Chrám Zosnutia Bohorodičky (Nesebar) - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Chrám Zosnutia Bohorodičky (Nesebar)
Chrám Zosnutia Bohorodičky
pravoslávny chrám
celkový pohľad na západnú prednú fasádu chrámu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Burgas
Okres Nesebar
Mesto Nesebar
Náboženstvo Kresťanstvo
 - pravoslávne kresťanstvo Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°39′36″S 27°44′11″V / 42,66008°S 27,73635°V / 42.66008; 27.73635
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 1
Štýl obrodenecký
Výstavba 1873
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Map
Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Holy Mother of God Church, Nesebar
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám Zosnutia Bohorodičky (bulh. Църква „Успение Богородично”Cărkva „Uspenie Bogorodično“), známy aj ako Chrám svätej Bohorodičky (bulh. Църква „Света Богородица”Cărkva „Sveta Bogorodica“) je pravoslávny chrám z obdobia bulharského národného obrodenia nachádzajúci sa v historickom centre mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je súčasťou Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.

Charakteristika

Chrám bol zasvätený svätej Bohorodičke z toho dôvodu, že je považovaná za patrónku a ochránkyňu mesta.

Budova je najväčšou a najlepšie zachovanou trojloďovou bazilikou v meste.

Chrámový sviatok sa slávi 15. augusta, kedy sa slávi sviatok Zosnutia presvätej Bohorodičky. Keďže svätá Bohorodička je považovaná za patrónku Nesebaru, sú tieto oslavy spojené aj s oficiálnym sviatkom mesta, ktorý sa v meste slávi od vysvätenia chrámu Zosnutia Bohorodičky.

Dejiny

Budova bola postavená v období bulharského národného obrodenia v roku 1873.

V súčasnosti je chrám Zosnutia Bohorodičky jediným funkčným chrámom v meste.

Zaujímavosť

  • V chráme je možné vidieť vzácnu ikonu Čierna Svätá Bohorodička (bulh. Черна Света БогородицаČerna Sveta Bogorodica), o ktorej sa hovorí, že je zázračná. Táto ikona pochádza z Grécka a je z 13. storočia. Do Bulharska ju doviezol cár Ivan Asen II. po bitke pri Klokotnici, kde jeho bulharské vojská zvíťazili nad vojskami Theodora Komnena Dukasa a ikona bola pri tejto príležitosti ukoristená. V chráme sa nachádza ešte jedna ikona tiež pokladaná za zázračnú a tiež zobrazujúca svätú Bohorodičku. V tomto prípade ide o kópiu gruzínskej ikony, ktorá už sedemnásť storočí ochraňuje gruzínsky národ.247
  1. a b c NIKOLOVA, Rumjana; GENOV, Nikolaj. България - позната и непозната. 2016. Sofia : Knigomania EOOD. 312 s. ISBN 9786191951130. S.136. (bulharsky)
  2. a b c d e f KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 66 - 67. (bulharsky)
  3. a b c d opoznai.bg
  4. a b c d bg-patriarshia.bg
  5. a b c svetimesta.com
  6. a b guide359.com online. Cit. 2019-07-15. Dostupné online. Archivované 2019-07-15 z originálu.
  7. svetiilia.bg online. Cit. 2019-07-15. Dostupné online. Archivované 2019-11-18 z originálu.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Chrám Zosnutia Bohorodičky (Nesebar)

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku
čítajte viac na tomto odkaze: Kultúrne pamiatky





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk