Gabriel Mikuláš Svajczer
slovenský dvorný radca, rektor a banský inžinier
Narodenie	11. jún 1784 Košice, Habsburská monarchia (dnes Slovensko)
Úmrtie	4. august 1845 (61 rokov) Baia Mare, Sedmohradské veľkokniežatstvo (dnes Rumunsko)
Profesia	banský inžinier
Aktívne roky	1809 – 1845
Rodičia	Anton Svajczer Barbora Svajczer (rod. Stakin)
Príbuzní	starý otec: Henrich Svajczer strýko: František Xaver Svajczer
Odkazy
Commons	Gabriel Svajczer
Košický portál  Biografický portál

Gabriel Mikuláš Svajczer (* 11. jún 1784, Košice^[1] – † 4. august 1845, Baia Mare) bol slovenský dvorný radca, rektor, banský inžinier a hlavný komorský gróf (obdobie od 11. septembra 1834 do 13. apríla 1845).^[2]

Život

Narodil sa v dome na ulici Hradbová 12 v Košiciach ako potomok starej baníckej rodiny. Rodina sa tu prisťahovala zo Švajčiarska a pôsobila v rôznych lokalitách Spišsko-gemerského rudohoria. Jeho rodina pôsobila najprv v službách grófa Csákyho a neskôr v službách kráľovského mesta Košice. Súbežne s touto činnosťou podnikala rodina v baníctve v Zlatej Idke. Jeho otec Anton Svajczer, je v záznamoch mesta z roku 1772 vedený ako senátor, doslovne – „jej veličenstva Márie Terézie – superiorus Hungarie courburarius“. Gabrielovi rodičia mali celkovo sedem detí, z ktorých bol on najmladší. V meste pôsobil aj jeho strýko František Xaver Svajczer ako katolícky kňaz.^[2][3]

Vzdelanie

Po skončení gymnázia bol v novembri 1802 prijatý na pozíciu praktikanta pri Vrchnom banskom inšpektoráte v Smolníku. V roku 1803 začal študovať na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1807 získal absolutórium s vynikajúcimi študijnými výsledkami.^[2][1][4]

Zamestnanie

Začiatkom roku 1809 sa pustil do podnikania v Zlatej Idke. Archívne záznamy tvrdia, že na základe jeho činnosti sa odhalili a získali veľmi veľké zásoby zlato-strieborných rúd.^[4] V rokoch 1824 – 1840 zabezpečili eráru čistý zisk vo výške milióna zlatých. V roku 1813 sa rozhodla Dvorská komora vo Viedni priznať Svajczerovi 10%-ný podiel na zisku. Svajczer ponuku odmietol, pretože chcel licenciu na súkromné ťažiarstvo. Dvorská komora si ho privolala a vymenovala ho za koncipistu. Vo vtedajšom Sedmohradsku bol pretrvávajúci problém s tamojším rudným baníctvom. Na vyriešenie týchto problémov bol Svajczer menovaný cisárom Františkom II. za Vrchného banského inšpektora a Dištriktuálneho banského sudcu v Baia Mare. Zároveň bol v tom istom roku 1818 povýšený do šľachtického stavu a bol mu udelený erb. Podobne ako v Zlatej Idke sa pustil do riešenia problémov a po čase sa začala zvyšovať celková ťažba.^[5][6][2]

Dvorská komora ho chcela poveriť za šéfa Hornouhorskej banskej komory, no Svajczer to spočiatku odmietal. V roku 1834 bol aj napriek nespokojnosti vymenovaný do funkcie hlavného komorského grófa v Banskej Štiavnici. Postupne zvyšoval výrobu a ťažbu, ale aj zavádzal nové postupy a technológie. V roku 1836 je v jame Kristína v Štiavnických Baniach uvedené do prevádzkyprvé drôtené lano.^[2]

V roku 1839 ho cisár Ferdinand I. vyznamenal osobným darom – striebornou stavovskou banskou sekerou s venovaním. Ruský cár Mikuláš I. mu v roku 1841 venoval vyznamenanie „Rád sv. Anny 2. triedy s briliantami“. V roku 1845 mu Fedinand V. udelil „Rytiersky kríž rádu cisára Leopolda“ za jeho celoživotné zásluhy.^[2]

Pamätná tabuľa

Na ulici Alžbetina 1 v Košiciach má umiestnenú pamätnú tabuľu, ktorá bola odhalená 8. júna 2013.^[2][7]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gabriel Svajczer