A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Chrám svätej Sofie | |
| pravoslávny chrám | |
Chrám svätej Sofie – pohľad z juhu
| |
| Štát | |
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Sofia |
| Mesto | Sofia |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°41′47″S 23°19′52″V / 42,696515°S 23,331152°V |
| Dĺžka | 46,5 m |
| Šírka | 23 m |
| Výška | 19,7 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| Štýl | byzantský |
| Výstavba | súčasná budova koncom 5. a začiatkom 6. storočia |
|
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Saint Sophia Church, Sofia | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätej Sofie (bulh. Храм "Света София" – Chram „Sveta Sofia“), známy aj ako Bazilika svätej Sofie (bulh. Базилика "Света София" – Bazilika „Sveta Sofia“) (prípadne aj ako katedrála) je pôvodne ranokresťanský a dnes pravoslávny chrám (v období druhej bulharskej ríše katedrálny chrám) nachádzajúci sa v centre mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][2]
Charakteristika a dejiny
Mesto Sofia bolo v minulosti známe pod viacerými názvami (napr. Serdika, Sredec, alebo Triadica) a svoje súčasné meno, pod ktorým je známe zhruba od polovice 14. storočia, dostalo práve podľa chrámu svätej Sofie, ktorý bol v tom čase katedrálnym chrámom mesta.[2]
Samotná budova bola postavená na mieste serdickej nekropoly ako cintorínsky chrám.[2] Súčasná budova je štvrtá, ktorá na tomto mieste stojí. Prvý chrám, ktorý na mieste stál (zvyšky objavené v rokoch 1910 – 1911) bola jednoloďová budova s jednou apsidou a stála na mieste najpravdepodobnejšie medzi rokmi 376 – 382. Druhý chrám bol postavený niekedy počas vlády imperátora Teodisija I. (379 – 395) a zbúraný bol na konci 4. storočia. Bola to trojloďová bazilika s apsidou vo východnej stene a ako hlavná loď bola použitá predsieň prvého chrámu. Tretí chrám bol taktiež trojloďová bazilika s apsidou vo východnej stene. Výstavba prebiehala na konci 4. a začiatkom 5. storočia. Súčasná, štvrtá budova bola postavená koncom 5. a začiatkom 6. storočia.[1] Pomerne krátka existencia starších chrámov bola spôsobená nájazdmi Gótov a Húnov.[3]
V období prvej bulharskej ríše bol chrám hlavným mestským chrámom a v období druhej bulharskej ríše chrámom katedrálnym. Po obsadení Sofie osmanskými Turkami bola budova zmenená na mešitu, ale už v roku 1443 sa stala opäť na krátky čas pravoslávnym chrámom. V tomto roku bola Sofia oslobodená spojeneckými kresťanskými vojskami pod vedením Vladislava III. a Jána Huňadyho, tureckí správcovia boli vyhnaní a mesto bolo dané do priamej správy sofijského metropolitu. Na mešitu bola budova opäť zmenená začiatkom 16. storočia poturčeným Chorvátom Sijavušom pašom. V rokoch 1818 a 1858 Sofiu postihli dve silné zemetrasenia a obidve budovu poškodili. V priebehu druhého zemetrasenia spadol minaret, ktorý pri svojom páde zabil niekoľko moslimských veriacich. Po tejto udalosti sa tureckí moslimskí predstavitelia rozhodli budovu opustiť a ostala nejaký čas nevyužitá. Po oslobodení Bulharska sa využívala nejaký čas ako skladisko plynu, ktorým sa zapaľovali pouličné lampy. Neskôr v chráme po dlhé roky prebiehali archeologické výskumy, budova sa reštaurovala a rekonštruovala a v roku 1930 znovu ako pravoslávny chrám otvorila svoje dvere veriacim. Slávnostne vysvätený (ceremónie sa zúčastnil aj cár Boris III. s rodinou a väčšina vtedajšej politickej a náboženskej elity) bol chrám 21. septembra toho istého roku.[2] Neskôr v období socializmu bol chrám zatvorený a znovu daný do používania veriacim bol v roku 1998.[1]
Budova je trojloďová bazilika s kupolou v tvare kríža a s trojstennou apsidou. Je dlhá 46,5 metra a široká 23 metrov, výška kupole dosahuje 19,7 metra. Je jednou z najvýznamnejších pôvodne ranokresťanských pamiatok juhovýchodnej Európy.[3] Dnes budova slúži svojmu účelu ako pravoslávny chrám a pod budovou chrámu je vybudované múzeum, kde si návštevníci môžu pozrieť odkryté zvyšky pôvodných antických chrámov vrátane vzácnych mozaík.[2]
Galéria
-
Celkový pohľad zo západu
-
Pohľad zo západu
-
Detail západnej steny
-
Pohľad z juhu
-
Celkový pohľad z juhozápadu
-
Celkový pohľad z juhovýchodu
-
Pohľad z juhu
-
Chrám svätej Sofie v noci
-
Západná stena
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätej Sofie (Sofia)
Referencie
- ↑ a b c sofiahistorymuseum.bg . . Dostupné online. Archivované 2017-08-03 z originálu.
- ↑ a b c d e pravoslavieto.com
- ↑ a b svetimesta.com
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Červený chrám (Peruštica)
Čifte chamam (Plovdiv)
Šachbedinova mešita Imaret
Žltá škola
Antické divadlo (Plovdiv)
Antický štadión (Plovdiv)
Arbanaský monastier svätého Mikuláša
Arménsky chrám svätého Kríža
Asenova pevnosť
Buchalov chan
Budova Národného zhromaždenia (Bulharsko)
Centrálny vojenský klub
Chisar kapija
Chrám-kostnica svätej Nedele (Batak)
Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského
Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)
Chrám stará svätá Petka (Plovdiv)
Chrám svätého Štefana (Nesebar)
Chrám svätého Demetera Solúnskeho (Plovdiv)
Chrám svätého Jána Aliturgeta
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Bracigovo)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Juraja (Ambelino, Asenovgrad)
Chrám svätého Juraja (Sofia)
Chrám svätého Mikuláša (Dolen)
Chrám svätého Mikuláša (Karlovo)
Chrám svätého Mikuláša (Kovačevica)
Chrám svätého Mikuláša (Plovdiv)
Chrám svätého Premenenia Pána (Pazardžik)
Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Teodora (Nesebar)
Chrám svätých archanjelov Michala a Gabriela (Nesebar)
Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)
Chrám svätých Konštantína a Heleny (Plovdiv)
Chrám svätých Petra a Pavla (Dobrinište)
Chrám svätej Bohorodičky Eleusy
Chrám svätej Bohorodičky Petričskej
Chrám svätej Nedele (Arapovský monastier)
Chrám svätej Paraskevy (Lešten)
Chrám svätej Paraskevy (Nesebar)
Chrám svätej Petky Samardžijskej
Chrám svätej Sofie (Nesebar)
Chrám svätej Sofie (Sofia)
Chrám svätej Trojice (Bansko)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Batak)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Nesebar)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Asenovgrad)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Burgas)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Gabare)
Dančovov dom
Dom Artina Gidikova
Dom chadžiho Vlasakiho Čochadžijatu
Dom doktora Stojana Čomakova
Dom Kasandry Bajatovovej
Dom múzeum Stanislava Dospevského
Dom Nikolakiho Christoviča
Dom Rajna Popoviča
Dom Verena Stamboľana
Drjanovský monastier
Etnografické múzeum (Burgas)
Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)
Francúzske kolégium svätého Jozefa
Georgiadiho dom
Historické múzeum (Batak)
Historické múzeum (Karlovo)
Hodinová veža (Plovdiv)
Kănevov dom
Katedrála svätej Nedele
Katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda (Burgas)
Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (Pazardžik)
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (Plovdiv)
Lamartinov dom
Mazakovov dom
Mešita Baňa Baši
Mešita Bujuk
Mešita Džumaja
Mešita Kuršum (Karlovo)
Mešita Kuršum (Pazardžik)
Mešita Taš kjuprju
Mevlevi Chane
Národná čitáreň Vasila Petleškova
Národné múzeum Vasiľa Levského
Nebet tepe
Nedkovičov dom
Pamätník „Aprilci a Antonivanovci“
Pamätník Cára Osloboditeľa
Pamätník Septemvrijci 1923
Pamätník Vasiľa Levského (Karlovo)
Patevova maaza
Patevov dom
Pavlitiho dom
Petleškovov dom
Pevnostné hradby starého Nesebaru
Popovov dom
Ranobyzantské termálne kúpele (Nesebar)
Sofijská synagóga
Staré kúpele Orta mezar
Trojanský monastier
Veterné mlyny (Nesebar)
Vojenský klub (Plovdiv)
Základná škola Gea Mileva (Plovdiv)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


