A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Chisaria | |
| Хисаря | |
| okres | |
 v centrálnej časti administratívneho sídla okresu – meste Chisaria
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Adm. centrum | Chisaria |
| Počet sídiel | 12 (1 mesto + 11 dedín) |
| Nadmorská výška | 300 m n. m. |
| Súradnice | 42°30′S 24°42′V / 42,5°S 24,7°V |
| Rozloha | 549,55 km² (54 955 ha) |
| Obyvateľstvo | 11 424 (2022) [1] |
| Hustota | 20,79 obyv./km² |
| PSČ | 4180 |
| Tel. predvoľba | 033 |
 Poloha na mape Bulharska
| |
| Wikimedia Commons: Hisarya Municipality | |
| Webová stránka: https://hisarya.bg/ | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chisaria (bulh. Община Хисаря – Obština Chisaria, doslova okres Chisaria)[2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][16][17][18][19][20][21] je okres v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[3][4][6][7][8][11][13][14][2] Administratívnym centrom okresu je mesto Chisaria.[3][4][5][11][14]
Geografia
Polohopis
Nížšie položené časti okresu Chisaria sa rozprestierajú na území malej Chisarskej kotliny,[14][6] ktorá je geomorfologickou časťou Pazardžiško-Plovdivského pola – geomorfologického podcelku Hornotráckej nížiny.[8][14]
Vyššie položené časti okresu ležia na teritóriu juhovýchodného úpätia[14][6][8] horského pásma Săštinska Sredna gora,[22][14][6][8] najvyššieho, centrálne položeného[22] podcelku pohoria Sredna gora.[14][22]
Leží v[2][11] severozápadnej časti[11] Plovdivskej oblasti,[11][2] približne 40 kilometrov severne od administratívneho centra oblasti – Plovdivu.[8]
Hranice okresu
Okres Chisaria hraničí:
- v severnej časti s okresom Karlovo[11]
- v juhovýchodnej časti s okresom Kalojanovo[11]
- v južnej časti s okresom Săedinenie[11]
- na západe s okresom Strelča[11]
- na severozápade s okresom Koprivštica[11]
Rozloha a nadmorská výška
Okres sa rozprestiera na ploche 549,55 km²,[8][11][16] pričom 206 km² z celkovej rozlohy okresu predstavujú lesy a 13 km² je tvorených zastavanými obývanými oblasťami. Zvyšok rozlohy okresu tvoria predovšetkým pozemky využívané na poľnohospodárske účely.[8][16] Svojou plochou okres Chisaria zaberá 9,17 % celkovej rozlohy Plovdivskej oblasti, čím sa stáva v poradí tretím najväčším okresom z celkovo 18 okresov, ktoré sa v oblasti nachádzajú.[11]
Priemerná nadmorská výška na území okresu dosahuje 300 m n. m.,[8] pričom administratívne sídlo okresu – mesto Chisaria – leží v nadmorskej výške 364 m n. m..[13] Najnižšie časti okresu sa nachádzajú v nadmorskej výške približne 200 m n. m., najvyššie časti v nadmorskej výške prevyšujúcej 1 500 m n. m..[8]
Časové pásmo
Teritórium okresu Chisaria sa tak ako aj celé územie Bulharska nachádza v časovom pásme UTC+2, ide teda o tzv. východoeurópsky čas (VEČ).[13]
Klimatické podmienky
Podnebie
Územie okresu spadá do prechodno-kontinentálnej klimatickej zóny Bulharska, ktorá zahŕňa Hornotrácku nížinu, podbalkánske kotliny, nížiny pozdĺž stredného toku rieky Struma, ako aj najvýchodnejšie časti severného Bulharska, okrem oblastí na pobreží Čierneho mora. Najvýraznejšou črtou tejto klimatickej zóny je jej prechodný charakter, kedy v niektorých rokoch prevláda subtropický vplyv Stredomoria a v iných stredoeurópska kontinentálna klíma.[8]
Zimy bývajú teplé a mierne, čo je spôsobené teplými vzdušnými prúdmi, ktoré vanú z juhu a na území okresu sú zadržiavané masívom pohoria Stará planina, ako aj kopcovitým reliéfom Srednej gory. Snehová pokrývka sa udrží v priemere po dobu 27 dní v roku a dosahuje priemernej výšky okolo 5 cm. Letá bývajú dlhé a príjemné. Mesiace júl a august sa vyznačujú nízkou hladinou vlhkosti vzduchu a slabým vetrom.[8]
Teplota vzduchu
Priemerná ročná teplota vzduchu dosahuje 11,5 °C, pričom v letných mesiacoch sa jedná priemerne o teplotu 21,4 °C a v zimných mesiacoch o teplotu 1,1 °C. V januári minimálne teploty klesajú až k -10 °C – -11 °C, zatiaľ čo v lete maximálna nameraná teplota na území mesta Chisaria vystúpila až k 39,6 °C. Napriek tomu, že najnižšie časti okresu sú nížinného charakteru sa na území okresu nezvyknú často vyskytovať teplotné inverzie.[8]
Zrážky
V dôsledku toho, že okres sa nachádza na území v dosahu dažďového tieňa pohorí Sredna gora a Stará planina je priemerný ročný úhrn zrážok nízky, pričom dosahuje hodnôt len okolo 500 l/m². Charakteristické sú dve zrážkové maximá – v priebehu júna, kedy je vyšší úhrn zrážok spôsobený vplyvom pôsobenia kontinentálnej klímy a v priebehu novembra, kedy sa na zvýšenom úhrne zrážok podieľa pôsobenie stredomorskej klímy.[8]
Veterné podmienky
Veterné podmienky sú mierne. Počas celého roka prevláda východný vietor s priemernou ročnou rýchlosťou 1,1 m/s. Silné a nárazové vetry sú zriedkavé – až 80% času sa rýchlosť vetra pohybuje v rozmedzí 0 až 1 m/s, čo je veľmi priaznivé najmä v zimnom období.[8]
Znečistenie vzduchu
Kvalita vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry je na území okresu vyhovujúca a úroveň znečistenia ovzdušia sa nachádza pod dolnými hraničnými hodnotami. Na území okresu sa nevyskytujú žiadne faktory, ktoré by znečisťovanie ovzdušia mohli zapríčiňovať.[8]
Vodstvo
Hydrologický systém v regióne je tvorený predovšetkým riekami Striama (bulh. Стряма), Kalavaštica (bulh. Калаващица), Pikla (bulh. Пикла) a Piasăčnik (bulh. Пясъчник). Všetky majú konštantný prietok a veľkú oblasť povodia. Zvyšné rieky v okrese sú malé a s malým prietokom, pričom ich vplyv v rámci hydrologického systému je len sezónny.[8]
Okres je bohatý na podzemné vody, ktoré sa využívajú na zásobovanie obyvateľstva okresu pitnou vodou.[8]
Dôležitou súčasťou hydrologického systému v okrese Chisaria sú umelé vodné nádrže (priehrady), ktorých sa na území okresu nachádza až 57. Z toho 51 je vo vlastníctve okresu a 2 sú vo vlastníctve štátu.[8]
Minerálne pramene
Na území okresu sa minerálne vody nachádzajú predovšetkým na teritóriu mesta Chisaria,[4][8] a ďalej na území dedín Krasnovo a Staro Železare.
Minerálne vody zo všetkých troch lokalít sa používajú na pitie a na terapeutické účely spojené s liečbou renálne-urinárnych a gastrointestinálnych porúch, ako aj ochorení žlčníku a pečene,[3][8] a porúch pohybovej sústavy.[8] Z kvalitatívneho hľadiska sú minerálne vody v okrese Chisaria jednotné. Z kvantitatívneho hľadiska celková hodnota hydrominerálnych zdrojov (prietok) minerálnych prameňov na území okresu dosahuje úrovne[8] medzi 45 l/s[15] a 62,10 l/s.[8]
Keďže Chisaria je prvým miestom na území dnešného Bulharska, kde sa začalo s organizovanou kúpeľnou činnosťou a je teda bulharským priekopníkom v oblasti kúpeľníctva,[3] uskutočnili sa prvé vedecké výskumy miestnych termálnych minerálnych prameňov už v druhej polovici 19. storočia. Konkrétne išlo o chemické analýzy vody chisarských minerálnych prameňov pre liečebné kúpeľné využitie. Analýzy boli vykonané na základe žiadosti vlády Východnej Rumélie a prebehli v priebehu roku 1882.[13]
Všetky chisarské minerálne vody spadajú do kategórie slabo mineralizovaných termálnych vôd,[4][8][3][17] pričom úroveň mineralizácie je pod hodnotou 1 mg/l.[8] Sú hydrogénuhličitanovo-sírovo-sodné,[8][15][17] fluóro-kremíkové, chlórne, alkalické[15][17] a rádiokatívne.[8] Voda je bez farby a zápachu s príjemnou chuťou. Dosahuje vysokej hodnoty pH, – ktorá sa pohybuje až na čísle 9.[15][17] Teplota vody jednotlivých prameňov sa pohybuje v rozmedzí 37 °C – 51 °C.[3][15][17]
Chisarské minerálne vody sú – okrem liečebných a kúpeľných účelov – využívané aj v rámci potravinárskeho priemyslu, keďže sa stáčajú a balia do fliaš za účelom predaja.[4]
Administratívna správa
Administratívnym centrom okresu je mesto Chisaria.[3][4][5][18] Najvyššie postaveným činiteľom okresnej administratívy je starosta, nasledovaný zástupcom starostu a sekretárom.[18]
Správou okresu sa zaoberá obecné zastupiteľstvo sídliace v Chisarii.[18] Správou jednotlivých dedín okresu sa zaoberajú miestne orgány samosprávy – radnice. Radnicou disponujú všetky dediny v okrese Chisaria.[23]
Obecné zastupiteľstvo
Správou okresu sa zaoberá magistrát, alebo v doslovnom preklade obecné zastupiteľstvo (bulh. общински съвет – obštinski săvet),[18][19] ktorého sídlo leží v centrálnej časti mesta Chisaria na ulici General Gurko (bulh. Генерал Гурко) č. 14.[18] Obecné zastupiteľstvo je orgánom miestnej samosprávy, pričom poslancov zastupiteľstva volia obyvatelia okresu v súľade s podmienkami a s postupom, ktoré sú určené volebným poriadkom.[19] Zastupiteľstvo tvorí (vrátane predsedu) sedemnásť volených obecných poslancov.[19][24]
Úlohou obecného zastupiteľstva je realizovať jednotnú politiku rozvoja okresu, v súlade s platnými zákonmi krajiny. Obecné zastupiteľstvo v rámci svojej pôsobnosti určuje politiku okresu v príslušných oblastiach pôsobnosti.[19] Okrem toho sa zaoberá aj riešením problémov miestneho významu, ktoré nie sú vo výlučnej pôsobnosti iných orgánov štátnej správy.[19] Zasadnutia obecného zastupiteľstva sú verejné a konajú sa najmenej šesťkrát do roka. Zasadnutia zastupiteľstva zvoláva a vedie predseda. Občania, ktorí nie sú poslancami obecného zastupiteľstva, sa môžu ujať slova po ukončení rokovania a to v poradí, ktoré je určené obecným zastupiteľstvom. Môžu podávať vyjadrenia, alebo návrhy, ako aj klásť otázky k veciam, ktoré sú v pôsobnosti obecného zastupiteľstva, ale aj vo verejnom záujme.[19]
Sídla
Na území okresu sa nachádza celkovo 12 sídiel,[3][6][10][5] teda okresné mesto Chisaria a 11 dedín.[3][4][5]
Mestá:
- okresné mesto Chisaria (bulh. Хисаря)[10][25][5][26][3][4] – do roku 1942 Chisar (bulh. Хисар),[4][26][25] do roku 1964 Chisar-Momina baňa (bulh. Хисар-Момина баня)[4][3][26][25]
Dediny:
- Belovica (bulh. Беловица)[10][25][5][27][6] – do roku 1942 Dălgi geren (bulh. Дълги герен), do roku 1966 Bialovica (bulh. Бяловица)[14][25]
- Krasnovo (bulh. Красново)[10][5][6][28][25]
- Krăstevič (bulh. Кръстевич)[10][5][29][6][25] – do roku 1956 Gorno Osmanovo (bulh. Горно Османово), v prameňoch niekedy uvedené aj pod nesprávnym názvom Krăsťovič (bulh. Кръстьович)[25]
- Malo Kruševo (bulh. Мало Крушево)[10][5][6][25] – do roku 1892 Armutlii (bulh. Армутлии), do roku 1968 Krušovo (bulh. Крушово)[25]
- Michilci (bulh. Михилци)[10][25][5][6]
- Mătenica (bulh. Мътеница)[10][25][5][6] – do roku 1934 Ajrene (bulh. Айрене)[25]
- Novo Železare (bulh. Ново Железаре)[10][25][5][30][6] – do roku 1934 Demirdžiler-Nova machala (bulh. Демирджилер-Нова мажала)[30][25]
- Paničeri (bulh. Паничери)[10][25][5][6][31] – do roku 1966 Paničere (bulh. Паничере)[25][32][25]
- Staro Železare (bulh. Старо Железаре)[10][25][5][6][33] – do roku 1934 Demirdžilere (bulh. Демирджилере)[34][25]
- Starosel (bulh. Старосел)[4][10][25][5][6][35] – do roku 1934 Staro novo selo (bulh. Старо ново село)[36][25]
- Černičevo (bulh. Черничево)[10][25][5][6][37] – do roku 1934 Dudene (bulh. Дудене)[37][25]