Görgeiho tunel (Gergelyho tunel)
tunel
Vnútro Görgeiho tunela, pohľad zo strany Skalky
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj, Žilinský kraj
Okresy	Banská Bystrica, Žiar nad Hronom, Turčianske Teplice
Prechod cez	pohorie Kremnické vrchy
Nadmorská výška	cca 1 150 m n. m.
Súradnice	48°44′56″S 18°59′52″V / 48,749°S 18,9977°V / 48.749; 18.9977
Dĺžka	cca 30 m
Počet tubusov	1
Staviteľ	Turzovsko-fuggerovská spoločnosť
Výstavba	14. storočie
Pre verejnosť	prístupný
Prístup	po značke zo Skalky
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Görgeiho tunel^[1] (iné názvy: Görgeyho tunel, Gergelyho tunel, Gergeliho tunel) je tunel, prekonávajúci vrcholovú časť hrebeňa Kremnických vrchov v sedle Tunela.^[2] V súčasnosti slúži ako turistická atrakcia, uľahčujúci prechod značeným chodníkom cez hrebeň.^[3]

Tunel sa nachádza na rozhraní Banskobystrického a Žilinského kraja a okresov Banská Bystrica, Žiar nad Hronom a Turčianske Teplice. Leží na pomedzí chotárov obcí Tajov, Turček a Krahule, pod sedlom Tunel. Prechádza ním červeno značený chodník zo Skalky, ktorý sa pripája na hlavnú hrebeňovku a chodník do Tajova.^[2]

Tunel bol vybudovaný pravdepodobne v 14. storočí na starej, tzv. Zlatej ceste, spájajúcej Banskú Bystricu s Kremnicou.^[4] Turzovsko-fuggerovská spoločnosť, ktorá potrebovala skrátiť cestu medzi banskými mestami, dala vybudovať popod hrebeň Kremnických vrchov tunel, čím sa zjednodušila doprava rúd do Kremnickej mincovne.^[5] Tunel bol využívaný aj počas vojenských akcií a niekoľkokrát bol zničený a neskôr obnovený. Využívaný bol i po útlme ťažby rúd a touto horskou cestou je zdokumentovaný presun vojsk povstalcov Gabriela Betlena, či cisára Jozefa II. Horskú cestu ako výraznú skratku využívali po stáročia aj pútnici, smerujúci do Starých Hôr.^[4] V novodobých časoch tunel poskytol na konci 2. svetovej vojny vhodnú cestu pre dopravu zlata a cenností z Kremnice do Banskej Bystrice, ktoré sa stali základom národného pokladu.^[6][1]

Súčasný názov dostal po generálovi Arturovi Görgeiovi, veliteľovi maďarských vojsk počas uhorskej (maďarskej) revolúcie v rokoch 1848 – 1849, ktorý tadiaľto utekal pred rakúskym cisárskym vojskom.^[6] Že práve tento názov pretrval až do súčasnosti je paradoxné, pretože práve Görgei úspešne viedol jednotky maďarskej národnej gardy (Honvédi) v bojoch proti slovenským dobrovoľníkom.

Görgei vydal 24. januára 1849 rozkaz prejsť cez Skalku a spomínaným tunelom do Banskej Bystrice. Pod jeho osobným velením, zanieteného vojvodcu spod Tatier (Görgei bol narodený pri Kežmarku) vojaci hore dolinou (z Kremnice viac ako 11 kilometrov) tlačili kanóny a koče naplnené cenným materiálom, aj zlatom. Dialo sa to za treskúcich mrazov. Keď prišli k tunelu, museli ho prečistiť a podoprieť rúcajúce sa steny. Potom ich čakala ešte strastiplnejšia strmá cesta s poľadovicou dole. Odvážnym však šťastie praje. Cestou okolo hôr je to až 60 kilometrov. Maďari sa takto vyhli cisárskym vojskám a do B. Bystrice sa dostali už nasledujúci deň 25. januára.^[7]

Po opakovanom zavalení a následných opravách^[1] bol turistickými spolkami obnovený a v súčasnosti je už bezpečný. Má dĺžku cca 30 metrov, vedie ním značkovaný chodník z Tajova na Skalku a v jeho blízkosti je vybudovaný altánok.Je to jeden z najznámejších tunelov v Kremnických vrchoch

• po žltej značke z Tajova
• po červenej značke zo Skalky^[2]

• 
  Görgeiho tunel, pohľad zo strany Skalky
• 
  Görgeiho tunel, pohľad zo strany Tajova

• Sedlo Tunel