A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského | |
| pravoslávny chrám | |
pohľad na budovu chrámu zo severu
| |
| Štát | |
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Rajón | Centralen |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°09′08″S 24°44′56″V / 42,152151°S 24,748924°V |
| Architekt | Josef Schnitter |
| Štýl | neoklasicizmus |
| Výstavba | 1882 – 1884 |
| - dokončenie | 1884 |
| Dátum | |
| - posvätenia | 25. 8. 1884 |
|
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Sts. Cyril and Methodius and St. Alexander Nevsky church, Plovdiv | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského (bulh. Храм-паметник „Свети свети Кирил и Методий и Свети Александър Невски“ – Chram-pametnik „Sveti sveti Kiril i Metodij i Sveti Aleksandăr Nevski“) je pravoslávny chrám z konca 19. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10]
Iné názvy
Chrám je známy aj ako Chrám svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského (bulh. Храм „Свети свети Кирил и Методий и Свети Александър Невски“ – Chram „Sveti sveti Kiril i Metodij i Sveti Aleksandăr Nevski“),[2][3] Chrám svätých Cyrila a Metoda (bulh. Храм „Свети свети Кирил и Методий“ – Chram „Sveti sveti Kiril i Metodij“),[3][5] alebo Chrám svätého Alexandra Nevského (bulh. Храм „Свети Александър Невски“ – Chram „Sveti Aleksandăr Nevski“).[1]
Lokalita
Chrám leží v centrálnej časti mesta Plovdiv[2][10] na križovatke ulíc „Chan Kubrat“ (bulh. улица „Хан Кубрат“) a „Četvrti januari“ (bulh. улица „Четврти януари“)[10] oproti budove bývalého Plovdivského mužského gymnázia.[2]
Dejiny a súčasnosť
Po skončení Rusko-tureckej osloboditeľskej vojny sa pomerne veľká časť plovdivských Turkov odsťahovala na územie dnešného Turecka.[8][6][1] Na mieste ich dvoch bývalých štvrtí, ktorých názvy boli „Tabak chisar“ a „Kaja medžid“ sa tak presťahovalo množstvo Bulharov, predovšetkým z miest Koprivštica, Klisura, Kalofer a Panagiurište,[8][6][1] kde tak vyrástla nová bulharská štvrť nazvaná „Koprivštkata“.[8][1] Práve títo noví obyvatelia Plovdivu stoja za výstavbou chrámu svätých Cyrila a Metoda, ale napríklad aj susednej rovnomennej školy,[6][5][1] ktorá bola otvorená dva roky po ukončení výstavby chrámu.[3]
Spočiatku kresťanskí obyvatelia novej štvrti Koprivštkata navštevovali Katedrálu Zosnutia Bohorodičky, ktorá sa nachádza v úpätí neďalekého pahorku Taksim tepe, tá však nepostačovala počtu veriacich, ktorí ju navštevovali a pri liturgiách bol chrám často preplnený.[6][8][1] Obyvatelia štvrte tak prišli v roku 1881 s víziou výstavby vlastného chrámu.[6][5][1]
11. mája 1881 v deň svätých apoštolov Cyrila a Metoda sa stretli prominentní obyvatelia štvrte[8][6][1] Ivan a Velička Ličevovi, Duško Kesjakov, Simeon Gruev a Dočo Čipev pôvodne z Koprivštice, ako aj Minko Toskov a Părvan Stoev pôvodne z Kaloferu[6][1] a ustanovili výkonnú komisiu pre výstavbu nového chrámu.[8][6][5][1] Bolo zároveň rozhodnuté, že chrám bude zasvätený patrónom Bulharska Cyrilovi a Metodovi, ako aj ruskému veľkoniežaťu, svätému Alexandrovi Nevskému, ktorý bol patrónom ruského cára Alexandra II., osloboditeľa Bulharska.[6][8][5][1] Vzápätí sa začalo aj so zbierkou finančných prostriedkov na výstavbu.[5] Tento plán sa stretol s nadšením nielen zo strany obyvateľov štvrte, ale celého Plovdivu, ako aj niekoľkých blízkych sídiel a z tohoto dôvodu bolo nakoniec rozhodnuté, že namiesto výstavby malého farského chrámu pre potreby lokálnych obyvateľov štvrte, bude postavený veľký chrám dedikovaný pamiatke oslobodenia Bulharska.[6][1]
Základný kameň bol položený presne rok od založenia komisie na výstavbu, teda 11. mája 1882. Pri tejto príležitosti plovdivský metropolita Panaret odslúžil slávnostnú svätú liturgiu a celej ceremónie sa zúčastnil aj generálny guvernér Východnej Rumélie Aleksandăr Bogoridi. V ten istý rok sa začalo aj so samotnou výstavbou pod vedením architekta Josefa Schnittera, ktorá bola nakoniec ukončená[3][6][5] v lete[6] roku 1884.[6][3][5][1] Chrám bol následne vysvätený 25. augusta 1884 v deň letného cirkevného sviatku Alexandra Nevského.[6][1]
Budova bola čiastočne poškodená v dôsledku Čirpanského zemetrasenia v roku 1928. Bola následne reštaurovaná, ale navždy prišla o niektoré ornamentálne prvky výzdoby na vonkajšej fasáde.[1]
Charakteristika
Chrám je memoriálnym chrámom venovaným Oslobodeniu Bulharska a ruskému cárovi Alexandrovi II.[10] Je prvým pamätníkom postaveným na území Bulharska, ktorý je venovaný Oslobodeniu Bulharska,.[9]
Autorom projektu chrámu je architekt[6][2][3][7][5] [4][1] českého pôvodu[7][5][4][1] Josef Schnitter,[6][2][3][7][5][4] ktorý bol v tom čase hlavným architektom mesta Plovdiv.[7][4]
Budova je postavená v štýle[7] ruského[6] neoklasicizmu.[6][7] Pri návrhu veže chrámu sa Josef Schnitter inšpiroval vežou Chrámu svätého Izáka v Petrohrade.
Fasáda budovy je zdobená početnými arkiermi a pilastrami, ktoré sú doplnené piliermi s hlavicami zhotovenými v iónsko-korintskom štýle.[6][5][4]
Chrám má celkovo tri vchody, ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti severnej, južnej a západnej fasády budovy.[6][5][4] Pred každým z vchodov sa nachádza masívny portikus podopieraný mohutnými stĺpmi a zakončený trojuholníkovým frontónom.[6][5][4] Severný portikus aj vchod ostali v pôvodnom vzhľade, ale portiky pred južným a západným vchodom do chrámu boli neskôr prestavané na predsiene.[7]
Usporiadaním je chrám s charakteristikami typickými pre chrámy východnej ortodoxnej cirkvi[6] postavený ako trojloďová bazilika s centrálne umiestnenou kupolou[7][6][5][4] a jednou apsidou na východnej strane.[7][5][4] Okrem hlavnej centrálnej kupoly sa na chráme nachádzajú ešte dve menšie kupoly.[5] Bočné lode chrámu sú od hlavnej lode oddelené ôsmimi korintskými stĺpmi. Apsida v oltárnej časti chrámu je vysoká a siaha až po strechu budovy.
Interiér chrámu je zdobený freskami a ornamentami, ktoré sú dielom umelca Dečka Mandova.[5]
Ikonostas a ikony
Ikonostas je zhotovený rovnako ako aj chrám v klasicistickom slohu.[6][5]
Veľkú hodnotu majú predovšetkým ikony v hlavnom rade na ikonostase, ktoré sú dielom významného bulharského umelca, maliara ikon a revolucionára Georgiho Dančova,[5] ktorý sa prisťahoval do Plovdivu po oslobodení Bulharska v roku 1878.[6] Ide o ikony predstavujúce Ježiša Krista, svätú Bohorodičku, svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského[6] zhotovené v rokoch 1884 – 1885.[5] Ďalšou hodnotnou ikonou je ikona zobrazujúca Dobrého pastiera,[6][5] z roku 1893[5], ktorej autorom je brat Georgiho Dančova, Nikola Dančov.[6][5]
Významné sú aj ikony vyrobené v rokoch 1853 – 1857 a v roku 1867, ktoré zobrazujú rôzne biblické výjavy (narodenie Krista, útek do Egypta, klaňanie sa mudrcov a iné) a ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou dielom významného ikonopiscu Nikolu Odrinčanina.[5]
Patrocínium
Chrám je zasvätený svätým Cyrilovi a Metodovi ako aj svätému Alexandrovi Nevskému.[6][8]
Chrámové sviatky
- 11. mája – deň svätých apoštolov Cyrila a Metoda[6][8]
- 23. novembra – sviatok svätého Alexandra Nevského[6][8]
Malé chrámové sviatky
- 14. februára – sviatok Zosnutia svätého Cyrila Slovanobulharského[6][8]
- 6. apríla – sviatok Zosnutia svätého Metoda Slovanobulharského[6][8]
- 30. augusta – slávi sviatok Prenesenia reliktov svätého Alexandra Nevského z Vladimiru do Peterburgu[6][8]
Zaujímavosť
- Ide o jediný chrám na území Bulharska postavený v štýle ruského neoklasicizmu s tromi kupolami.
Galéria
-
celkový pohľad na chrám zo severozápadu
-
celkový pohľad na chrám zo severu
-
pohľad na chrám z východu
-
pohľad na chrám z juhovýchodu
-
pohľad na západnú fasádu chrámu
-
pohľad na východnú fasádu chrámu
-
chrám pri pohľade z pahorku Nebet tepe
-
detail zo západnej fasády
-
pohľad na portikus pred severným vchodom
-
pohľad na hlavný severný vchod do chrámu
-
pohľad na portikus pred západným vchodom
-
detailný pohľad na apsidu
-
budovy v chrámovom dvore
-
chrám zobrazený na historickej pohľadnici z roku 1900
-
budova chrámu a vedľa stojacej školy na fotografii zo začiatku 20. storočia
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 567 – 568. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 66 s. ISBN 9789548852845. S. 32. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 440. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 348. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 515 – 516. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai PIŽEV, Aleksandăr; LINKOV, Krasimir. Orthodox Churches in Plovdiv. Plovdiv : Lettera. 2004. 152 s. ISBN 9545165243. S. 101 – 106. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 400. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n НЕШЕВ, Неделиян. Храм "Св. св. Кирил и Методий и Св. Александър Невски" гр. Пловдив . plovdivskamitropolia.bg, . Dostupné online.
- ↑ a b Под Тепето Екип на Под Тепето - Наистина Пловдив. Първият храм-паметник на Освобождението е в Пловдив . podtepeto.com, 2017-05-11, . Dostupné online.
- ↑ a b c d PIŽEV, Aleksandăr; LINKOV, Krasimir. Orthodox Churches in Plovdiv. Plovdiv : Lettera. 2004. 152 s. ISBN 9545165243. S. 141. (po anglicky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Červený chrám (Peruštica)
Čifte chamam (Plovdiv)
Šachbedinova mešita Imaret
Žltá škola
Antické divadlo (Plovdiv)
Antický štadión (Plovdiv)
Arbanaský monastier svätého Mikuláša
Arménsky chrám svätého Kríža
Asenova pevnosť
Buchalov chan
Budova Národného zhromaždenia (Bulharsko)
Centrálny vojenský klub
Chisar kapija
Chrám-kostnica svätej Nedele (Batak)
Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského
Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)
Chrám stará svätá Petka (Plovdiv)
Chrám svätého Štefana (Nesebar)
Chrám svätého Demetera Solúnskeho (Plovdiv)
Chrám svätého Jána Aliturgeta
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Bracigovo)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Juraja (Ambelino, Asenovgrad)
Chrám svätého Juraja (Sofia)
Chrám svätého Mikuláša (Dolen)
Chrám svätého Mikuláša (Karlovo)
Chrám svätého Mikuláša (Kovačevica)
Chrám svätého Mikuláša (Plovdiv)
Chrám svätého Premenenia Pána (Pazardžik)
Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Teodora (Nesebar)
Chrám svätých archanjelov Michala a Gabriela (Nesebar)
Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)
Chrám svätých Konštantína a Heleny (Plovdiv)
Chrám svätých Petra a Pavla (Dobrinište)
Chrám svätej Bohorodičky Eleusy
Chrám svätej Bohorodičky Petričskej
Chrám svätej Nedele (Arapovský monastier)
Chrám svätej Paraskevy (Lešten)
Chrám svätej Paraskevy (Nesebar)
Chrám svätej Petky Samardžijskej
Chrám svätej Sofie (Nesebar)
Chrám svätej Sofie (Sofia)
Chrám svätej Trojice (Bansko)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Batak)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Nesebar)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Asenovgrad)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Burgas)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Gabare)
Dančovov dom
Dom Artina Gidikova
Dom chadžiho Vlasakiho Čochadžijatu
Dom doktora Stojana Čomakova
Dom Kasandry Bajatovovej
Dom múzeum Stanislava Dospevského
Dom Nikolakiho Christoviča
Dom Rajna Popoviča
Dom Verena Stamboľana
Drjanovský monastier
Etnografické múzeum (Burgas)
Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)
Francúzske kolégium svätého Jozefa
Georgiadiho dom
Historické múzeum (Batak)
Historické múzeum (Karlovo)
Hodinová veža (Plovdiv)
Kănevov dom
Katedrála svätej Nedele
Katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda (Burgas)
Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (Pazardžik)
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (Plovdiv)
Lamartinov dom
Mazakovov dom
Mešita Baňa Baši
Mešita Bujuk
Mešita Džumaja
Mešita Kuršum (Karlovo)
Mešita Kuršum (Pazardžik)
Mešita Taš kjuprju
Mevlevi Chane
Národná čitáreň Vasila Petleškova
Národné múzeum Vasiľa Levského
Nebet tepe
Nedkovičov dom
Pamätník „Aprilci a Antonivanovci“
Pamätník Cára Osloboditeľa
Pamätník Septemvrijci 1923
Pamätník Vasiľa Levského (Karlovo)
Patevova maaza
Patevov dom
Pavlitiho dom
Petleškovov dom
Pevnostné hradby starého Nesebaru
Popovov dom
Ranobyzantské termálne kúpele (Nesebar)
Sofijská synagóga
Staré kúpele Orta mezar
Trojanský monastier
Veterné mlyny (Nesebar)
Vojenský klub (Plovdiv)
Základná škola Gea Mileva (Plovdiv)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


