Chrám svätej Petky Samardžijskej

	Chrám svätej Petky Samardžijskej
	pravoslávny chrám
	celkový pohľad na chrám zo severozápadu
	Patrocínium: svätá Paraskeva
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Stolična
Mesto	Sofia
Náboženstvo	kresťanstvo
- cirkev	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°41′52″S 23°19′20″V / 42,697833°S 23,322139°V
Ďalšie údaje
- počet lodí	1
Architekti	Nikola Mušanov (reštaurácia), Zlatka Kirovová (reštaurácia), Lubomir Delčev (reštaurácia)
Výstavba	koniec 14. až začiatok 15. storočia
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Saint Petka of the Saddlemakers Church, Sofia
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 42°41′52″S 23°19′20″V / 42,697833°S 23,322139°V

Chrám svätej Petky Samardžijskej (bulh. Църква „Света Петка Самарджийска“ – Cărkva „Sveta Petka Samardžijska“) je zachovalý stredoveký pravoslávny chrám, ktorý sa nachádza v centre mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.

Názov

Názov chrámu je odvodený od cechu tzv. samardžijcov (výrobcovia sediel na kone), ktorí v čase výstavby žili v štvrti, ktorá sa rozprestierala v okolí budovy a chrám založili.

Lokalita

Chrám svätej Petky Samardžijskej sa nachádza v centre mesta Sofia v podchode pri námestí „Nezavisimost“ (bulh. площад „Независимост“ – ploštad „Nezavisimost“, doslova námestie Nezávislosti) a vchode do stanice Serdika sofijského metra medzi obchodným domom CUM (Centralen univerzalen magazin) a hotelom Sheraton.

Dejiny

Budovu chrámu nechal postaviť sofijský samardžijský cech (výrobcovia konských sediel). Budova bola postavená v období na konci 14. až začiatku 15. storočia. Niektorí odborníci datujú jej vznik dokonca do 11. storočia, toto je však veľmi nepravdepodobné.

Chrám je spomenutý v cestopise nemeckého teológa Stephana Gerlacha z roku 1578.

V neskoršom období sa chrám nachádzal v podzemí pod novšou zástavbou, podľa všetkého bol však prístupný. Odkrytý bol v období po skončení druhej svetovej vojny, stále sa však nachádzal pod zemou až po začiatok strechy.⁵

V roku 1955 budova získala štatút kultúrnej pamiatky národného významu.³

V roku 1956 bola prvý raz vedecky preskúmaná chrámová fresková výzdoba. V roku 1959 prebehli na chráme menšie reštauračné práce a v roku 1969 bola budova úplne odkrytá.⁵

Koncom 70. a začiatkom 80. rokov 20 storočia prebehli na budove významné reštauračné práce¹⁶ (začiatok spadá do roku 1978 a reštaurácia prebiehala pod vedením architektov Nikolu Mušanova, Zlatky Kirovovej a Lubomira Delčeva).⁷

V rokoch 1983 – 1993 bola budovy využívaná ako múzejný objekt. Od roku 1993 sa stala opätovne funkčným chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi.¹

Charakteristika budovy

Celkový pohľad na chrám zo severovýchodu

Ide o jeden z mála stredovekých chrámov v Sofii zachovaných do súčasnosti,² pričom schéma budovy sa dosť líši od iných chrámov, ktoré boli v tomto období postavené na území Sofie.⁴ Budova je čiastočne vkopaná do zeme a to s najväčšou pravdepodobnosťou už od svojho vzniku.²⁴ Budova chrámu je postavená na základoch neskoroantickej budovy²¹ s mozaikami, ktorá pochádza z 3. – 4. storočia²⁴ a ktorej zvyšky sú v súčasnosti exponované pri chráme.¹⁴

Ide o jednoloďovú budovu s jednou apsidou so sedlovou strechou pokrytou škridlami.¹² V západnej časti chrámu sa v minulosti nachádzala aj predsieň, ktorá sa však do súčasnosti nezachovala.²

Chrám bol postavený zo striedajúcich sa radov kameňov a tehál.¹ Niektoré z kameňov sú použité zo zvyškov antických budov z okolia, doplnené riečnymi kameňmi rôznych farieb.⁷ Vo vnútornej stene severnej a južnej fasády budovy sa nachádzajú po dve arkády, ktoré podopierajú strop a zároveň obohacujú interiér chrámu.¹

Steny budovy sú pomerne masívne a dosahujú šírky až 1 meter.⁴

Výzdoba chrámu

Fresková výzdoba

Fresky z ktorých sa dochovalo veľké množstvo fragmentov pochádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou z celkovo troch období. Najstaršie sú z poslednej štvrtiny 15. storočia, novšie pochádzajú zo 16. a 17. storočia a najnovšie zo začiatku 20. storočia,² pričom úplne posledné fresky v chráme boli zhotovené v roku 1922.⁶ Najcennejšie sú fresky z prvej epochy.²

Rozložením sú typické pre umelecké epochy z ktorých pochádzajú a predstavujú tak množstvo tematicky oddelených scén. V stropnej časti sa nachádzajú fresky zobrazujúce prorokov, v oltárnej časti a v apside obrazce zobrazujúce archijerejov, vo vrchnej časti stien sú zobrazené scény zo života Ježiša Krista a v spodnej časti stien obrazce svätcov a mučeníkov. Medzi najvýznamnejšie patria obrazec mnícha v západnej polovici východnej arkády na južnej stene, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou zobrazuje svätého Ivana Rilského a obrazec v severnej stene budovy, ktorý predstavuje scénu Povýšenia čestného kríža, čo je scéna pre Bulharsko netypická.¹

Štýl ktorým sú niektoré z fresiek namaľované naznačuje, že boli zhotovené zografmi, ktorí boli nejakým spôsobom spojení s ateliérmi krétskych zografov sídliacich na Svätej hore.¹ Niektoré z fresiek zo 16. storočia boli zhotovené významným sofijským zografom Pimenom Sofijským.⁴

Ikonostas

Ikonostas v chráme je tiež pomerne cenný a bol zhotovený rezbármi z rodu Filipovcov z debarského regiónu (okolie mesta Debar v dnešnom Severnom Macedónsku).⁴

Evanjelium

Z chrámu pochádza evanjelium so zlatom okovanými doskami (dielo zlatníka Mateja Zlatara) na ktorom sa nachádza donorský nápis z roku 1581 z ktorého vyplýva, že bolo chrámu darované donorkou Kerou a jej dcérou Marijou. V súčasnosti sa toto evanjelium nachádza pod číslom 23 v zbierke Svätej synody Bulharskej pravoslávnej cirkvi.¹²

Hrob Vasila Levského

Existuje hypotéza, o ktorej sa do súčasnosti vedú medzi bulharskými historikmi mnohé debaty a spory, podľa ktorej bol v oltárnej časti chrámu pochovaný bulharský revolucionár a národný dejateľ Vasil Levski.²⁴

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu³

Rok vyhlásenia: 1955³

Dôvod pamiatkovej ochrany: archeologická hodnota budovy, od roku 1973 aj umelecká hodnota budovy, od roku 1988 aj architektonicko-staviteľská a historická hodnota budovy³

Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Cărkva „Sveta Petka Samardžijska“ (bulh. Църква „Света Петка Самарджийска“, doslovne Chrám svätej Petky Samardžijskej)³

Galéria

pohľad na chrám zo západu
celkový pohľad na chrám z juhozápadu
pohľad na chrám z východu
celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
pohľad na chrám z juhu
pohľad na chrám v noci
pohľad k chrámu z bulváru Car Osvoboditel
interiér chrámu

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3912.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 506 – 507.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в област София град online. ninkn.bg, cit. 2024-06-06. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija – Sofija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2017. 416 s. ISBN 978-954-8104-36-4. S. 344 – 345.
↑ ^a ^b PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti Sofia. Sofia : Ciela, 2019. 304 s. ISBN 978-954-28-2959-1. S. 210 – 213.
↑ ^a ^b KOEVA, Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo – Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi (XV – sredata na XX vek ). Sofia : Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2002. 540 s. ISBN 954-430-879-2. S. 27.
↑ ^a ^b STANISHEV, Georgi. Architectural guide – Sofia. Berlin : DOM publishers, 2019. 320 s. ISBN 978-3-86922-657-6. S. 74.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätej Petky Samardžijskej

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3912.

[ref3-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 506 – 507.

[ninkn.bg-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в област София град online. ninkn.bg, cit. 2024-06-06. Dostupné online.

[ref2-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija – Sofija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2017. 416 s. ISBN 978-954-8104-36-4. S. 344 – 345.

[ref7-5] PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti Sofia. Sofia : Ciela, 2019. 304 s. ISBN 978-954-28-2959-1. S. 210 – 213.

[ref4-6] KOEVA, Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo – Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi (XV – sredata na XX vek ). Sofia : Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2002. 540 s. ISBN 954-430-879-2. S. 27.

[ref6-7] STANISHEV, Georgi. Architectural guide – Sofia. Berlin : DOM publishers, 2019. 320 s. ISBN 978-3-86922-657-6. S. 74.

5

3

1

6

7

2

4