Dubnica nad Váhom
mesto
Pohľad na centrum mesta
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Ilava
Región	Považie
Vodný tok	Dubnický potok
Nadmorská výška	242 m n. m.
Súradnice	48°57′27″S 18°09′57″V / 48,957500°S 18,165833°V / 48.957500; 18.165833
Rozloha	49,14 km² (4 914 ha) [1]
Obyvateľstvo	21 732 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	442,25 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1193
Primátor	Peter Wolf[3] (nezávislý)
PSČ	018 41
ŠÚJ	513016
EČV (do r. 2022)	IL
Tel. predvoľba	+421-42
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Bratislavská 434/9 018 41 Dubnica nad Váhom
E-mailová adresa	primator@dubnica.eu
Telefón	042 / 445 57 38
Fax	042 / 442 19 11
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Dubnica nad Váhom
Webová stránka: dubnica.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Dubnica nad Váhom (v minulosti Dubnica, nem. Dubnitz an der Waag) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Zároveň je najväčším mestom Ilavského okresu a kultúrno-hospodárskym strediskom Ilavskej kotliny. Počtom obyvateľov 22 595 (2021) je tiež najväčším mestom, ktoré nie je okresné.

Dubnica nad Váhom leží v Ilavskej kotline na strednom Považí pri rieke Váh. Severozápadne sa tiahnu Biele Karpaty, na juhovýchode sú to Strážovské vrchy. V blízkosti mesta Dubnica nad Váhom sú mestá Trenčín, Nová Dubnica, Ilava, Trenčianske Teplice a Nemšová.

Podnebie Dubnice nad Váhom vo veľkej miere určuje od západu vplyv Atlantického oceánu, od juhu vplyv Jadranského mora, od východu vplyv rozsiahlej východnej pevniny (najmä koncom leta a začiatkom jesene). Keďže mesto leží v teplej oblasti, ročná priemerná teplota je od 8,7 °C vyššie. Ročný úhrn zrážok predstavuje priemerne 700 – 800 mm. Počas zimy maximum snehovej pokrývky dosahuje 20 – 30 cm.^[4]

• Dubnický potok – Dubnička
• rieka Váh

Dubnické štrkovisko – chránené vtáčie územie

Prví obyvatelia v priestore dnešnej Dubnice žili už v kamennej dobe, o čom svedčí nález hlinenej pece z obdobia doby kamennej v mestskej časti Prejta, v lokalite nazvanej Sedličky.^[6] Dôkazy nepretržitého pobytu človeka tu kvôli vhodnej polohe a prírodným podmienkam nachádzame zo staršej dobe bronzovej (cca 2000 pred Kr.). Ľud únětickej kultúry obýval údolie Váhu, v lokalite Kvášovec mal svoje sídlisko a pohrebisko ľud lužickej kultúry. Z tohto obdobia sa zachovali nálezy väčšieho sídliska s viacerými fázami osídlenia a žiarovým pohrebiskom aj vo Veľkom Kolačíne. V mladšej dobe železnej, nazývanej laténska doba, bolo územie Slovenska osídlené Keltmi a postupne sa presadzuje tzv. púchovská kultúra.

Prví Slovania na stredné Považie začali prichádzať na prelome 5. a 6. storočia a medzi prvé osídlené lokality v okolí Dubnice patrí Kvášovec, kde sa našlo sídlisko s obydlím a keramikou z mladšieho slovanského obdobia. Dve slovanské sídliska boli objavené aj v lokalite Húštikom (Veľký Kolačín), ktoré boli datované do 10. – 11. storočia. Obývané bolo aj okolie Prejty, kde sa pri hĺbení nového koryta potoka našlo stredoveké sídlisko s keramikou, datovanou do 12. – 13. storočia. Z tohto obdobia sa zachovala aj prvá písomná zmienka o osade „terra Dubnicze“ v listine z roku 1193, ktorou ju Belo III. daroval za zásluhy a vernú službu vojakovi Trenčianskeho hradu Vratslavovi. Po získaní donácie ho kráľ dedične vyňal z podriadenosti Trenčianskeho hradu a povýšil medzi svojich služobníkov, t. j. do šľachtického stavu. Ďalšia zachovaná správa je až z 28. júna 1276, keď za 50 hrivien striebra Samson a Jakub predali Dubnicu Oltumanovi a jeho synovi Chamarovi. V tejto listine sa prvýkrát spomína kostol, zasvätený svätému Jakubovi apoštolovi, najstaršia pamiatka mesta.

Podľa Gyurikovitsovej nemecky písanej Habánskej kroniky sa píše že v roku 1622 prichádzajú do Dubnice na Váhom Habáni a ostávajú tu prechodne 1 rok.

Na začiatku 15. storočia bola už Dubnica v majetku trenčianskeho hradného panstva a koncom 16. storočia ju do zálohu prevzal gróf Štefan Ilešházi. Významným pre mestom bolo obdobie za panovania Jozefa Ilešháziho – radcu Kráľovskej miestodržiteľskej rady, predsedu Uhorskej kráľovskej komory a krajinského sudcu, ktorý tu dal dostavať kaštieľ a upraviť park, vymohol obnovenie jarmočného práva a dal postaviť nový kostol. Dôležitým počinom pre obyvateľov bola aj osobitná dohoda o vykúpení poddanských povinností. V jeho práci pokračoval syn Ján Baptista Ilešházi, ktorý štedro podporoval slovanské písomníctvo a podporoval chudobných poddaných. Jeho nasledovník, syn Štefan II. Ilešházi bol bezdetným a teda posledným členom významného rodu, ktorý napokon 21. mája 1835 mesto predal barónovi Jurajovi Sinovi.

Významné miesto v procese obrodenia zohrávali osobnosti, pôsobiace na dubnickej fare, medzi nimi Andrej Mésároš, František Xaver Hábel a Michal Rešetka. Po roku 1848 sa Dubnica stala jedným zo stredísk okresu Ilava. Pri sčítaní ľudu v roku 1869 tu narátali 1683 obyvateľov a 228 domov, pričom väčšina obyvateľov pracovala v poľnohospodárstve. Rozšírené bolo aj povozníctvo, remeselníctvo a obchod. Posledné väčšie obmedzenie, tzv. právo regálii, odpredala v roku 1887 dedička sinovského panstva Ifigénia d´Harcourt, čím sa zvýšili možnosti na podnikanie a rozvoj spoločnosti. V roku 1898 vzniklo v meste Hospodárske spotrebné a úverové družstvo, ktoré si vyžiadal veľký rozvoj voľného hospodárskeho podnikania.

Po vzniku Česko-Slovenska v meste prevládali živnostníci a až roku 1928 sa výstavbou záložnej továrne Škodových závodov v Plzni stala Dubnica priemyselným mestom. Stavba továrne priniesla niekoľko sprievodných investícií, ako preloženie štátnej cesty, presun koryta Lieskovského potoka, odbočku železničnej trate, ale aj budovanie nových obydlí a verejných budov. Ako zaujímavosť možno spomenúť, že pri stavbe továrne sa našla kostra mamuta, ktorá bola neskôr umiestnená v múzeu v Prahe.^[7] Počas druhej svetovej vojny bola zbrojovka dôležitým vyzbrojovacím podnikom nemeckej armády a v tom čase zamestnávala až 4 669 pracovníkov. V meste bol v roku 1942 zriadený pracovný tábor, kde boli internovaní Rómovia. Zbrojovku dňa 7. júla 1944 bombardovala americká 15. letecká armáda. Sovietsko-rumunská armáda mesto oslobodila 28. apríla 1945.

V povojnovom období nastala obnova priemyslu, výstavbu sídlisk a rozvoj služieb a Dubnica sa stala jedným z najpriemyselnejších miest. Zanikli živnosti, ktoré s problémami nahradili komunálne podniky s nízkou úrovňou vybavenia i služieb. Zmeny nastali aj v zbrojovke, ktorá rozšírila svoju výrobu a zmenila názov na Závody K. J. Vorošilova. Určitý čas v meste fungovala tehelňa, ktorá bola v roku 1962 zatvorená. Podnik ZVS, resp. ADAST Dubnica niekoľkokrát menil a rozširoval výrobu a okrem transformátorov vyrábal mernú a čerpaciu techniku tekutých palív a elektronické zariadenia pre textilný priemysel. V roku 1988 patrili ZŤS Dubnica k najväčším zbrojárskym podnikom v ČSSR a útlm zbrojárskej výroby, jej reštrukturalizácia a prechod na trhové hospodárstvo znamenali vznik samostatných divízii a závodov.

Dubnica prešla od roku 1989 výraznými zmenami; mesto podporovalo rozvoj podnikania, služieb a obchodu a tak centrum regiónu dnes poskytuje zázemie pre celú spádovú oblasť. Moderný manažérsky systém riadenia mesta priniesol jeho systematický rozvoj podľa „Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta do roku 2013“, ktorý rešpektoval územné plánovanie. Financie z fondov EÚ a grantov pomohli k pretváraniu Dubnice na moderné a životaschopné mesto.

Podľa počtu obyvateľov je Dubnica nad Váhom aktuálne 26. najväčším mestom na Slovensku a po Trenčíne, Prievidzi a Považskej Bystrici 4. najväčším mestom v Trenčianskom kraji.

Podľa štatistiky z roku 2021 sa väčšina obyvateľov mesta Dubnica nad Váhom (podobne ako vo väčšina miest a obcí na Považí) hlási k slovenskej národnosti a k rímskokatolíckemu náboženstvu.

Sčítanie 2021 (národnosť v %):

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk