A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Hrnčiarovce nad Parnou | |
| obec | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Trnava |
| Vodný tok | Parná |
| Nadmorská výška | 143 m n. m. |
| Súradnice | 48°20′36″S 17°34′30″V / 48,343333°S 17,575000°V |
| Rozloha | 16,28 km² (1 628 ha) |
| Obyvateľstvo | 2 231 (31. 12. 2024) |
| Hustota | 137,04 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1267 |
| Starosta | Marcel Škorec (nezávislý) |
| PSČ | 919 35 |
| ŠÚJ | 581020 |
| EČV (do r. 2022) | TT |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
|
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Hrnčiarovce nad Parnou | |
| Webová stránka: hrnciarovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hrnčiarovce nad Parnou sú obec na Slovensku v okrese Trnava.
Polohopis
Obec leží na rozhraní Trnavskej pahorkatiny a Podunajskej roviny v plytkej doline potoka Parná.
Dejiny
Pôvodné obyvateľstvo v tejto lokalite (osady) patrilo medzi zamestnanancov veľkomoravského majcíchovského hradiska. Bolo zamestnané hlavne hrnčiarstvom. Z tohto obdobia sa zachovalo aj pohrebisko. V obci sa nachádza aj radové pohrebisko z 11. - 12. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1267. V roku 1241 ju zničili Tatári (Mongoli), 1601 Bočkajovci, v roku 1619 Betlemovci, v roku 1704 ju vydrancovali Rákocziovci. Neďaleko obce sa 26. decembra v roku 1704 odohrala bitka medzi Rákocziho a cisárskymi vojskami. Obec mala v 16. storočí 42 port, v roku 1715 vinice a 59 daňovníkov, v roku 1828 145 domov a 1037 obyvateľov, zaoberajúcich sa hlavne poľnohospodárstvom a zhotovovaním výrobkov zo slamy.
28.novembra 1971 sa Hrnčiarovce zlúčili s Trnavou, stala sa z nich miestna časť. Znovu sa osamostatnili na základe vykonaného referenda administratívne od 1. februára 1994, prakticky k 1. máju 1994.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa zo 14. storočia (pôvodne gotický, v roku 1623 poškodený).
Dychová hudba
Najstarší spolok v obci je spolok miestnej dychovej hudby. V literatúre sa objavujú údaje o jej založení v roku 1864. Je 3. najstaršou nepretržite fungujúcou dychovou hudbou na Slovensku. Podľa ústneho podania zakladateľom bol učiteľ Galgócy. Piesne s hudobníkmi nacvičoval nemenovaný kapelník z Trnavy. Okolo roku 1919 dychovú hudbu viedol Jozef Bernadič. V období 1923 - 1978 celých 55 rokov ju viedol František Halada. Od roku 1978 viedol hudbu Ivan Lužák a od roku 1988 Milan Zolvík. Dychová hudba vystupuje na festivaloch a rôznych prehliadkach doma i v zahraničí, na koncertoch, tanečných zábavách. Neoddeliteľnou súčasťou účinkovania je aj väčšina pohrebov v obci a okolí. V roku1997 obnovila tradíciu pochovávania basy. Okrem toho pripravuje aj vianočné koncerty a pod.
Divadlo
Prvé divadelné predstavenie sa tu hralo v roku 1918. Bola to hra Kríž pod lipami. Réžiu mal pravdepodobne miestny učiteľ. Bohatú divadelnú činnosť vyvíjala v 30-tych rokoch Mariánska kongregácia. Od roku 1936 mali hrnčiarovskí ochotníci k dispozícii nový priestor, bola ním viacúčelová sála, ktorú postavili Solčányovci. Každý väčší spolok v Hrnčiarovciach mal vtedy divadelný krúžok. Takto sa v zdravom súťažení divadelná činnosť postupne dostávala na vyššiu úroveň. Od roku 1938 divadlá režíroval Dr.Vojtech Martinkovič (advokát) a Michal Vajgel. V roku 1947 režíroval miestny farár prof.Jozef Balko, o rok neskôr učiteľ Anton Schrank. V týchto rokoch začali režírovať i dlhoroční režiséri divadelných predstavení František Mrva a tiež Ján Glasa. Divadelné hry mali svoju premiéru zvyčajne na sviatok Sv.Štefana (26.decembra). Na Nový rok účinkovali v susedných dedinách. Po zlúčení obce s Trnavou divadlo v obci postupne zaniklo.
Šport
Futbal
V obci sídli futbalový klub ŠK RAPID Hrnčiarovce. Hrá v okresnom futbalovom zväze Trnava.
Organizovaný futbal sa oficiálne začal v roku 1928 zaregistrovaním ŠK RAPID Hrnčiarovce. O dva roky neskôr vznikol ďalší futbalový klub ŠK SLÁVIA. V roku 1933 došlo k zlúčeniu hliníkarskej ŠK Slavia s dedinským ŠK Rapid, ktorý hrával na Solčányho pozemku. V roku 1938 sa stal majstrom maloklubov Slovenska. V roku 1943 bol klub premenovaný na RŠK (Robotnícky športový klub) Hrnčiarovce.
V 50-tych rokoch sa názov klubu TJ RŠK zmenil na TJ SOKOL a neskoršie na TJ Družstevník Hrnčiarovce. V roku 1973 sa TJ Družstevník Hrnčiarovce zlúčil s TJ Skloplast Trnava. Odvtedy niesol názov TJ Skloplast Trnava-Hrnčiarovce.
V súčasnosti pôsobí pod názvom ŠK RAPID Hrnčiarovce.
Cyklisti
V obci od roku 2002 pôsobí občianske združenie Cykloklub Hrnčiarovce.
Významní rodáci
- Jozef Pozdech (* 1811 - † 1878 Budapešť) - podnikateľ, zvonolejár, vynálezca (patent na kováčske mechy, kovovú zvonovú stolicu), člen Matice slovenskej, predseda Slovenského speváckeho spolku v Pešti, podpredseda Slovenského národnodemokratického spolku v Pešti
- Ján Hlubik, SDB (*1896-† 1965) - salezián, rímskokatolícky kňaz, publicista
- František Halada (*1901 - † 1979) - hudobný majster, dlhoročný kapelník dychovej hudby
- Jozef Forner, SDB (* 1905 – † 1983 Tokio) – salezián, 1.slovenský misionár v Japonsku (misionárom bol 47 rokov), kníhtlačiar.
- Augustín Pozdech, SDB (* 1909 – † 1938 Trnava) – salezián, rímskokatolícky kňaz, veliteľ skautov v Trnave.
- Ján Glasa (* 1912 – † 1989) - zakladateľ Maloklubu vo futbale, ochotnícky divadelný režisér
- Rudolf Božik (* 1920 – † 2000 Bratislava) – stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny.
- Ľudovít Koiš (* 1935 – † 2012) – futbalista, útočník, reprezentant Česko-Slovenska.
- Eva Biháryová (* 1949 – † 2020 Bratislava) – speváčka a hudobníčka.
Referencie
- ↑ Hustota obyvateľstva – obce : Rozloha (Štvorcový meter) online. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, cit. 2025-04-19. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) om7101rr online. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, cit. 2025-04-19. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov online. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c d SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 92-93.
- ↑ ŠK RAPID Hrnčiarovce Archivované 2020-04-10 na Wayback Machine - oficiálna stránka
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava: Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 238 - 239.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Zodral sa v práci ako don Bosco. Don Bosco dnes, 2011, roč. XLII, čís. 4, s. 26 – 27. Dostupné online.
- ↑ BURSA, Stano. Stíhač Rudo Božik. Cheb : Svět Křídel, 2006. 227 s. ISBN 978-80-86808-32-1.
Iné projekty
upraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrnčiarovce nad Parnou
Externé odkazy
upraviť | upraviť zdrojText je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk

