Hodinová veža (Plovdiv)

	Hodinová veža; (Часовникова кула)
	osmanská hodinová veža
	pohľad na plovdivskú hodinovú vežu z východu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Súradnice	42°8′46.93″S 24°44′46.92″V / 42,1463694°S 24,7463667°V
Výška	17,75 m
Vznik	16. storočie
Rekonštrukcia; do dnešnej podoby	1812
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Stav	zrenovovaný
	Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Ottoman clock tower in Plovdiv
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 42°8′46.93″S 24°44′46.92″V / 42,1463694°S 24,7463667°V

Hodinová veža (bulh. Часовникова кула – Časovnikova kula) je stavba pôvodne stredovekej osmanskej hodinovej veže nachádzajúca sa na vrchole pahorku Sachat tepe v centrálnej časti mesta Plovdiv v južnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.

Poloha

Plovdivská hodinová veža sa nachádza na vrchole pahorku Sachat tepe,³⁴⁵⁷¹⁰⁶⁸ známeho aj pod oficiálnym názvom Danov chălm (bulh. Данов хълм)²⁴ v centrálnej časti mesta Plovdiv západne od trojice pahorkov, nazývaných Trichălmiе (bulh. Трихълмие, doslova Trojpahorčie) na ktorých sa rozprestiera najstaršia časť mesta.⁴⁶ Lokalita vybraná na výstavbu veže slúžilo na meranie času už od dávnych vekov,³⁴ čo bolo doložené tým, že na východnom svahu pahorku boli objavené pozostatky vodných a slnečných hodín z obdobia Starovekéko Ríma.³ Nachádza sa na severnom z dvoch vrcholov pahorku Sachat tepe, ktorému sa hovorí Sacha (bulh. Саха).⁸

Dejiny

Už v dávnych dobách sa v lokalite dnešnej hodinovej veže meral čas.³⁴ Na východnom svahu sa už v časoch Starovekého Ríma nachádzali vodné hodiny,³ ktoré boli súčasťou rímskeho chrámu bohyne Venuše a slnečné hodiny,³⁸⁹ ktoré boli objavené pri vykopávkach v roku 1920.⁸⁹ Historici predpokladajú, že tieto slnečné hodiny pochádzajú z roku 161.⁹

Prvá hodinová veža bola postavená na vrchole pahorku Sachat tepe pravdepodobne už niekedy koncom 16. storočia¹⁰⁴⁵⁸⁹, prípadne najneskôr počiatkom 17. storočia,⁵⁶⁸⁹ presný dátum výstavby však nie je známy.³⁵ Jedná sa tak o najstaršiu hodinovú vežu na území Bulharska.³ Predpokladá se, že sa dokonca v dobe vzniku jednalo o prvú mestskú hodinovú vežu na území Osmanskej ríše¹⁰ (minimálne však išlo o jednu z najstarších)⁴ a jednu najstarších vo východnej Európe.¹⁰⁶⁸ Okrem merania času plnila aj funkciu požiarnej hlásky.⁸ Požiare museli byť hlásené protipožiarnemu komandu, čo sa dialo pomocou zvukového signálu a to tak, že prípadný požiar ohlasoval príslušný zodpovedný človek výstrelmi z kanónu, ktorému sa v bulharčine hovorí top (bulh. топ).¹¹

Prvá zmienka o hodinovej veži pochádza z roku 1611,³⁹ kedy sa o nej zmienil Francúz Le Fèvre³⁸⁹ – sekretár francúzskeho veľvyslanca v Osmanskej ríši Achilla de Harlay de Sancyho³ – vo svojich cestovateľských zápiskoch³ ako o veži na druhom pahorku, ktorá každú hodinu odrátava čas po francúzsky.³⁸ Ďalšia zmienka o hodinovej veži sa nachádza v zápiskoch Henrika Ranzovena³⁹ – rytiera dánskeho kráľa Kristiána IV. – z 27. septembra³ 1623,³⁹ kedy sa v Plovdive zastavil po ceste aj so svojou družinou a v pamätiach píše o hodinovej veži na jednom z pahorkov nad mestom, pri ktorej sa nachádza na druhom z vrcholov pahorku ešte jedna malá vežička a okolo sú aj nejaké ruiny.³ O hodinovej veži sa zmienil aj turecký cestovateľ, spisovateľ a geograf Evliya Çelebi³⁹ v knihe Putovanie Evliyu Çelebiho po bulharských krajinách v strede 17. storočia, ktorá bola písaná počas jeho ciest po území dnešného Bulharska v rokoch 1651 – 1654 a v ktorej píše o pahorku pod názvom Sachat tepe na vrcholku ktorého sa nachádza hodinová veža, pripomínajúca minaret a o nádherných výhľadoch z tohto pahorku po meste.³ Ďalšia zmienka pochádza od Angličana Johna Barburyho, ktorý cez Plovdiv prechádzal v roku 1664 po ceste z Viedne do Istanbulu a vo svojich pamätiach píše o Plovdive ako o meste v ktorom je stará veža s hodinami, čo mu prišlo divné, pretože nikde inde v tejto veľkej a barbarskej krajine, nič podobného nevidel³.

Táto pôvodná veža zhorela začiatkom 19. storočia⁵⁸ Na jej základoch bola postavená súčasná kamenná hodinová veža⁵⁸ s talianskym hodinovým mechanizmom, ktorý sa tiež zachoval až do súčasnosti.³⁵ S výstavbou sa začalo v roku 1809, čo bolo spomenuté na nápise, ktorý sa zachoval na stene budovy⁸ a budova bola dokončená v roku 1812.⁶⁸ Meno staviteľa súčasnej veže nie je známe. Ako vzor pre vzhľad budovy mu poslúžili morské majáky.⁸ Na budove prebehla rekonštrukcia, ktorá prebehla v roku 1909 a ktorej sa zhostili bracigovkí staviteľskí majstri.⁸ V roku 1883 bola veža vybavená z dôvodu nefunkčnosti starých hodín aj novými hodinami, vyrobenými vo Viedni. V 40. rokoch 20. storočia prestal tento hodinový mechanizmus fungovať, bol demontovaný a po nejakom čase daný do správy Etnografického múzea, kde jeho stopa končí.⁸ Následne bol v roku 2003 opravený pôvodný taliansky mechanizmus.³⁹ V roku 1909 bola stavba zrekonštruovaná bracigovskými majstrami.⁸ V roku 2013 prebehla parková úprava okolia hodinovej veže.⁸

Charakteristika

Celková výška hodinovej veže dosahuje 17,75 metra,³⁴⁶⁸ je postavená v tvare vysokej úzkej veže⁵⁸ pripomínajúcej maják⁸ a budova je postavená z kameňa.⁵⁸ Veža nemá ciferník a tak na nej nie je možné priamo vidieť presný čas.³ ten bol určený tak že každá celá hodina (plus prípravný úder 5 minút pred celou hodinou) a každá pol hodina bola označená odbíjaním medeného zvonu, ktorý sa nachádza vnútri veže.³ Zvon vo veži má hmotnosť 60 kg a vyrobili ho Georgi Limonov a Viktor Limonov (otec a syn) zo starej plovdivskej zvonolejárskej firmy Veliganov.³

Hodinový mechanizmus

Súčasný hodinový mechanizmus je talianskej výroby³⁸ a pochádza z roku 1808. Ozubené koleso odmeriava čas tak, aby mechanizmus inicioval údery každú pol hodinu, tzv. prípravný úder päť minút pred celou hodinou a následne každú celú hodinu. Na hodinách sa nachádza ceduľka s menom³ výrobcu: BARBAGELATA ATONIO GENOVA.³⁸ Mechanizmus hodín nebol veľmi dlho funkčný no v roku 2003 ho opravil majster Ivan Todorov – Selskija z Karnobatu s pomocníkom. Oprava bola urobená na objednávku okresu a trvala pomerne dlho a to predovšetkým z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom boli chýbajúce časti hodinového mechanizmu, ktoré musel Ivan Todorov vyrobiť a druhým dôvodom bol približne mesiac, skúmania mechanizmu, kým majster pochopil princíp fungovania tohto mechanizmu, aby mohol byť správne obnovený. Okrem prvej zvláštnosti, ktorou je prípravný úder 5 minút pred celou hodinou totiž hodiny disponujú aj druhou anomáliou a tou je, že mechanizmus je konštrukčne nastavený tak, že v 12 hodín udiera dvadsaťštyrikrát namiesto očakávaných dvanásťkrát.³

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu⁷

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.221 z roku 1927 ako "národná starožitnosť", štatút kulltúrnej pamiatky bol obnovený aj v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995 – ako dôvody ochrany boli pridané aj architektonická a staviteľská hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kulata časovnik na Sachat tepe/ot srednite vekove vărhu miastoto na antičnija časovnik (bulh. Кулата часовник на Сахат тепе/от средните векове върху мястото на античния часовник, doslova Hodinová veža na Sachat tepe/z obdobia stredoveku na mieste antických hodín) oficiálny skrátený názov pamiatky je Časovnikovata kula, Sachat tepe (bulh. Часовниковата кула, Сахат тепе, doslova Hodinová veža, Sachat tepe).⁷

Zaujímavosť

Názov pahorku na ktorom hodinová veža stojí – teda Sachat tepe – znamená v preklade Hodinový pahorok, alebo Pahorok s hodinami.²⁴ Je to tak z dôvodu, že pahorok bol už od dávnych čias využívaný na meranie času.²³⁴ V časoch osmanskej nadvlády ale predovšetkým z dôvodu existencie hodinovej veže na vrchole pahorku.⁴

Galéria

Schody vedúce na vrchol pahorku Sachat tepe k hodinovej veži
Celkový pohľad na pahorok Sachat tepe s televíznou vežou vľavo a hodinovou vežou vpravo
Pohľad na plovdivskú hodinovú vežu zo severu
Pohľad na plovdivskú hodinovú vežu zo severovýchodu
Pohľad na časť pahorku Sachat tepe s hodinovou vežou - v pozadí Mladežki chălm
Pohľad na dva plovdivské osmanské pamiatky - mešita Džumaja vľavo dole a hodinová veža vpravo hore
Pohľad na vrcholovú časť pahorku Sachat tepe s hodinovou vežou
Pohľad na plovdivskú hodinovú vežu v noci
Detailný pohľad na arabský nápis na hodinovej veži
Plovdivská hodinová veža na dobovej fotografii zo 17. apríla 1936
Plovdivská hodinová veža na starej pohľadnici
Plovdivská hodinová veža nastarej pohľadnici

Referencie

↑ ^a ^b ^c KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 418. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 22 – 23. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab ^ac ^ad ^ae ^af ^ag IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia: Izdatelstvo Biko Bălgarija. 2014. 272 s. ISBN 9786199004821. S. 161 – 162. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia : Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 105. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia : Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 176 – 178. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 426. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f mc.government.bg
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z desant.net
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l plovdivtime.bg
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 22 – 23. (po bulharsky)
↑ plovdiv.bg

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hodinová veža (Plovdiv)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 418. (po bulharsky)

[ref2-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 22 – 23. (po bulharsky)

[ref3-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab ^ac ^ad ^ae ^af ^ag IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia: Izdatelstvo Biko Bălgarija. 2014. 272 s. ISBN 9786199004821. S. 161 – 162. (po bulharsky)

[ref4-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia : Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 105. (po bulharsky)

[ref5-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia : Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 176 – 178. (po bulharsky)

[ref7-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 426. (po bulharsky)

[mc.government.bg-7] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f mc.government.bg

[desant.net-8] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z desant.net

[plovdivtime.bg-9] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l plovdivtime.bg

[ref6-10] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 22 – 23. (po bulharsky)

[plovdiv.bg-11] vdiv.bg

3

4

5

7

10

6

8

2

9

11