Let Piedmont Airlines 22
Miesto havárie letu Piedmont Airlines 22
Nehoda
Dátum	19. júl 1967
Čas	12:01 miestneho času
Charakteristika	zrážka vo vzduchu
Hlavná príčina	chyba pilota Cessny
Miesto	Hendersonville, Severná Karolína, USA
Súradnice	35°20′14″S 82°26′16″Z / 35,337222°S 82,437778°Z / 35.337222; -82.437778Súradnice: 35°20′14″S 82°26′16″Z / 35,337222°S 82,437778°Z / 35.337222; -82.437778
Miesto nehody (interaktívna mapa)
Lietadlo
Model	Boeing 727-22 Cessna 310
Meno lietadla	727: Manhattan Pacemaker
Dopravca	727: Piedmont Airlines Cessna: Lanseair Inc.
Registrácia	727: N68650 Cessna: N3121S
Vek	727: 4 roky
IATA číslo letu	727: PI22
ICAO číslo letu	727: PAI22
Začiatok letu	727: Asheville
Cieľ letu	727: Roanoke
Následky
Počet osôb na palube	727: 79 Cessna: 3
Cestujúci	727: 74 Cessna: 2
Posádka	727: 5 Cessna: 1
Prežilo	0
Mŕtvych	82
Letecký portál

Let Piedmont Airlines 22 bol let Boeingu 727-22 spoločnosti Piedmont Airlines, ktorý sa 19. júla 1967 zrazil nad mestom Hendersonville v Severnej Karolíne v Spojených štátoch s dvojmotorovou Cessnou 310.^[1] Obe lietadlá boli zničené a všetci cestujúci a posádka zahynuli,^[1] vrátane Johna T. McNaughtona, poradcu amerického ministra obrany Roberta McNamaru. Obe lietadlá leteli podľa pravidiel letu podľa prístrojov (IFR) a boli v rádiovom kontakte s riadiacou vežou v Asheville, ale na rôznych frekvenciách. Vyšetrovanie nehody bolo prvým rozsiahlym vyšetrovaním, ktoré viedol novovytvorený Národný úrad pre bezpečnosť dopravy (NTSB). Revízia vyšetrovania vykonaná 39 rokov po nehode potvrdila pôvodné zistenia, podľa ktorých hlavnú zodpovednosť za zrážku niesol pilot lietadla Cessna.^[1]

Let Piedmont 22 odštartoval z dráhy 16 regionálneho letiska Asheville o 11:58 na 35-minútový let podľa prístrojov (IFR) do Roanoke vo Virgínii pod vedením kapitána Raymonda F. Schulteho (49), prvého dôstojníka Thomasa C. Conrada (30) a letového inžiniera Lawrenca C. Wilsona (37). Ešte počas vzletu Boeingu 727 sa ohlásil pilot lietadla Cessna 310 (N3121S) John D. Addison (48): „Dva jedna Sierra práve preletela ponad VOR, teraz smerujeme na ... na ... ehm ... Asheville.“ Približovací dispečer potom povolil Cessne klesať a udržiavať výšku 6 000 stôp (1 800 m). O 11:59:44 hod. povolil dispečer letu 22 „... stúpať neobmedzene na VOR, ohlásiť prelet VOR“ a potom povolil Cessne priblíženie na dráhu 16. O 12:01 727 stále stúpal, keď sa vo výške 6 100 stôp (1 900 m) zrazil s Cessnou tesne za kokpitom 727, čo spôsobilo jeho rozpad.^[1] Mnohí svedkovia uviedli, že zvuk zrážky pripomínal prúdové lietadlo, ktoré prekonáva zvukovú bariéru.^[2] Lietadlo 727 sa prevrátilo na chrbát a vertikálne narazilo do oblasti známej ako Camp Pinewood, pričom pri náraze explodovalo.^[2]

Táto nehoda sa stala prvou nehodou veľkej leteckej spoločnosti, ktorú vyšetroval Národný úrad pre bezpečnosť dopravy (NTSB), ktorý bol vytvorený nedávno namiesto Úradu pre civilné letectvo (CAB). V správe NTSB sa hlavná zodpovednosť za nehodu pripísala pilotovi lietadla Cessna, pričom sa ako faktor, ktorý k nej prispel, uvádzali postupy riadenia letovej prevádzky, a odporúčalo sa prehodnotiť minimálnu úroveň zručností pilota požadovanú pre lety podľa prístrojov.

V roku 2006, 39 rokov po nehode, NTSB obnovil vyšetrovanie, aby preskúmal možné nezrovnalosti, ktoré zistil Paul Houle, bývalý vojenský vyšetrovateľ dopravných nehôd a historik, ktorý skúmaním nehody strávil niekoľko rokov. Houle tvrdil, že pôvodné vyšetrovanie NTSB malo tieto problémy:

• V pôvodnej správe sa neuvádza, že pilot Cessny riadne nahlásil svoj kurz, čo malo upozorniť riadenie letovej prevádzky na potenciálnu zrážku medzi oboma lietadlami. V správe sa tvrdí, že v tomto okamihu nastala štvorsekundová prestávka, ale v prepise sa žiadna takáto prestávka neuvádza.^[1]
• Pôvodná správa sa nezmieňuje o požiari popolníka v pilotnej kabíne lietadla 727, ktorý zamestnával pozornosť posádky 35 sekúnd pred zrážkou, ako to dokazuje prepis hlasového záznamníka v kokpite.^[1]
• Hlavný vyšetrovateľ NTSB bol podľa súdneho svedectva z roku 1968 v zjavnom konflikte záujmov, keďže jeho brat bol viceprezidentom a riaditeľom Piedmont Airlines.^[1]

Houle tiež spomenul, že v tom čase novovytvorený NTSB nebol úplne nezávislý od Federálneho úradu pre letectvo (FAA), keďže oba podliehali ministerstvu dopravy. Houle tvrdil, že tieto konflikty záujmov viedli NTSB k tomu, aby sa vyhol uvádzaniu Piedmontu alebo dispečerov FAA ako hlavných príčin nehody.

Vo februári 2007 NTSB oznámil, že potvrdil svoje pôvodné zistenia a opätovne uznal pravdepodobnú príčinu, ktorú posúdil v roku 1968. Predseda NTSB Mark Rosenker v liste Houleovi napísal, že úrad hlasoval 3 – 1, že Houleove argumenty sú nepodložené.

John T. McNaughton, cestujúci letu 22, ktorý zahynul spolu so svojou manželkou a synom, vtedy práve odstúpil z funkcie námestníka ministra obrany pre medzinárodné bezpečnostné záležitosti a bol potvrdený americkým senátom ako budúci minister námorníctva. Bol najbližším poradcom ministra obrany Roberta McNamaru.

Nehoda sa objavila v 5. epizóde 1. série seriálu Prečo lietadlá padajú v epizóde s názvom „Zrážky lietadiel“.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Let Piedmont Airlines 22

• Opis nehody na stránkach asn.flightsafety.org (po anglicky)