Lev XIV.

	Lev XIV.; Leo XIV.
	267. rímsky biskup
	; Lev XIV. v deň jeho zvolenia za pápeža (8. máj 2025)
	In Illo uno unum; V Ňom (Kristovi) jedinom (sme) jedno
Štát pôsobenia	Vatikán
Funkcie a tituly
Pontifikát
	8. máj 2025 – súčasnosť
Predchádzajúce funkcie
	generálny prior Rádu augustiniánov; (2001 – 2013); biskup v Chiclayo; (2014 – 2023); prefekt Dikastéria pre biskupov; (2023 – 2025); predseda Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku; (2023 – 2025);
Biografické údaje
Občianske meno	Robert Francis Prevost
Narodenie	14. september 1955 (69 rokov); Chicago, Spojené štáty
Alma mater	Villanova University
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa	Rád svätého Augustína
Večné sľuby	1981
Kňaz
Kňazská vysviacka	19. jún 1982 (26 rokov); Rím; Jean Jadot; arcibiskup titulárnej arcidiecézy Zuri
Biskup
Menovanie	František
Konsekrácia	12. december 2014 (59 rokov); Chiclayo
Svätiteľ	James Patrick Green; arcibiskup titulárnej arcidiecézy Altinum, apoštolský nuncius v Peru
Spolusvätitelia	Jesús Moliné Labarte; (emeritný) biskup v Chiclayo; Salvador Piñeiro García-Calderón; arcibiskup v Ayacucho
Kardinál
Menovanie	30. september 2023 (68 rokov); František
Stupeň	kardinál-diakon; (2023 – 2025); kardinál-biskup; (2025 – súčasnosť)
Titulárny kostol	Santa Monica
Pápež
Voľba	8. máj 2025 (69 rokov)
Intronizácia	18. máj 2025 (69 rokov)
Odkazy
	Lev XIV. na vatican.va
	Lev XIV. na catholic-hierarchy.org angl. ; Lev XIV.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Biografický portál

Lev XIV. (vlastným menom Robert Francis Prevost, OSA; * 14. september 1955, Chicago^[1]) je 267. pápež Katolíckej cirkvi, americko-peruánsky rímskokatolícky kňaz, kardinál a augustiniánsky mních, emeritný biskup v peruánskom Chiclayo a prefekt Dikastéria pre biskupov. Za pápeža bol zvolený 8. mája 2025 v konkláve po smrti pápeža Františka. Má dvojité občianstvo Spojených štátov amerických a Peru.^[2]

Život

Raný život a vzdelanie

Narodil sa 14. septembra 1955 v Mercy Hospital v štvrti Bronzeville v Chicagu v americkom štáte Illinois – matke Mildred Prevostovej, rodenej Martínezovej, a otcovi Louisovi Mariusovi Prevostovi, veteránovi amerického námorníctva z druhej svetovej vojny. Jeho otec bol talianskeho a francúzskeho pôvodu. Jeho matka bola dcérou rodičov kreolského pôvodu z Louisiany – afrického, francúzskeho a španielskeho pôvodu. Má dvoch starších bratov, Louisa a Johna.^[3]^[4]

Vyrastal v Doltone v štáte Illinois, na predmestí hraničiacom s južným okrajom Chicaga. Vo farnosti Nanebovzatia Panny Márie chodil do školy, spieval v zbore a slúžil ako miništrant. Stredoškolské vzdelanie ukončil na strednej škole St. Augustine Seminary High School v Hollande v štáte Michigan v roku 1973.

V roku 1977 získal bakalársky titul z matematiky na augustiniánskej Villanova University na predmestí Philadelphie.^[5] V roku 1982 získal titul magister teológie na Catholic Theological Union v Chicagu, následne licenciát kánonického práva (1984) a doktor kánonického práva (1987) na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského v Ríme. Jeho dizertačná práca mala názov „Úloha miestneho priora v Ráde svätého Augustína“. Univerzita Villanova mu v roku 2014 udelila čestný titul doktor humanitných vied.^[6]

Hovorí po anglicky, španielsky, taliansky, francúzsky a portugalsky a vie čítať po latinsky a nemecky.^[7]

Začiatok kariéry

Do augustiniánskeho noviciátu vstúpil 1. septembra 1977.^[1] V roku 1981 zložil večné rehoľné sľuby. Kňazskú vysviacku prijal 19. júna 1982^[1] v Ríme. V roku 1987, po skončení štúdií, bol zvolený za riaditeľa pre povolania a misie augustiniánskej provincie „Matky Dobrej rady“ v Olympia Fields, v štáte Illinois (USA).

Misie v Peru

V rokoch 1985 – 1986 bol na misiách v meste Chulucanas v departmente Piura v Peru. Potom sa vrátil do Ríma, aby si urobil doktorát z kánonického práva a v roku 1988 bol opäť vyslaný na misie do Peru, tentoraz do mesta Trujillo ako riaditeľ projektu formácie augustiniánskych kandidátov z vikariátov Chulucanas, Iquitos a Apurímac. Pôsobil tam aj ako prior komunity, formačný riaditeľ a súdny vikár v arcidiecéze Trujillo (1989 – 1998). Súčasne bol aj profesorom kánonického práva, patristiky a morálnej teológie v kňazskom seminári „San Carlos e San Marcelo“.^[1]

Generálny prior augustiniánov

V roku 1999 sa vrátil do Chicaga, kde bol zvolený za provinciála provincie „Matky Dobrej rady“. Po dva a pol roku ho generálna kapitula zvolila za generálneho priora, ktorým bol až do septembra 2013. V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie v Chicagu, kde bol vychovávateľ profesov a provinciálny vikár.

Biskup v Chiclayo

Pápež František ho 3. novembra 2014 vymenoval za apoštolského administrátora peruánskej diecézy Chiclayo a povýšil do hodnosti titulárneho biskupa sufránneho. Biskupskú vysviacku prijal 12. decembra toho istého roku a 26. septembra 2015 bol vymenovaný za diecézneho biskupa. V rokoch 2020 až 2021 bol tiež administrátorom diecézy Callao.^[1]

Prefekt Dikastéria pre biskupov

Pápež František ho 30. januára 2023 menoval prefektom Dikastéria pre biskupov s titulom arcibiskup – emeritný biskup v Chiclayo. Súčasne bol vymenovaný za predsedu Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku.^[8] Do úradu nastúpil 12. apríla 2023.^[9] Ako prefekt zohral kľúčovú úlohu pri hodnotení a odporúčaní kandidátov na biskupov na celom svete, čím zvýšil svoju viditeľnosť v katolíckej cirkvi.^[10]

Kardinál

Pápež František ho v konzistóriu 30. septembra 2023 vymenoval za kardinála – diakona kolégia kardinálov s titulárnou diakoniou Santa Monica.^[11] Pápež ho 6. februára 2025 ho povýšil na kardinála – biskupa a ustanovil ho titulárnym biskupom predmestskej diecézy Albano.^[12]

Veľmajster Zvrchovaného vojenského Maltézskeho rádu Fra’ John Dunlap ho 11. februára 2025 prijal za člena Maltézskeho rádu v hodnosti Bailiff Veľkého Kríža Cti a Oddanosti.^[13]

Pápež

Vo štvrtok 8. mája 2025 bol na konkláve kardinálov v štvrtom kole hlasovania zvolený za 267. pápeža, pričom prijal meno Lev XIV.^[1] Nebol považovaný za favorita, ale ako spojenec pápeža Františka bol vnímaný ako kompromisný kandidát. Po prijatí svojho zvolenia, a odchode zo Sixtínskej kaplnky objal kardinálov.^[14]

Pápežské meno Lev XIV. je podľa riaditeľa tlačovej kancelárie Svätej stolice Mattea Bruniho jasným a zámerným odkazom na pápeža Leva XIII., autora encykliky Rerum Novarum z roku 1891. Tento dokument znamenal začiatok modernej sociálnej doktríny Cirkvi.^[15] Pápež sa objavil v tradičnej pápežskej červenej štóle a mozzette, rúchach, ktoré pápež František pri zvolení v roku 2013 nemal oblečené. Potom predniesol svoj prvý prejav v taliančine a španielčine a udelil požehnanie Urbi et Orbi v latinčine.^[16]

Pápež Lev XIV. predstavil v sobotu 10. mája 2025 na audiencii s kardinálmi vo Vatikáne svoju víziu pontifikátu. Umelú inteligenciu označil za jeden z najzávažnejších súčasných problémov ľudstva. Potvrdil, že chce pokračovať v reformách pápeža Františka a to s cieľom urobiť katolícku cirkev inkluzívnou, pozornou k veriacim a starostlivou k „posledným a zavrhnutým“.^[17]

Lev XIV. a Slovensko

Pápež Lev XIV. bol viackrát na Slovensku ešte v pozícii generálneho predstaveného augustiniánov. V roku 2005 navštívil rehoľný kláštor v Košiciach.^[18] Slovensko plánoval navštíviť ako kardinál aj v roku 2025 – v Košiciach mal 1. júna slúžiť svätú omšu, v júli plánoval navštíviť Levoču, kde mal byť hlavným celebrantom slávnostnej odpustovej omše na Mariánskej hore, ale aj júlovú Cyrilo-metodskú púť v Nitre.^[19]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f NEWS, Vatican. Krátky životopis Leva XIV. . vaticannews.va, 2025-05-08 19:23, rev. 2025-05-08, . Dostupné online.
↑ AFP, Alexandria Sage. Soft-spoken Prevost is first pope from the US (and Peru) . Buenos Aires Times, 2025-05-08, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ From Chicago's south suburbs to helping choose the next pope . Chicago Sun-Times, 2025-05-03, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ BOSMAN, Julie; SMITH, Mitch. Pope Leo XIV Grew Up in the Chicago Area. The New York Times, 2025-05-08. Dostupné online . ISSN 0362-4331. (po anglicky)
↑ Rinunce e nomine . press.vatican.va, . Dostupné online.
↑ MERVOSH, Sarah. The Pope Is a Graduate of Villanova, Where the Church Bells Won’t Stop Ringing. The New York Times, 2025-05-08. Dostupné online . ISSN 0362-4331. (po anglicky)
↑ WHITE, Christopher. The first American pope? This cardinal has the best chance of making history in this conclave . National Catholic Reporter, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Rinuncia del Prefetto del Dicastero per i Vescovi e Presidente della Pontificia Commissione per l’America Latina e Nomina del successore . . Dostupné online.
↑ Rinuncia del Prefetto del Dicastero per i Vescovi . . Dostupné online.
↑ U.S. cardinal's résumé, demeanor land him on 'papabile' lists . 2025-04-30, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Concistoro Ordinario Pubblico: Assegnazione dei Titoli e delle Diaconie ai nuovi Cardinali, 30.09.2023 . . Dostupné online.
↑ Promozione all’Ordine dei Vescovi dell’Em.mo Card. Robert Francis Prevost, O.S.A. . . Dostupné online.
↑ Insignia of Bailiff Grand Cross of Honour and Devotion conferred on Cardinal Robert Francis Prevost . Sovereign Military Order of Malta, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ PELLETIER, Kaydi; NG, Sarah. Pope Robert Prevost chosen: Live updates, reactions, photos, more . 2025-05-08, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Matteo Bruni: Pope Leo XIV's name choice highlights the Church's mission - Vatican News . www.vaticannews.va, 2025-05-08, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Pope Leo XIV: American calls for "peace" as new leader of Catholic Church online. Newsweek, 2025-05-08, cit. 2025-05-09. Dostupné online. (po anglicky)
↑ spravy.stvr.sk, cit. 2025-05-10. Dostupné online.
↑ BREZÁNI, Juraj; HOLKA, Marek. Kto je nový pápež: Chce budovať mosty dialógom, má blízko k Františkovi a plánoval cestu na Slovensko. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2025-05-08. Dostupné online cit. 2025-05-09. ISSN 1336-720X.
↑ GAZDA, Imrich; RÁBARA, Pavol. Novým pápežom je Robert Prevost Prvý americký pápež si zvolil meno Lev XIV.. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2025-05-08. Dostupné online cit. 2025-05-09. ISSN 1336-720X.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lev XIV.

Externé odkazy

Oficiálny web Vatikánu
Lev XIV. na webe Catholic-Hierarchy

Predchodca:
František

Pápež
Lev XIV.
(zoznam)

Nástupca:
–

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[va-cv-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f NEWS, Vatican. Krátky životopis Leva XIV. . vaticannews.va, 2025-05-08 19:23, rev. 2025-05-08, . Dostupné online.

[2] AFP, Alexandria Sage. Soft-spoken Prevost is first pope from the US (and Peru) . Buenos Aires Times, 2025-05-08, . Dostupné online. (po anglicky)

[3] From Chicago's south suburbs to helping choose the next pope . Chicago Sun-Times, 2025-05-03, . Dostupné online. (po anglicky)

[4] BOSMAN, Julie; SMITH, Mitch. Pope Leo XIV Grew Up in the Chicago Area. The New York Times, 2025-05-08. Dostupné online . ISSN 0362-4331. (po anglicky)

[5] Rinunce e nomine . press.vatican.va, . Dostupné online.

[6] MERVOSH, Sarah. The Pope Is a Graduate of Villanova, Where the Church Bells Won’t Stop Ringing. The New York Times, 2025-05-08. Dostupné online . ISSN 0362-4331. (po anglicky)

[7] WHITE, Christopher. The first American pope? This cardinal has the best chance of making history in this conclave . National Catholic Reporter, . Dostupné online. (po anglicky)

[a-8] Rinuncia del Prefetto del Dicastero per i Vescovi e Presidente della Pontificia Commissione per l’America Latina e Nomina del successore . . Dostupné online.

[b-9] Rinuncia del Prefetto del Dicastero per i Vescovi . . Dostupné online.

[10] U.S. cardinal's résumé, demeanor land him on 'papabile' lists . 2025-04-30, . Dostupné online. (po anglicky)

[c-11] Concistoro Ordinario Pubblico: Assegnazione dei Titoli e delle Diaconie ai nuovi Cardinali, 30.09.2023 . . Dostupné online.

[d-12] Promozione all’Ordine dei Vescovi dell’Em.mo Card. Robert Francis Prevost, O.S.A. . . Dostupné online.

[13] Insignia of Bailiff Grand Cross of Honour and Devotion conferred on Cardinal Robert Francis Prevost . Sovereign Military Order of Malta, . Dostupné online. (po anglicky)

[14] PELLETIER, Kaydi; NG, Sarah. Pope Robert Prevost chosen: Live updates, reactions, photos, more . 2025-05-08, . Dostupné online. (po anglicky)

[15] Matteo Bruni: Pope Leo XIV's name choice highlights the Church's mission - Vatican News . www.vaticannews.va, 2025-05-08, . Dostupné online. (po anglicky)

[16] Pope Leo XIV: American calls for "peace" as new leader of Catholic Church online. Newsweek, 2025-05-08, cit. 2025-05-09. Dostupné online. (po anglicky)

[17] spravy.stvr.sk, cit. 2025-05-10. Dostupné online.

[postoj-kto-je-18] BREZÁNI, Juraj; HOLKA, Marek. Kto je nový pápež: Chce budovať mosty dialógom, má blízko k Františkovi a plánoval cestu na Slovensko. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2025-05-08. Dostupné online cit. 2025-05-09. ISSN 1336-720X.

[postoj-novym-papezom-19] GAZDA, Imrich; RÁBARA, Pavol. Novým pápežom je Robert Prevost Prvý americký pápež si zvolil meno Lev XIV.. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2025-05-08. Dostupné online cit. 2025-05-09. ISSN 1336-720X.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František Lev XIV.