Drieňovský potok
potok
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Revúca
Prameň	Revúcka vrchovina, Kameňany
- poloha	Ostrá hora
- výška	283 m
- súradnice	48°32′52″S 20°11′47″V / 48,5478°S 20,1965°V / 48.5478; 20.1965
Ústie	Východný Turiec
- poloha	Leváre
- výška	199 m
- súradnice	48°30′01″S 20°15′13″V / 48,5003°S 20,2535°V / 48.5003; 20.2535
Dĺžka	7,9 km
Rád toku	VI.
Hydrologické poradie	4-31-03-281
Poloha ústia
Interaktívna mapa toku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Drieňovský potok je potok v Gemeri. Je to pravostranný prítok Východného Turca v povodí Slanej a má dĺžku 7,9 km. Je vodným tokom VI. rádu a jeho hydrologické poradie je 4-31-03-281.

Drieňovský potok pramení medzi obcou Kameňany a Višňové, v lese Dalenova studňa, na juhovýchodnom úbočí Ostrej hory v geomorfologickom podcelku Železnícke predhorie..

Drieňovský potok tečie od prameňa juhovýchodným smerom; neďaleko trojchotárnika obcí Kameňany, Držkovce a Višňové prekračuje obecnú hranicu medzi Kameňanmi a Držkovcami a tečie juhozápadným smerom po západnom okraji lesa Horný les. Na okraji lesa Stráže vo Višňovom priberá pravostranný bezmenný prítok a pokračuje po východnom úpätí lesa Kozinka. Veľkým oblúkom tečie východným úpätím lesa Domanova hora a lesa Dapšov les v Skerešove a západným okrajom lesa Dolný les v Držkovciach, popod vrch Drienok. Následne priberá dva bezmenné pravostranné prítoky a pokračuje východným okrajom lesa Dapša a Psí breh. Krátkymi úsekmi preteká cez územie obcí Leváre a Polina, kde tečie východným úbočím lesa Vrbina a po opustení lesného extravilánu v blízkosti osady Kúpele na území Levár ústi do Východného Turca..

Celým svojim tokom sleduje z neveľkej vzdialenosti evidovaný priebeh obecných hraníc dotknutých obcí, ktorý reflektuje prirodzený meandrovitý tok Drieňovského potoka z druhej polovice 19. storočia (z čias pôvodného katastrálneho mapovania). Koryto sa v dôsledku terénnych daností s malým sklonom po každom väčšom prietoku posúval a menil, až do doby výstavby spevnenej lesnej cesty v druhej polovici 20. storočia, ktorá tento vývoj zo strany cesty zastavila. Drieňovský potok pramení v geomorfologickom celku Revúcka vrchovina, v geomorfologickom podcelku Železnícke predhorie, ale väčšinu svojho toku preteká a ústi v geomorfologickom celku Juhoslovenská kotlina, jej podcelku Rimavská kotlina a geomorfologickej časti Licinská pahorkatina.

Názov potoka súvisí s charakteristickým výskytom drieňa obyčajného v pramennej oblasti a jeho povodí, no tiež názvom blízkej lokality vrchu Drienok. Zo slovného základu toponyma Drienok, prípadne priamo z apelatíva drieň, rozšíreného o príponu menného adjektíva -ov systémovým utvorením prídavného mena formantom -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok, bolo utvorené dvojslovné hydronymum Drieňovský potok.. V pomenovacom procese toponým bol pravdepodobne primárne pomenovaný vrch Drienok a vodný tok Drieňovský potok bol až sekundárny. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1992.

Značný počet názvov iných potokov vo svojom pomenovacom procese prebralo do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce), respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa), alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.