Dezső Kosztolányi

	Dezső Kosztolányi
	maďarský spisovateľ, básnik, prekladateľ a novinár
	; portrétna fotografia od Aladára Székelyho z 1935, uchovávaná v Petőfiho literárnom múzeu
Osobné informácie
Narodenie	29. marec 1885
	Subotica
Úmrtie	3. november 1936 (51 rokov)
	Budapešť
Zamestnanie	Nyugat; Prágai Magyar Hírlap
Rodičia	otec: Árpád Kosztolányi
Príbuzní	Ágoston Kosztolányi (starý otec); Géza Csáth (bratranec)
Manželka	Dezsőné Kosztolányiová
Deti	Ádám Kosztolányi
Podpis
Poznámky	pochovaný na Kerepesi cintorín, držiteľ ceny maďarského dedičstva (2003)
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Dezső Kosztolányi; (plné texty diel autora)
	Dezső Kosztolányi; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Dezső Kosztolányi (* 29. marec 1885 – † 3. november 1936) bol maďarský básnik, prozaik a prekladateľ.

Život

Narodil sa v uhorskom meste Subotica, ktoré mu neskôr poslúžilo ako model pre fiktívne mesto Sárszeg, použité v jeho novelách. Začal študovať v Budapešti a neskôr vo Viedni, kde tiež začal pracovať ako novinár. Od roku 1908 bol budapeštianskym spravodajcom.

Dielo

V roku 1907 vydal prvú básnickú zbierku Medzi štyrmi stenami,^[1] v roku 1910 druhú, Náreky úbohého dieťaťa,^[1] ktorá bola veľmi úspešná. Od tej doby vydal obrovské množstvo noviel (napr. zväzok Kornél Esti, 1933) i básnických zbierok, takmer jednu knihu ročne.

Básnické zbierky

Chlieb a víno (1920)
Náreky smutného muža (1924)^[1]
Nahý (1929)
Zúčtovanie (1935)

Romány

Krvavý básnik Nero (1921, slovensky 1935)^[1]
Škovránok (1924, slovensky 1961)^[1]
Zlatý drak (1925, česky 1974, slovensky doposiaľ nie je dostupný po slovensky)^[1]
Anna Édešová (1926, slovensky ako Slúžka 1969 alebo Sladská vrahyňa 2015)^[1]

Od roku 1908 prispieval do časopisu Nyugat (Západ) svojimi básňami. Zomrel v roku 1936 na rakovinu. Mimo svoje vlastné dielo bol veľmi plodným prekladateľom, najmä z angličtiny. Do maďarčiny preložil napríklad Rómea a Júliu, Alicu v krajine zázrakov či Kiplingovu báseň Keď. Prekladal tiež básne Rainera Maria Rilkeho a Paula Valéryho. Antológia prekladov: Moderní básnici (1913), Čínske a japonskej básne (1931).

Slovenské preklady

Kosztolányiho poéziu prekložili Valentín Beniak a Emil Boleslav Lukáč v antológiach maďarskej poézie Na brehu čiernych vôd (1943) a Spoveď Dunaja (1976).^[1] Valentín Beniak je aj autrom antológie maďarskej poézie Večerná blýskavica (1957), ktorá obsahuje šesťdesiattri Kosztolányiho básní z jeho celkových šesťdesiatich štyroch.^[1]

Alžbeta Göllnerová-Gwerková preložila jeho román Krvavý básnik Nero (1935) a tým Kosztolányiho uviedla do slovenského (aj českého) literárneho kontextu.^[1]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j KOSZTOLÁNYI, Dezső. Sladká vrahyňa : (Anna Édešová). 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 2015. Autor doslovu: Karol Wlachovský. ISBN 978-80-8114-557-5. Kapitola Doslov
Sladská vrahyňa, trpká obeť, s. 249 – 261.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dezső Kosztolányi

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dezső Kosztolányi na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[sladka-vrahyna-anna-edesova-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j KOSZTOLÁNYI, Dezső. Sladká vrahyňa : (Anna Édešová). 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 2015. Autor doslovu: Karol Wlachovský. ISBN 978-80-8114-557-5. Kapitola Doslov
Sladská vrahyňa, trpká obeť, s. 249 – 261.

[1]