnéZdroje/8096938886
Špeciálne:KnižnéZdroje/8096955020
Špeciálne:MojaDiskusia
Špeciálne:MojePríspevky
Špeciálne:Náhodná
Špeciálne:PoslednéÚpravy
Štát
Štúrovci
Štúrovo
Štatistická územná jednotka
Štefan Moravčík
Štvorcový kilometer
Šurany
Železničná trať Nové Zámky – Prievidza
Žrebec
ŽSR
تصنيف:مسرح الهواة
10. storočia
1256
13. storočí
1717
1751
1755
18. storočia
1804
1813
1821
1844
1846
1847
1860
1876
1879
19. storočia
1920
1930
1944
1950
1956
1965
1999
20. storočia
2002
2005
2006
8. storočia
9. storočia
Academia (české vydavateľstvo)
Alžbeta (matka Jána Krstiteľa)
Alternatívny rock
Amatérske divadlo
Anglicko
Anton I. Grasalkovič
Anton Molnár
Anton Pavlovič Čechov
Apoštol Pavol
Apoštol Peter
Archeológia
Archeologická kultúra
Bábkové divadlo
Banská Bystrica
Barok
Basgitarista
Big beat
Branč (okres Nitra)
Bratislava
Brezno
Bubeník
Busta
Divadlo (organizácia)
Divadlo (umenie)
Dychový orchester
Encyklopédia miest a obcí Slovenska
Eneolit
Etnomuzikológ
Etymológia
Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku
Fauna
Flóra (kvetena)
Folklórny festival Východná
Fosília
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký
George Bernard Shaw
Golgota
Halštatská doba
Halič (okres Lučenec)
Hektár
Henrik Ibsen
Historizmus
Hudba
Hybe
Ivanka pri Nitre
Ivan Stodola
Ján Stanislav (1904)
Jazykoveda
Jozef Bátora (archeológ)
Juhozápadné Slovensko
Kamenná doba
Karel Čapek
Kategori:Amatörteater
Kategori:Amatørteater
Kategorie:Amateurtheater
Kategorie:Ochotnické divadlo
Kategorija:Amatierteātri
Klasicizmus
Kobyla (samica)
Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali
Kokava nad Rimavicou
Komjatice
Korytnačka močiarna
Kraj (štátna správa)
Kresťanstvo
Kvartér
Levoča
Lipová (okres Nové Zámky)
Liptovský Mikuláš
Luokka:Harrastajateatteri
Mäkkýše
Maďarizácia
Maďarské povstanie
Malá československá encyklopedie
Malá Nitra
Malá slovenská encyklopédia
Mamut
Martin (mesto na Slovensku)
Matica slovenská
Medzinárodné štandardné číslo knihy
Mesiac
Metal
Metrov nad morom
Mikroregión (útvar obcí)
Miroslav Kropilák
Mošovce
Mojzesovo
Námestovo
Národné osvetové centrum
Nemecko
Neolit
Neverback
Nezávislý kandidát
Nitra
Nitra (okres)
Nitra (rieka)
Nitriansky kraj
Nitriansky región
Nové Zámky
Nové Zámky (okres)
Obec (slovenská správna jednotka)
Obec (Slovensko)
Obyvateľstvo
Okres (Slovensko)
Oktogén
Ondrej Caban
Paleolit
Pavol Országh Hviezdoslav
Pedagogická encyklopédia Slovenska
Pilaster
Poštové smerovacie číslo
Podunajská nížina
Podunajská pahorkatina
Podunajská rovina
Pomoc:Úvod
Pomoc:Obsah
Pop
Porýnie
Portál:Geografia
Portál:Slovensko
Prírodná rezervácia
Pračlovek
Prešov
Presbytérium (priestor v kostole)
Profesor (pracovné označenie)
Prvé slovenské patronátne gymnáziá#OsemroÄné slovenské evanjelické gymnázium vo Veľkej Revúcej
Prvé slovenské patronátne gymnáziá#Slovenské katolÃcke gymnázium v Kláštore pod Znievom
Punk rock
Rímska doba
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku
Rímskokatolícky kňaz
Rajec
Rastislavice
Ratková
Región (tradičný, Slovensko)
Rizalit
Rock
Rozloha
Skalica (mesto)
Skladateľ
Slnko
Slováci
Slovania
Slovenčina
Slovenská televízia
Slovenské národné povstanie
Slovenský juh v stredoveku
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov
Slovensko
Smolnice
Sob
Sobotište
Spolok svätého Vojtecha
Spraš
Starosta
Stonehenge
Stredná Európa
Stredovek
Superstar
Synkopa (hudba)
Taliančina
Telefónna predvoľba
Terézia Vansová
Thrash metal
Tisovec (okres Rimavská Sobota)
Torozlín
Trnava
Tur domáci
Važec
Veľká Morava
Veľká noc
Veľký Kýr
VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
Vianoce
Vinodol
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Vodný tok
Vydavateľstvo Obzor
Wayback Machine
Wikipédia:Kaviareň
Wikipédia:Portál komunity
Wikipédia:Výhonok
Zemepisná šírka
Zemepisná dĺžka
Zemepisné súradnice
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


