Kollárovo námestie (Bratislava)

	Kollárovo námestie
	ulica/námestie
	Kollárovo námestie, v pozadí administratívny komplex Park One
Štát	Slovensko
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto
Obvod	I
Súradnice	48°08′59″S 17°06′45″V / 48,149763°S 17,112391°V
PSČ	811 06; 811 07
	Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Kollárovo námestie, Bratislava
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Bratislavský portál

Súradnice: 48°08′59″S 17°06′45″V / 48,149763°S 17,112391°V

Kollárovo námestie je námestie v Bratislave v mestskej časti Staré Mesto. Je pomenované podľa Jána Kollára (1793 – 1852), slovenského národného buditeľa, politika a básnika.

Poloha

Mierne klesajúce Kollárovo námestie sa nachádza v Starom Meste, severovýchodne od historického jadra Bratislavy. Zo severozápadu je ohraničené administratívnym komplexom Park One, resp. Námestím 1. mája, zo severovýchodu Jánskou ulicou a z juhovýchodu niekdajšími Hurbanovými kasárňami. Ústia doň ulice Živnostenská, Obchodná, Mariánska, Mickiewiczova a Radlinského. Námestie má približne 200 metrov na dĺžku a 70 až 80 metrov na šírku.

História

Námestie vzniklo výstavbou v priestore, ktorý sa kedysi nachádzal až za vonkajším mestským opevnením (palisádami), pri Krásnoveskej bráne. Do 18. storočia slúžil na obranu mesta, preto nemohol byť zastavaný. Jedinou budovou, ktorá tu stála už v 17. storočí, bol zájazdový hostinec Zlatý orol. V roku 1717 sa ešte spomína vodná priekopa za palisádami, no v roku 1725 sem už bol presunutý obilný trh z dnešného Nám. SNP. Najneskôr v roku 1789 tu stáli už aj trhové stánky. Najväčší rozkvet námestie zažilo v 19. storočí. Roku 1836 sa spomína nová regulácia a dláždenie, 1840 bola zriadená mestská váha, kde sa vážilo seno, 1842 vybudovanie novej budovy váhy a vinárne, 1864 obchod s múkou, 1866 piváreň, 1880 hostinec Mýtnik. V tomto čase sa na námestí konali pravidelné týždenné trhy so senom, obilím a slamou. V roku 1894 boli zavedené vodovodné hydranty a roku 1903 bol vybudovaný ľudový kúpeľ na rohu Kollárovho nám. a Obchodnej, ktorý stojí dodnes. Po vzniku 1. ČSR bol na mieste bývalej mestskej váhy a zvyšku hradieb postavený mohutný Živnostenský dom podľa projektu architekta Klementa Šilingera, ktorý si prišiel obzrieť aj prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Elektrifikované bolo námestie až v roku 1930 a trh bol premiestnený pred Blumentálsky kostol.

Kollárovo námestie ponúkalo širokú paletu občianskej vybavenosti. Sídlila tu filiálka Bratislavskej všeobecnej banky, lekáreň K anjelovi, kaviareň Alžbetka, kino Alfa (1946 premenené na divadlo Nová scéna) a kaviareň Olympia v Živnodome. Svoje sídlo tu malo aj viacero robotníckych spolkov, ako Spoločenstvo bratislavských pekárov, Družstvo československých knihárov či Krajinský zväz mäsiarov a údenárov. Juhovýchodnú stranu námestia zaberali Honvédske kasárne, ktoré boli po páde monarchie premenované na Hurbanove.

Najväčšou zmenou však prešlo námestie počas socializmu. V roku 1951 bola na blízkej Jánskej ulici dokončená budova FCHPT STU (vtedy Chemicko-technologická fakulta SVŠT) od Vladimíra Karfíka. V 70. a 80. rokoch 20. storočia bola zbúraná celá severovýchodná zástavba, tvorená meštianskymi domami z 18. a 19. stor., čím sa námestie rozšírilo až po budovu CHTF SVŠT a nadobudlo dnešnú veľkosť. Na mieste domov bol vysadený park. Poslednou stavbou, ktorá na námestí pribudla, je administratívny komplex Park One z rokov 2006-2007.

Súčasnosť

Dnešné Kollárovo námestie je v prvom rade dopravným uzlom a súčasťou frekventovaného ťahu zo Starého Mesta do východných častí Bratislavy. Park na námestí je v zlom stave a celková kvalita verejných priestorov je nízka. Existujú však plány na rekonštrukciu a utlmenie dopravy, ktoré v roku 2019 predstavil urbanista Igor Marko, a takisto plány na premenu dnes takmer nevyužívaných Hurbanových kasární na kultúrne centrum od architektonickej kancelárie Architekti Šebo Lichý.

Dopravné spojenie

Kollárovo nám.

Vysoká

Prezidentská záhrada (Nám. slobody)
- (stav k 2. septembru 2024)

Významné stavby

Palác Klobušických (nazývaný Alžbetka)
Hurbanove kasárne
neorenesančná budova niekdajších ľudových kúpeľov z roku 1903
Živnostenský dom s divadlom Nová scéna z roku 1928 od Klementa Šilingera
administratívny komplex Park One z roku 2007
budova FCHPT STU z roku 1951 od Vladimíra Karfíka

Poznámky

↑ nepárne čísla 15 – 19; párne čísla 16 – 20
↑ čísla 9 a 10¹

Referencie

↑ ^a ^b Zoznam PSČ Slovenskej republiky online. pscpsc.sk, cit. 2017-01-20. Dostupné online.
↑ Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev online. Hlavné mesto SR Bratislava, rev. 2017-01-10, cit. 2017-01-30. Dostupné online. ^{nefunkčný odkaz}
↑ ^a ^b ^c HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0.
↑ Váha bola skrytá, aby na seno nepršalo | História | Bratislavské noviny online. www.bratislavskenoviny.sk, cit. 2020-07-20. Dostupné online.
↑ PAMMAP online. www.pammap.sk, cit. 2020-07-20. Dostupné online.
↑ ^a ^b PAMMAP online. www.pammap.sk, cit. 2020-07-20. Dostupné online.
↑ Dopravný podnik Bratislava online. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, cit. 2022-04-08. Dostupné online.
↑ Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online cit. 2024-06-07.
↑ Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava online. arriva.sk, cit. 2022-06-26. Dostupné online.
↑ Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky online. idsbk.sk, cit. 2022-06-26. Dostupné online.
↑ PAMMAP online. www.pammap.sk, cit. 2020-07-20. Dostupné online.
↑ ORTVAY, Tivadar. Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo Mesto. 1.. vyd. Bratislava : Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, 2004. ISBN 80-88912-44-X. S. 134.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kollárovo námestie (Bratislava)

Externé odkazy

Kollárovo námestie na mape Bratislavy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[2] árne čísla 15 – 19; párne čísla 16 – 20

[3] čísla 9 a 10¹

[PSČ-1] Zoznam PSČ Slovenskej republiky online. pscpsc.sk, cit. 2017-01-20. Dostupné online.

[4] Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev online. Hlavné mesto SR Bratislava, rev. 2017-01-10, cit. 2017-01-30. Dostupné online. ^{nefunkčný odkaz}

[:0-5] HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0.

[6] Váha bola skrytá, aby na seno nepršalo | História | Bratislavské noviny online. www.bratislavskenoviny.sk, cit. 2020-07-20. Dostupné online.

[7] PAMMAP online. www.pammap.sk, cit. 2020-07-20. Dostupné online.

[:1-8] PAMMAP online. www.pammap.sk, cit. 2020-07-20. Dostupné online.

[9] Dopravný podnik Bratislava online. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, cit. 2022-04-08. Dostupné online.

[10] Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online cit. 2024-06-07.

[11] Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava online. arriva.sk, cit. 2022-06-26. Dostupné online.

[12] Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky online. idsbk.sk, cit. 2022-06-26. Dostupné online.

[13] PAMMAP online. www.pammap.sk, cit. 2020-07-20. Dostupné online.

[14] ORTVAY, Tivadar. Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo Mesto. 1.. vyd. Bratislava : Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, 2004. ISBN 80-88912-44-X. S. 134.

1